Ohrozenie suverenity či príliš voľný pohyb vojakov a zbraní. Čo prekáža Žilinkovi na obrannej dohode s USA?

Počas minulej vlády zablokovala obrannú dohodu s USA Slovenská národná strana. Vtedajší minister obrany Peter Gajdoš tvrdil, že ohrozuje suverenitu Slovenska. Po zmene vlády sa zmluva opäť vrátila na rokovací stôl, predložil ju minister obrany Jaroslav Naď a minister zahraničných vecí Peter Korčok, ktorí ju obhajovali. Akúkoľvek kritiku dohody považovali za neopodstatnenú.

Debata o obrannej dohode s USA sa opäť naplno rozprúdila v utorok večer, keď sa k nej vyjadrila generálna prokuratúra. Využila na to posledný deň trojtýždňovej lehoty v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Lehota sa začala pred Vianocami, počas sviatkov bolo o dohode ticho. Po vyhodnotení pripomienok bude zmluva zaradená na rokovanie vlády. Poďme si pozrieť niektoré z nich.

Žilinka začal plotom na bratislavskom námestí

Generálny prokurátor (GP) na sociálnej sieti uviedol, že dohodu odmieta ako celok. Má vyše tri desiatky vážnych pripomienok. Celý zoznam pripomienok nájdete tu, okrem prokuratúry podali mnohé ďalšie jednotlivé ministerstvá, záujmové skupiny a verejnosť.

„Mám za to, že by bolo vhodné upraviť v dohode aj odstránenie plotu okolo amerického veľvyslanectva na Hviezdoslavovom námestí a odovzdanie tejto časti námestia späť do užívania verejnosti. Bolo by to nielen sympatické gesto dobrej vôle,“ znie prvá, hoci nie zásadná pripomienka. Prokuratúra ňou ilustruje, ako sa ukazuje pri ďalších námietkach, do akej miery je Slovensko schopné riešiť právne spory s USA.

Veľvyslanectvo USA postavilo plot pred vstupom do budovy ešte v roku 2002, po teroristických útokoch z 11. septembra 2001. Ambasáda mala mestské pozemky na Hviezdoslavovom námestí a Paulínyho ulici prenajaté od roku 2005 za symbolickú cenu. Zmluva vypršala ešte v roku 2016. Odvtedy sa intenzívne diskutuje o odstránení plota. Mesto Bratislava rokuje s Američanmi o presťahovaní veľvyslanectva, zatiaľ bezvýsledne.

V rozpore s ústavou a zvrchovanosťou

Generálna prokuratúra sa domnieva, že dohoda má mať prednosť pred slovenskými zákonmi, je potenciálne v rozpore s Ústavou SR a ohrozuje zvrchovanosť Slovenska. „Z dôvodu, že návrh Dohody presahuje do práv garantovaných Ústavou SR, k materiálu v medzirezortnom pripomienkovom konaní zaujíma negatívne stanovisko a navrhuje jeho odmietnutie ako celku.“

Navrhuje, aby vláda alebo prezidentka podrobili dokument ústavnému prieskumu. Žilinka tiež namieta, že ak je skutočne dohoda porovnateľná so zmluvami, ktoré majú USA s inými štátmi, má to predkladateľ (ministerstvá obrany a zahraničia) podložiť dôkazmi. Napríklad zverejniť tieto zmluvy alebo ich opísať v predkladacej správe.

Je v prospech USA

Generálna prokuratúra tvrdí, že zmluva je nevyvážená. „Niet pochýb, že ustanoveniami návrhu bilaterálnej Dohody, ktoré nie sú partnersky obojstranne vyvážené pre obe zmluvné strany a absentuje aj akýkoľvek prvok reciprocity, sa navrhuje potencionálne zasiahnuť do zvrchovaných oprávnení Slovenskej republiky, ako aj do práv a záujmov fyzických a právnických osôb Slovenskej republiky.“

Považuje to za veľký zásah do suverenity Slovenska a práv občanov. Prekáža jej tiež najmenej desaťročná platnosť zmluvy a žiada možnosť skoršieho vypovedania dohody v prípade vážnych porušení jej ustanovení.

