Peter Thiel sa viac bojí Antikrista ako armagedonu. Ako mu pomôže Kurz?

Peter Thiel. Foto: YouTube/screenshot

Bývalého rakúskeho kancelára Seba­s­ti­a­na Kurza zamestnáva jediný trumpovec medzi digitálnymi oligarchami. Martin Leidenfrost píše o pozoruhodnom biznis partnerstve Thiela a Kurza.

Ústredná hviezda rakúskej politiky posledných šesť-sedem rokov a dvoj­ná­sob­ný bývalý kancelár Sebastian Kurz čoskoro začne pracovať v Silicon Valley. Tú informáciu potvrdil sám Kurz, len necelý mesiac po vy­hlásení, že odchádza z rakúskej politiky. Pravda, vtedy bolo dôvodom ešte to, aby sa mohol naplno venovať svojmu novorodenému synovi Konstantinovi. Stále len 35-ročný po­li­tik sa stane „globálnym stra­té­gom“ výrazného digitálneho investora s nemeckými koreňmi Petra Thiela. Jeho ročný plat bude údajne 500-tisíc dolárov, čo je o niečo, ale nie omnoho viac ako kancelársky plat.

Kurz tým urobil veľmi zaujímavú voľbu. Už ako kancelár udržia­val čulé kontakty s lídrami technologických korporátov, mi­nu­lé le­to na kon­ferencii taj­nostkarského Yel­lowstone klu­bu v ame­ric­kej Montane stretol digitálnych oligarchov, no a odteraz bu­de pre jed­né­ho z nich pracovať.

Peter Thiel založil spolu s Elonom Muskom fi­nančnú službu PayPal a bol prvý reálny investor Facebooku. Dal do vtedy malého neznámeho startupu 500-tisíc, aby neskôr predal svoj podiel za viac ako mi­liardu dolárov. Občan Nemecka, USA a Nového Zélandu je spo­med­zi amerických ma­ji­te­ľov dát svetonázorovým outsiderom: Silicon Valley považuje za „štát jed­nej strany“ a myslí tým tú demokratickú (čítaj pro­gresivi­stic­kú). Ako je­diný z digitálnych miliardárov pod­po­ro­val v roku 2016 Do­nalda Trumpa za pre­zidenta. Thiel a Kurz majú po­dobné názory na masovú migráciu, Kurz vďačí pro­tii­mig­račnej rétorike za vzostup k moci, Thiel sa ako možno jediný v Si­li­con Valley vyslovil (v eseji Mýtus rozmanitosti) proti mul­ti­kul­turalizmu.

Notoricky pre­dajný rakúsky bulvár, ktorý výmenou za mastné odmeny a štátne inzeráty pod­poroval Kurzovu politickú kariéru, napísal eš­te v starom roku, že Kurz bude pracovať pre Thielovu spoločnosť Pa­lantir. U kritikov to vyvolalo obavy o národnú bezpečnosť Ra­kús­ka. Palantir, kto­rý dostal svoj názov podľa hovoriacich kameňov z Pána prsteňov, sa totiž so svojím produktom Palantir Gotham špecializuje na využitie big data v pro­spech krátkeho zoznamu veľkých inštitucionálnych klientov, med­zi kto­rými sú takmer všetky tajne služby Spojených štátov. Keďže ra­kús­ke služby sú aj vďaka nominantom Kurzovej Ľudovej stra­ny v roz­kla­de, nemusia mať rakúski kritici strach, že práve exkancelár ide Amerike pre­dať štátne ta­jomstvá Rakúska. Rakúski tajní podľa všet­ké­ho žiadnymi tajomstvami nedisponujú. Presnejšie mierili skôr tí, ktorým prekáža, že by Kurz mohol speňažiť svoje politické kontakty a regrutovať pre špehovaciu firmu nových klientov naj­mä v strednej Eu­rópe. Medzitým už ale vieme, že Kurz nebude pracovať pre Palantir, ale pre investičnú spoločnosť Thiel Capital. Budúcnosť ukáže, či Thiel angažoval Kurza ako obchodné­ho zástupcu pre európsky trh alebo niečo iné.

Kurz sa s Thielom a so šéfom Palantiru Alexom Karpom stýka už roky. Ameri­čan Karp, ktorý promoval s vyznamenaním magna cum laude na Goetheho uni­ver­zite vo Frankfurte nad Mohanom, stretol vtedajšieho kancelára napríklad na Svetovom ekonomickom fóre v Davose. Svedčí o tom fo­to­grafia s dvomi pohármi neperlivej vody. Podobne ako Karp, ktorý sa pozná s Thielom z vysokoškolských čias v Stanforde, vyčnieva aj vy­štu­do­va­ný filozof Thiel medzi digitálnymi nedovzdelancami ori­gi­na­li­tou svojho myslenia. Aj Mark Zuckerberg priznáva, že „thie­lo­zofia“ mala naňho veľký vplyv.

