Prečo sú hongkonskí katolíci rozdelení

Ilustračné foto: TASR/AP

Bývalú britskú kolóniu Hongkong, ktorá je v súčasnosti osobitnou administratívnou oblasťou Číny, pozná svet v posledných rokoch najmä pre jeho boj za politickú slobodu a s tým súvisiace mohutné demonštrácie. Málokto však vie o pomerne silnom postavení katolíckej cirkvi na tomto ostrove. Tá teraz čelí rovnakej výzve ako celá tamojšia spoločnosť.

Katolíkov v Hongkongu nie je síce veľa, ich počet sa odhaduje na necelých 400-tisíc, čo tvorí zhruba 5,5 percenta populácie, sú však pomerne silnou menšinou. Prevádzkujú totiž stovky škôl a desiatky charitatívnych a zdravotníckych zariadení vrátane šiestich nemocníc. Ich školy a nemocnice pritom patria medzi tie najlepšie.

Z katolíckej komunity pochádza aj viacero významných osobností ostrovného štátu. Kardinál a emeritný biskup Joseph Zen Ze-kiu patrí medzi najznámejších kardinálov na svete. Katolíci tiež tvoria neprehliadnuteľnú časť jadra aktivistov a politikov bojujúcich za ľudské práva a demokraciu. Patrí k nim aj 74-ročný Jimmy Lai, mediálny magnát a majiteľ Apple daily, posledných slobodných novín v Hongkongu (v lete 2021 ich vláda zatvorila).

Katolíkom je tiež Martin Lee, zakladateľ Demokratickej strany v Hongkongu, ktorého nazývajú tiež „otcom hongkonskej demokracie“. A mnohí ďalší, ktorí vo svete ani na Slovensku nie sú veľmi známi, no tvoria disidentské jadro, a z ktorých mnohí rovnako ako Lee a Lai sedia vo väzení.

Paradoxom je, že katolíkov možno nájsť aj na opačnej strane. Katolíčkou je napríklad aj Carrie Lamová, ktorá od roku 2017 pôsobí ako správkyňa Hongkongu a je predĺženou rukou pekinskej vlády. Práve jej sa podarilo zlomiť odpor miestnych obyvateľov a definitívne zničiť tamojšiu demokraciu a občianske slobody.

Napríklad aj zmenou volebného systému, prostredníctvom ktorého volia v súčasnosti občania priamo len dvadsať z deväťdesiatich poslancov. Alebo presadením zákona o národnej bezpečnosti, pomocou ktorého sa od leta tohto roka v Hongkongu trestá prakticky akýkoľvek nesúhlas s centrálnou vládou.

Nie je to jednoliata komunita

Už z tohto jasne vidieť, že katolíci v Hongkongu nie sú jednoliatou komunitou. Tamojšiu situáciu pre CNA popísal Joseph Cheng, univerzitný profesor, ktorý pred rokom a pol emigroval z Hongkongu na Nový Zéland. Vysvetlil, že medzi tamojšími katolíkmi je veľa „idealistov, ktorí si vážia univerzálne hodnoty“ a „chceli by pokračovať v presadzovaní spoločenskej spravodlivosti.“

Na druhej strane však katolíci poväčšine patria k strednej triede, ktorá je spokojná so svojou prácou aj postavením v spoločnosti, a preto nemajú tendenciu búriť sa voči vláde. Títo ľudia podľa neho prešli do akéhosi „režimu prežitia“. Vidia, že šanca na udržanie slobody nie je veľká, a preto sklonili hlavy a neprotestujú. K tomuto postoju podľa profesora Chenga prispieva aj to, že v súčasnosti už katolícke školy či zdravotné a sociálne zariadenia financuje vláda, čo v týchto inštitúciách vyvoláva prirodzenú tendenciu udržiavať s pročínskym vedením priateľský vzťah a kooperáciu. Inak by mohli byť zatvorené.

Stephen Chow, nový biskup Hongkongu, zasa hovorí o deliacej línii medzi mladými a staršími katolíkmi. Zatiaľ čo mladí podľa neho väčšinou chcú bojovať proti nespravodlivým nariadeniam vlády, starší nemajú chuť vystupovať proti vládnej politike.  

Sinizácia a inkulturácia

Okrem laikov to v Hongkongu nemajú ľahké ani duchovní, keďže vláda sa snaží získať pod kontrolu aj ich. Svedčí o tom aj informácia o tajnom stretnutí hongkonských predstaviteľov katolíckej cirkvi s pevninskými, ktorý na konci minulého roka priniesla agentúra Reuters. Obsahom stretnutia, ktoré sa odohralo vlani 31. októbra, mala byť sinizácia hongkonskej cirkvi.

