Nie je to beznádejné. Aj v Bruseli je možné všeličo zmeniť

Ilustračné foto: TASR/AP

Riadený únik informácií z útrob Európskej komisie, ktorý, ako to už býva pri kľúčových ekonomických otázkach, sa udial cez stránky The Financial Times. Priniesol nádej, že dosahy najväčšieho ideologického experimentu od čias druhej svetovej vojny – Green New Dealu – by nemuseli byť desivé, ako sa to javilo podľa pôvodných plánov Bruselu.

Európska komisia totiž nakoniec plánuje výrobu energie z jadra rovnako ako využívanie plynu zaradiť medzi takzvané uhlíkovo neutrálne, zelené zdroje. Ide o zásadný posun, ktorému bráni silný odpor Nemecka alebo Rakúska, pre ktoré je jadrová energia zlo a jadrové elektrárne odstavujú z prevádzky. Je to životne dôležitá správa pre Českú republiku, ktorá s ďalšími krajinami zo Škandinávie, Poľskom, Maďarskom [aj Slovenskom, pozn. red.], ale na prvom mieste so silou Francúzska túto zmenu v správaní dosiahla.

Samozrejme, bez Francúzska by to nebolo možné. Ale podstatné je, že k zmene došlo. A predovšetkým skutočnosť, že zmeny možno dosiahnuť, aj keď sa Nemci s prehrou tak ľahko nezmieria, je dôležitá pre ďalšiu existenciu Únie.

Autority nie sú božstvo

Tento prípad ukazuje, aké zásadné je nepodvoľovať sa a nepristupovať k autoritám ako k božstvu, o ktorého konaní sa nepochybuje. Na domácej [českej, pozn. red.] scéne sa postoj k Európskej únii zužuje v pohľade väčšiny proeurópskeho establishmentu len na jeho obranu Bruselu či jeho nekritizovateľnosť. A pokiaľ sa niekto výhrad dopustí, je mainstreamom vykazovaný z takzvanej prozápadnej civilizácie a označovaný za sluhu Putinovho Ruska.

Európska únia nie je dobročinný spolok, ktorého cieľom je budovanie spravodlivého usporiadania sveta. Je zložená z rôznych kultúrne, ekonomicky a spoločensky inak nastavených krajín, z ktorých si, pochopiteľne, tie najsilnejšie chcú presadiť svoje predstavy.

Nie je dôvod na naivnú vďačnosť

Nová nemecká vláda sa vo svojom programovom vyhlásení otvorene hlási k federálnemu usporiadaniu Únie, čo je ale úplne niečo iné ako Únia, do ktorej Česká republika [aj Slovenská republika, pozn. red.] v roku 2004 vstupovala. Ani vtedy to nebol jednostranne výhodný proces, keď sme boli prijatí medzi civilizované krajiny, ktoré nás podporili dotáciami, a tým podnietili náš ekonomický rozvoj.

Ekonomicky silné európske krajiny dostali za dotácie prístup na nové trhy a hlavne prístup k vtedy lacnej pracovnej sile. Bol to obojstranne výhodný vzťah. Dotácia za trh a pracovnú silu, žiadna dobročinnosť v tom nehrala úlohu. Preto tiež nie je dôvod na žiadnu naivnú vďačnosť. Obojstranne výhodný obchod. Udržateľnosť výhod členstva v Únii platí rovnako ako pred dvadsiatimi rokmi, navyše za toto obdobie sa Česká republika z príjemcu dotácií stala už čistým platcom.

Čo je dobré pre Nemecko…

Dosiahnutie zmeny v pohľade na jadro je dôležitým príkladom toho, že s poddanským prístupom by jej nebolo. Čo je dobré pre Nemecko, nemusí byť dobré pre nás [ČR, pozn. red.] a dávať na oltár európskej demokracie spoluprácu s inými susednými krajinami by bolo zničujúce.

Neurobí nás to viac civilizovanými, naopak, dostávali by sme sa do úlohy kolónie, v lepšom prípade do pozície sedemnástej spolkovej krajiny. Vedieť definovať záujmy českých občanov a nachádzať pre ich presadzovanie rôznych spojencov, je, naopak, jediná cesta, ako zostať v Európskej únii spokojný.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.

Ďalšie články od Dalibor Balšínek
Ďalšie články