Pápežov týždeň: Oslovujeme ľudí mŕtvym jazykom? Kto zaplatí náš dôchodok, keď nebude detí?

Pápež v prvý týždeň nového roku upútal pozornosť predovšetkým tvrdými slovami v dvoch prejavoch. Najprv vystúpil proti situáciám, keď majú ľudia namiesto detí psy a mačky, ale tiež proti kňazskému funkcionalizmu a vyhasnutej túžbe u veriacich. Modlil sa aj za prenasledovaných kresťanov.

Ako už Štandard informoval, pápež František na generálnej audiencii adresoval tvrdé slovami tým, ktorí si miesto detí radšej zabezpečia psy a mačky, čo rozhnevalo nejedného aktivistu za práva zvierat. Podľa pontifika treba „podstúpiť riziko prijatia detí“ a opäť varoval pred sebectvom a „demografickou zimou“ najmä v Taliansku, lebo „ľudia nechcú mať deti alebo len jedno, nie viac“:

„Mnoho párov nemá deti, pretože ich nechcú, alebo majú len jedno, no majú dvoch psov, dve mačky. Áno, psy a mačky obsadzujú miesto detí. Áno, je to smiešne, chápem, ale je to realita. A toto zriekanie sa otcovstva a materstva nás ochudobňuje, berie nám ľudskosť. A takto civilizácia starne a odľudšťuje sa, lebo stráca bohatstvo otcovstva a materstva. A trpí vlasť, lebo nemá deti a – ako ktosi povedal s humorom: ,A kto teraz bude platiť dane na môj dôchodok, keď tu nie sú deti?´“

Jorge Bergoglio zdôraznil, že aj keď mať dieťa je vždy rizikom, väčším rizikom je nemať žiadne. Vyzval ľudí, aby sa nebáli zodpovednosti stať sa otcom a matkou, lebo „otcami sa nerodíme, otcami sa stávame“. Zároveň apeloval na zjednodušenie a využívanie adopcie.

Sú naše slová mŕtvym jazykom a sme spoločenstvo smutných kňazov a biskupov?

Katolícky líder v homílii na sviatok Zjavenia Pána (Traja králi) kritizoval „kňazský funkcionalizmus“ a to, že veriaci „sú zablokovaní, zaparkovaní v zvykovom, vonkajšom, formálnom náboženstve“. Varoval pred vyhasnutou túžbou, ktorá vedie k spoločenstvu smutných:

„Zapaľujú naše slová a naše ríty v ľudských srdciach túžbu kráčať k Bohu alebo sú mŕtvym jazykom, ktorý hovorí len o sebe a k sebe? Je smutné, keď spoločenstvo veriacich už viac netúži a unavene spravuje veci namiesto toho, aby sa nechalo ohúriť Ježišom (a) vyrušujúcou a nepohodlnou radosťou evanjelia. Je smutné, keď kňaz zatvoril dvere túžby, je smutné upadnúť do kňazského funkcionalizmu, to je veľmi smutné… Ocitáme sa v bulímii (chorobná chuť do jedla, pozn. red.) spoločenstiev, ktoré majú všetko a často už necítia nič v srdci. Uzavreté osoby, uzavreté komunity, uzavretí biskupi, uzavretí kňazi, uzavretí zasvätení. Lebo nedostatok túžby privádza k smútku, k ľahostajnosti. Smutné spoločenstvá, smutní kňazi, smutní biskupi.“

Rímsky biskup pripomenul, že „kríza viery, nášho života a našej spoločnosti tiež súvisí s vytrácaním túžby po Bohu“ a s tým, že sa uspokojíme s každodennosťou a nepýtame sa, čo chce od nás Boh. Sme totiž „presýtení mnohými vecami“ a nehľadíme ďalej, vysvetlil pápež František a veriacich vyzval, aby nasledovali príklad troch kráľov či mudrcov.

Tí sa rozhodne vydávajú na cestu a pýtajú sa, pričom sa neboja vzdorovať kráľovi Herodovi a uctia si novorodeného kráľa Ježiša. Napokon sa vracajú domov inou cestou, a teda sú otvorení novosti, vyzdvihol pápež.

Modlime sa za prenasledovaných kresťanov

Pápež František predstavil aj svoj modlitebný úmysel na január, ktorý venoval boju proti náboženskej diskriminácii:

„Modlime sa spolu, aby tí, ktorí zakúšajú diskrimináciu a náboženské prenasledovanie, mali v spoločnostiach, v ktorých žijú, práva a dôstojnosť prameniace z toho, z bratstva všetkých ľudí.“