Evanjelizácia nie je iba o veľkých pódiách a kričiacich ľuďoch, že Ježiš ťa miluje

Pod pojmom evanjelizácia si mnohí z nás predstavia biblické časy apoštolov a ich prašné cesty za šírením kresťanstva či naopak amerických pastorov kričiacich z veľkých pódií, ktorí sú nám tak veľmi vzdialení. Evanjelizácia však patrí aj do dnešného sveta a sám Svätý Otec často vyzýva všetkých pokrstených, aby sa podieľali na evanjelizácii. Čo to teda znamená? Ako evanjelizovať v dnešnom svete?

Kedysi to bola úloha najmä zasvätených, Druhý vatikánsky koncil nám však predstavuje novú evanjelizáciu, ktorá je pozvánkou ohlasovať Ježiša, nech sa nachádzame kdekoľvek. Píše sa v ňom, že naša úloha spočíva hlavne v osobnom svedectve kresťanského života, ktoré je zároveň zrkadlom osobnej svätosti. A toto spojenie Božieho slova a osobného svedectva vytvára spojenie, ktoré oslovuje, priťahuje a podnecuje k zmene zmýšľania. 

Už apoštoli pri zrode kresťanstva vedeli, aké dôležité je hlásať evanjelium. Ako sa píše v liste Korinťanom: „Beda mi, aby som evanjelium nehlásal.“ A aj sám Ježiš v Matúšovom evanjeliu nám hovorí: „Choďte do celého sveta a ohlasujte evanjelium všetkému stvoreniu.“

Najlepšia správa, akú môžete komukoľvek povedať

Evanjelium znamená dobrá správa. A je to tá najlepšia správa, akú môžete komukoľvek povedať. Je to, ako keď máte nejaký skvelý recept a chcete sa s ním podeliť ďalej, aby ho každý ochutnal. Tak je to aj so šírením evanjelia. Chcem, aby každý mohol zakúsiť túto dobrú správu a aby sa mu žilo lepšie.

Evanjelizácia nie je to o tom, či sa cítime byť dostatočnými, či máme všetky „nástroje“, ale je o tom, či sme ochotní. Či pôjdeme za hranice pohodlia a necháme Ježiša, aby cez nás konal. Keď dáme to, čo máme, to stačí. Naše svedectvo je vždy dostatočne dobré, lebo nie je nikdy o nás, ale vždy ukazuje na Ježiša a čo Boh spravil v mojom živote. Skutočná odvaha nie je absenciou strachu. Je to, keď nedovolíme strachu ovládať naše konanie.

Keď zdieľame to, čo Boh urobil, spôsobuje to vieru u ostatných, že Boh môže urobiť zázrak aj v ich živote. Prináša vieru a nádej. Niekedy sa nám môže zdať, že je to maličkosť, ale nikdy nevieme, či náhodou práve naše svedectvo nezmení niekomu život. „Lebo nás ženie Kristova láska.“ (2 Kor 5,14)

Najdôležitejšia je láska

Podľa môjho názoru je v evanjelizácii najdôležitejšia láska. Láska k tým, ku ktorým ideme. Nezáleží na tom, či ich poznáme alebo nie. Všetci sú božími deťmi a sú milovaní. Preto aj my k nim potrebujeme pristupovať s postojom lásky.

Aj my sme predsa raz kráčali po nesprávnej ceste a vďaka tomu, že nás niekto zevanjelizoval, či už to bol kňaz, kamarát, rodič alebo spíker na stretnutí, sme mohli spoznať, že nás Pán Boh miluje a zmenil sa nám život.

Keď počujeme slovo evanjelizácia, často si predstavíme nejakého človeka na pódiu. Evanjelizácia však nie je iba o veľkých pódiách a ľuďoch kričiacich, že Ježiš ťa miluje. (Samozrejme, aj to je súčasťou.) V evanjelizácii neexistuje iba jedna správna „forma“. Je veľmi pestrá a má mnoho podôb. Pretože tak, ako je každý z nás iný, tak aj spôsob evanjelizácie každého z nás je jedinečný.

Niekto rád hovorí pred mnohými ľuďmi, iný uprednostňuje osobné rozhovory a ďalší radšej ako slovami hovorí svojimi činmi. Preto je potrebné nezameriavať sa iba na jednu formu, ale hľadať tú svoju. Pretože potom nám to bude prirodzenejšie a budeme s väčšou radosťou ohlasovať Krista.

Misie sú dôležité

Aj na Slovensku môžeme vidieť viaceré formy a nástroje pre evanjelizáciu, či už detí, mládeže alebo dospelých. Každá z nich je dôležitá a potrebná. Patria sem aj misie, ktoré vediem. Misie nie sú potrebné len v Afrike či v rozvojových krajinách. Počuť správu o tom, že Ježiš ťa miluje a to mení všetko v tvojom živote, potrebuje aj tvoja sestra, tvoj sused či kolega.

Som neskutočne poctená, že môžem byť súčasťou tejto služby, dá sa povedať už od jej začiatku. Pre mňa osobne bola a stále je školou, kde sa učím vychádzať zo seba, viac milovať druhých, verejne rozprávať a svedčiť všetkým, s ktorými sa stretneme.

Doteraz si pamätám, ako som prvýkrát rozprávala skupinke birmovancov svedectvo o svojom obrátení. Bola som celá rozklepaná, triasol sa mi hlas a ruky tak, že som ho ani nevedela prečítať z papiera. No vedela som, že to, čo Boh spravil v mojom živote, ako mi dal nový život v Ňom, stojí za to povedať aj napriek nervozite a strachu. Napriek tomu, že mám trému, nenechá ma to len tak sedieť doma, ale musím to povedať každému. Možno nie každému, ale všetkým, čo budem mať možnosť, a keď príde ponuka svedčiť, tak ju využijem.

Nie je to o masách, ale o konkrétnom človeku

No najvzácnejšie je pre mňa vidieť, ako sa menia ľuďom životy. Vidieť, ako sa beznádej mení na nádej a zo smútku je radosť. To najkrajšie je, keď môžem byť pri tom, ako niekto prijal Ježiša a že už viac nemusí kráčať so sklonenou hlavou, ale môže kráčať v radosti so zdvihnutou hlavou, pretože vie, že Ježiš ho miluje.

A o tom je evanjelizácia. Nie o masách, ale o konkrétnom človeku – Božom dieťati, na ktoré Otec čaká, aby sa vrátilo domov. Všetci sme povolaní k evanjelizácii – nenechať si život meniacu správu len pre seba.

Autorka je vedúcou evanjelizačných misií v kresťanskom projekte Godzone. Je ohlasovateľkou evanjelia na plný úväzok.