Stretnutie zorganizoval a monitoroval Hongkonský styčný úrad, ktorý zastupuje čínsku vládu. Podľa kňazov, ktorí sa na stretnutí zúčastnili, sa ho z oboch strán zúčastnilo pätnásť duchovných. Z čínskej strany boli prítomní aj traja biskupi z Čínskeho vlasteneckého katolíckeho združenia (čo je obdoba nášho niekdajšieho Pacem in terris), pričom stretnutie otvoril aj uzatvoril emeritný hongkonský biskup John Tong Hon. Ten viedol diecézu ako apoštolský administrátor po smrti predchádzajúceho biskupa Michaela Yeunga, teda od januára 2019. Podľa agentúry Reuters bol na stretnutí krátko prítomný aj nový hongkonský biskup Stephen Chow, ktorý bol vysvätený 4. decembra minulého roku.

Predmetom rozhovorov bola podľa svedectiev účastníkov snaha čínskych duchovných ukázať hongkonským, že medzi sinizáciou a inkulturáciou nie je zásadný rozdiel.

Čo sa tým myslí?

Sinizácia je koncept, ktorý v roku 2015 predstavil Čínsky vodca Si Ťin-pching. Jej zámerom je podriadenie náboženstva „čínskym charakteristikám“, za ktoré komunistická moc, samozrejme, považuje najmä vládu jednej strany a potláčanie akéhokoľvek odporu voči vláde.

Čínske úrady pritom šikovne využívajú podobnosť tohto pojmu s katolíckym pojmom inkulturácia, ktorý zasa znamená prispôsobenie sa katolíckej viery miestnej kultúre. Pápež Benedikt XVI. za typický príklad inkulturácie označoval napríklad misiu svätých Cyrila a Metoda na našom území. Hoci sa zdá, že tieto pojmy vyjadrujú podobný postoj, v skutočnosti reprezentujú dva úplne odlišné prístupy. Spoločným znakom je prispôsobenie sa viery miestnym podmienkam, no určite to neznamená rezignáciu voči zasahovaniu miestnej (ateistickej) vlády do záležitostí cirkvi.

Vatikán čínskych katolíkov opustil

Problémom nielen hongkonských, ale všeobecne čínskych katolíkov však je, že ani z Vatikánu už v posledných rokoch nezaznieva takéto jasné posolstvo. Práve naopak. Ako upozorňuje CNA, jezuitské periodikum La Civiltà Cattolica, na ktorého vydanie dohliada vatikánsky Štátny sekretariát, uverejnilo ešte v roku 2018 článok otca Benoita Vermandera. Tento jezuita pôsobiaci v Číne v ňom argumentuje tým, že hoci v prípade sinizácie „existujú očividné nebezpečenstvá, katolíci by jej sa nemali vyhýbať len preto, že ju podporuje vláda“. Vermander vyzýva aj na dialóg medzi katolíkmi a Pekingom.

CNA tiež pripomína výrok štátneho sekretára Vatikánu Pietra Parolina, ktorý sa pre noviny Global Times, teda oficiálne noviny Ústredného výboru Komunistickej strany Číny v máji 2019 vyjadril, že inkulturácia a sinizácia môžu byť „komplementárne“ a „môžu otvoriť cesty pre dialóg.“

„Inkulturácia je nevyhnutnou podmienkou zdravého ohlasovania evanjelia, ktoré na to, aby prinieslo ovocie, vyžaduje na jednej strane zachovať jeho autentickú čistotu a integritu a na druhej strane ho prezentovať podľa osobitnej skúsenosti každého národa a kultúry,“ dodal Parolin.

Pietro Parolin. Foto: Bohumil Petrík

Vysväcujú sa len tí „správni“ biskupi

Zdá sa, že na pokrivenom koncepte inkulturácie bola vytvorená aj tajná dohoda uzatvorená medzi čínskou vládou a Vatikánom z roku 2018, ktorá bola v roku 2020 predĺžená o ďalšie dva roky. Na jej základe sa v Číne vysväcujú biskupi. Len tak totiž možno vysvetliť to, že za biskupov sú vysväcovaní len kňazi, ktorí sú súčasťou Čínskeho vlasteneckého katolíckeho združenia, ktoré je plne podriadené vláde v Pekingu.

Vlani začiatkom septembra tak bol vysvätený za biskupa Wu-chanu Francesco Cui, ktorý je šéfom miestnej Čínskej vlasteneckej katolíckej asociácie. Cui pritom vo vedení diecézy pôsobil od roku 2012, keď nahradil svojho predchodcu. Toho odvolali pre nedostatočnú lojálnosť voči komunistickej vláde.