Medializované informácie o možnosti čerpania 100 miliónov dolárov na rekonštrukciu vojenských letísk nevníma ako dostatočný a smerodajný dôvod na uzavretie zmluvy. Upozorňuje, že americké investície sú prísľubom, ktorý podlieha schvaľovaniu v Kongrese USA.

Žilinka varuje pred trestnoprávnymi výhodami

„Vzdanie sa trestnoprávnej jurisdikcie, tak ako to vyplýva z článku 11 návrhu predmetnej dohody, je nebezpečným precedensom, ktorý nemá obdobu v histórii slovenského štátu. Z predkladacej správy, ako ani zo samotnej Dohody nevyplýva, akým spôsobom chcú kompetentné orgány Slovenskej republiky chrániť Ústavou SR garantované práva fyzických osôb, štátnych občanov SR, v prípade porušovania trestnoprávnych noriem príslušníkmi ozbrojených síl USA nachádzajúcimi sa na území Slovenskej republiky. K takýmto prípadom došlo opakovane v iných krajinách, ktoré mali uzavreté obdobné zmluvy,“ argumentuje generálna prokuratúra.

Slovensko sa v článku 12 dohody vzdáva prednostného práva na výkon trestnej právomoci. Generálna prokuratúra chce do textu doplniť, že ozbrojené sily USA nemôžu „bez súhlasu slovenských orgánov, príslušníkov ozbrojených síl USA alebo závislé osoby, podozrivé zo spáchania trestnej činnosti, premiestniť z územia SR do cudziny“.

Žilinkovi tiež prekáža, že ak by slovenské orgány vyšetrovali amerických vojakov alebo podporný personál, boli by pod kontrolou ozbrojených síl USA. Mohlo by to podľa neho viesť k zmareniu trestného konania.

„Sú verejne známe prípady (Japonsko, Rumunsko), kde pri trestných činoch voči občanom týchto štátov boli páchatelia repatriovaní pred ukončením vyšetrovania, resp. vyšetrovanie bolo ukončené na území druhej zmluvnej strany s trestami nepomerne nízkymi oproti domácej právnej úprave,“ znie ďalšia zo zásadných pripomienok.

Príliš voľný pohyb vojakov a zbraní

Na základe článku 11 dohody by sa lietadlá, plavidlá a vozidlá mohli voľne pohybovať po území SR a nepodliehali by prehliadke bez súhlasu USA. Generálna prokuratúra navrhuje, aby USA museli o každom vstupe a výstupe vojenskej techniky na slovenské územie vopred informovať.

Rovnako jej prekáža široká definícia možnosti rozmiestňovať vojenský materiál, zbrane a techniku. Navrhuje nové znenie: „Ozbrojené sily USA na územie SR nesmú prepravovať, rozmiestňovať, skladovať a používať jadrové, chemické a biologické zbrane. Slovenské orgány majú právo na území SR dodržiavanie tohto zákazu kedykoľvek kontrolovať, a to bez predchádzajúceho súhlasu ozbrojených síl USA na základe predchádzajúceho oznámenia.“

Podľa dohody by bolo možné, aby vojenská polícia USA mohla zasahovať „v komunitách neďaleko vojenských zariadení“. Tento odsek chce GP zo zmluvy odstrániť.

Sťažnosti na hluk

V neposlednom rade GP pripomína, že v súčasnosti eviduje sťažnosti občanov na hluk v okolí vojenských letísk. Navrhovaná dohoda sa problematike nevenuje.

„V prípade návrhu bilaterálnej Dohody je dôvodné a rozumné očakávať, že prevádzka vojenských letísk, pokiaľ ide o frekvenciu letov a hladinu nočného či denného hluku, rušenie telekomunikačných frekvencií a iných nepriaznivých vplyvov na obyvateľov dotknutých regiónov sa iba zvýši,“ píše GP v zásadnej pripomienke.