Zacitujme zopár jeho myšlienok. Thiel už v roku 2009 v eseji pre li­bertariánsky think tank napísal: „Už neverím, že sloboda a demo­kra­cia sú kompatibilné.“ Veľkou úlohou libertariánov je podľa neho nájsť cestu von z politiky vo všetkých jej formách. Vesmír a opus­tené ostrovy sú podľa neho miestom úniku antipolitických li­ber­ta­riá­nov, Thiel preto investoval nemalé sumy do vízie umelých os­tro­vov, na ktorých by nemali platiť zákony žiadneho štátu. Thiel ďalej dospel k tomu, že „politika ľudí rozčuľuje, ničí vzťahy a polarizuje ich videnie. Politika je zasahovanie do života iných ľudí bez ich súhlasu. Preto zastávam názor, že by sme mali sústrediť svoju energiu na iné mierové projekty, ktoré sa niekomu môžu zdať utopické“.

Najmä vo svojej knihe Zero to One sa Thiel priamočiaro vyslovil pro­ti kľúčovej dogme trhovej ekonomiky – voľnej súťaži. Súťaž podľa neho len znižuje zisky, je to preto „niečo pre lúzrov“. Keďže sku­toč­ným motorom pokroku sú monopoly, mali by sa zakladatelia spo­loč­no­s­tí čo najrýchlejšie usilovať o získanie monopolného postavenia. Hrubá prostorekosť thie­lo­zofie urči­te pohor­šu­je nejedného prívrženca trhového hos­po­dár­s­tva, ako sme ho doteraz poznali. Ak sa ale pozrieme na postavenie digitálnych kon­cer­nov na celosvetovom trhu, musíme dať Thielovi za pravdu. Formuluje iba ideovú nadstavbu pre očividnú realitu: či nemajú Goog­le, Amazon a Twitter postavenie podobné monopolom?

Ešte ďalej zašiel Thiel v prejave, ktorý predniesol v októbri pri príležitosti prijatia ceny Franka Schirrmachera v Berlíne. Načrtol tri mož­né scenáre budúcnosti. Scenár číslo jeden je „islamská teo­kra­cia, kaž­dá žena musí nosiť burku“. Scenár číslo dva je „čínsky špe­ho­vací komunizmus, každý pohyb každého človeka je neustále re­gis­tro­va­ný centrálnou umelou inteligenciou“. Scenár číslo tri je „Gré­ti­na zelená budúcnosť, všetci jazdia na bicykli“.

Lau­dácio mal v Berlíne predniesť istý Sebastian Kurz. Ten ale napokon nemohol prísť, pre­to­že špe­ciál­na prokuratúra mu práve rozvrátila kan­ce­lá­rie v sídle stra­ny aj v úrade kancelára. A pretože ním samotným dobrovoľne vy­braný koaličný part­ner – hej, tí, čo jazdia na bi­cyk­loch, Ze­lení – ho donú­tili odstúpiť. Thiel v Berlíne ponúkol ešte jedno apo­ka­lyp­tické pro­roc­tvo: „Nové myšlienky sú ne­bezpečné. Budeme ich však potrebovať pre svoju spásu. Nemali by sme tiež zabúdať, že heslom Antikrista je mier a bezpečnosť. A dnes sa musíme báť skôr Antikrista než armagedonu.“

V advente sa písalo, že Kurz má ponuky od rôznych svetových kon­cer­nov, napríklad od pravicového nemeckého vydavateľstva Springer. To, že sa rozhodol práve pre antikonformistu Thiela, o niečom svedčí. Chalanisko chcel vždy po politike robiť v kor­po­rá­te, vždy bol v podstate mainstreamovým človekom, ale v niečom chce predsa len byť iný.

Bude zaujímavé sledovať vývoj tohto pracovného pomeru. Digitálny pro­rok zo Stanfordu a padlý politický mesiáš z Viedne sú zau­jí­ma­vou kombináciou. Nový zamestnanec určite vie, že nový chlebodarca vie byť krutý, nemilosrdne krutý. Keď americké médium Blogwire v roku 2007 coming-outovalo Thiela proti jeho vôli ako homosexuála, ten sa súdnou cestou postaral, aby celé vydavateľstvo zbankrotovalo. Gawker Media vďaka urazenému Thielovi skončili.

Thiel medzitým už svoju orientáciu netají. Na zjazde Republikánskej strany povedal: „Som hrdý na to, že som homosexuál. Som hrdý na to, že som republikán. Predovšetkým som hrdý na to, že som Američan!“

Medzitým je už aj vydatý. Rôzne médiá píšu, že sa so svo­jím dlhoročným partnerom Mattom Danzeisenom brali v roku 2017 – a to v meste, v ktorom jeho terajší globálny stratég prá­ve for­mo­val svoju prvú vládu, vo Viedni. Je možné, že Thiel naozaj vie­denskú oslavu päťdesiatky premenil (na veľké prekvapenie hostí) na „svad­bu“, na tej legende však jeden detail nesedí: Bol to síce na­ozaj kan­celár Kurz, ktorý sa svojou benevolentnou pasivitou za­slú­žil o za­vedenie homo­manželstva v Rakúsku. Ale zavedené bolo ale až 1. ja­nu­á­ra 2019.

Ďalšie články od Martin Leidenfrost
Ďalšie články