Pritom biskupov, ktorí odmietajú vstúpiť do vlasteneckého združenia, podrobujú vymývaniu mozgov, unášajú ich či umiestňujú do domáceho väzenia, kde im často odpájajú vodu, elektrina aj plyn. Keď čínsky biskup Vincenzo Guo, ktorý sa odmieta pridať k vlasteneckému združeniu, videl, aké má táto dohoda následky, rozhodol sa radšej vzdať sa biskupskej pozície.

Podobné vyjadrenia z Vatikánu pritom možno vidieť aj v súvislosti so samotným Hongkongom. Ako asi na tamojších katolíkov zapôsobilo vyjadrenie arcibiskupa Paula Gallaghera, ktorý je vlastne vatikánskym ekvivalentom ministra zahraničia, keď po prijatí bezpečnostného zákona povedal: „Dá sa povedať veľa, povedzme, vhodných slov, ktoré by ocenila medzinárodná tlač a mnohé časti sveta. Ale ja – a myslím si, že aj mnohí z mojich kolegov – ešte nie sme presvedčení, že by to malo nejaký význam.“ Škoda, že Gallagher pri tom zabudol na množstvo politických väzňov, z ktorých mnohí sú katolíkmi a trpia pre vernosť viere. Aj oni by určite ocenili jeho slová vyhradzujúce sa voči spomínanému zákonu.

Zdá sa teda, že disidenti ako Jimmy Lai to budú mať (nielen) v Hongkongu čím ďalej tým ťažšie. Po smrti predchádzajúceho biskupa Michaela Yeunga, ktorý bol pre disidentov oporou, je posledným veľkým katolíckym prelátom, ktorý sa nebojí postaviť komunistickej strane, kardinál Zen. Tento čoskoro deväťdesiatročný duchovný sa ešte stále neúnavne a odvážne zastáva utláčaných aktivistov a búši aj na dvere Vatikánu. Vyzýva ho na zmenu postoja voči Číne. Medzi vrcholovými prelátmi vo Vatikáne sa však už len ťažko dá nájsť podobný prístup.

Stephen Chow. Foto: Vaticannews

Zatiaľ málo čitateľný nový biskup

Nový biskup Stephen Chow je v úrade zatiaľ krátko, aby sme vedeli povedať, aký bude jeho postoj. Istá nádej plynie z toho, že minulý rok sa zúčastnil na zakázanej pietnej spomienke za obete masakry na pekinskom Námestí nebeského pokoja, po ktorej polícia zatkla viacerých účastníkov (medzi inými aj Jimmyho Laia, Chowa však nie).

Okrem toho o ňom vieme, že je pomerne mladý, má 61 rokov, študoval psychológiu a filozofiu, titul má aj z prestížneho Harvardu a je jezuita. A tiež, že najprv odmietol menovanie za biskupa Hongkongu a prijal ho až po osobnom liste od pápeža Františka. Na svojej prvej tlačovej konferencii sa vyjadril, že jeho snahou bude najmä spojiť rozdelených hongkonských katolíkov. Na otázku o situácii cirkvi v pevninskej Číne však najprv odpovedal, že o stave tamojšej cirkvi nemá dostatok informácií, neskôr však dodal, že nechce odpovedať, ale nie preto, že by sa bál, ale preto, lebo verí, že „byť miernym je cnosť“.

Pre čitateľa z krajiny bývalého východného bloku je to zrejme smutné čítanie. Takmer každý z nás pozná príbehy utrpenia ľudí verných cirkvi z čias komunizmu. Naši disidenti sa však vždy mohli oprieť o autoritu Vatikánu, o ktorom vedeli, že bude stáť na ich strane, a nie na strane tých, ktorí sa zapredali režimu. Dnes sa však situácia zmenila, a preto neprekvapujú slová kardinála Zena, ktorý sa v jednom z rozhovorov vyjadril, že Rím opustil podzemnú cirkev v Číne. Je to smutné aj preto, že práve katolíci boli dosiaľ neoddeliteľnou súčasťou hongkonskej slobody.

Ďalšie články od Michal Čop
Ďalšie články
Heger: Pokiaľ EÚ Slovensku s energiami nepomôže, zoštátni elektrinu

Heger: Pokiaľ EÚ Slovensku s energiami nepomôže, zoštátni elektrinu

Opatrenia na riešenie vysokých cien energií prijaté na úrovni ministrov krajín EÚ zodpovedných za energetiku Slovensku nepomôžu, a preto sme boli proti ich prijatiu. Pokiaľ EÚ Slovensku nepomôže uvoľnením nevyužitých eurofondov na dotovanie cien energií, prípadne sa ostatné štáty so Slovenskom dobrovoľne nepodelia s mimoriadnym zdanením energií, štát znárodní vyrobenú elektrinu. V piatok to na brífingu povedal premiér Eduard Heger (OĽaNO).