Jozef Mak. Malé zrnko v nekonečnom vesmíre

davad-hartl-scena-z-filmu-jozef-mak-galeria Dávid Hartl vo filme Jozef Mak. Foto: RTVS

Jozef Cíger Hronský by sa po pozretí nového filmu Jozef Mak zrejme potešil. Je to pocta jeho dielu, za ktorú sa nemusíme hanbiť. Vo filme nájdeme aj súčasných Jozefov Makov. Prinášame recenziu novinky z dielne Petra Bebjaka.

Na úvod tohto roka RTVS divákom ponúkla film Jozef Mak od Petra Bebjaka. Režisér si filmom polepšil po nie veľmi vydarenej historickej dráme Správa, ktorá mala premiéru minulý rok.

Dielo Jozef Mak od Jozefa Cígera Hronského by mal mať prečítané každý absolvent strednej školy. Kniha je povinným čítaním a notoricky známym dielom, o to náročnejšie bolo preniesť dej do filmovej podoby. Divák by neodpustil žiaden prešľap. Bolo ich, našťastie, minimum.

Príbeh sa začína pôrodom Jozefa. Jeho matku si zahrala Diana Mórová. Už po narodení to má ťažké, vidíme, ako sa už od narodenia v jeho bratovi Janovi hromadila zlosť a nenávisť k Jozefovi.

Hlavného hrdinu spisovateľ mnohokrát označuje ako človeka milión. „Kam ma pošlete, tam pôjdem,“ sú Jozefove slová, ktorými sa riadil počas skoro celého filmu. Vyzerá, akoby nemal vlastný názor a vždy je ticho. Ticho ako milión iných ľudí, ktorí sa pridávajú k názorom ostatných. Sú tichými trpiteľmi svojej doby.

Aj dnes máme medzi nami veľa Jozefov Makov. Tichých trpiteľov, ktorí sa nesťažujú a nenadávajú napríklad na opatrenia, ktoré tu teraz máme, aj keď ich vo veľkej miere ovplyvnili. Stačí sa poobzerať okolo a možno sa pokúsiť uľahčiť im život. Nie každý sa musí trápiť ako knižný hrdina.

Najlepší Bárta s Mórovou

Alexander Bárta je v prvej polovici filmu ako jediný na Jozefa dobrý – okrem Mariši a Jozefovej matky. Jozef nevie prečo, ale nemá ho rád. Alexander Bárta a Diana Mórová sa svojej roly zhostili asi najlepšie z celého filmu. Až je škoda, že nie sú na obraze častejšie a navyše v polovici filmu zomierajú. Oboch hercov som mala možnosť vidieť hrať v divadle viacero postáv podľa predlôh slovenských spisovateľov. Napríklad v hre Bačova žena od Ivana Stodolu, ktorá je zasadená do podobného obdobia. Hoci porovnávať divadlo a film je zradné, Mórová a Bárta film pozdvihli.

Keď Gregor Biaľoš zomiera, dozvedá sa Jozef, že bol jeho otcom. Scénu dopĺňa hlas rozprávačky. Jozef Mak musí odniesť svojho otca do dediny. No necíti k nemu nenávisť.

Jozefa Maka si zahral Dávid Hartl, ktorý hral už vo viacerých celovečerných filmoch, ako je Únos, Trhlina či Ostrým nožom. Dávid Hartl je mladý 28-ročný herec, preto som mu viac verila prvú polovicu filmu, kde sa zbližuje s Marišou, pracuje v lese. Síce so starosťami, ale mal ich menej, ako keď sa vrátil z vojny.

Mrzáčka Jula nie je až takou mrzáčkou

Po vojne sa milovaná Mariša vydala za jeho brata. Stala sa z nej alkoholička. Nakoniec sa Jozef ožení s Julou, ktorá má chromú jednu ruku. Jula ho miluje, ale on jej lásku nevie opätovať. Ich svadba vyzerá skôr ako pohreb, je to smutný pohľad. Vidno Jozefa, ako sa pozerá na Marišu, ktorá sedí vedľa jeho brata. No ešte smutnejší je pohľad na Julu, ktorá zas hľadí na Jozefa. Nikto nie je šťastný. Ani Jozefov brat Jano.

V chalupe, ktorú si postavil Jozef Mak, žije jeho brat. Vtedy vidíme drobný posun – Jozef Mak prvýkrát nie je ticho. Snaží sa odporovať, no bez výsledku. Nakoniec aj tak privolí. Keď má hrať Hartl zrelého muža, divák mu to možno neuverí. Akoby ho starosti nepoznačili a na jeho tvári niet žiadnej vrásky.

Celý film pôsobí až poeticky, ponúka zábery na krásy Slovenska, iné oku lahodiace zábery vo filme nenájdete. Film je príliš krutý, krutejší, ako je kniha. V čom boli tvorcovia miernejší, je výzor July. V knihe mrzáčka, vo filme na pohľad pekná žena, len s chromou rukou. Aj keď zomiera a lúči sa s Jozefom, stále je pekná.

Jozef Mak je televízny film, čo je škoda. Zaslúžil by si filmové plátno v kine. Podobných filmov potrebujeme viac, možno inšpiruje viacerých režisérov, aby spracovali aj ďalšie doteraz nenakrútené slovenské literárne klasiky. Mnoho románov a historických postáv je zrelých na filmové spracovanie.


Ďalšie články