Umiestnenie amerických základní si podľa Fica vyžaduje súhlas ľudu. Smer chce referendum

38. schôdza Národnej rady SR v Bratislave Robert Fico. Foto: TASR/Jakub Kotian

Opozičná strana Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) plánuje zvolať mimoriadnu schôdzu parlamentu, na ktorej chce prijať uznesenie Národnej rady SR (NR SR) o vyhlásení referenda, či ľudia súhlasia s „umiestnením amerických základní na území Slovenskej republiky“.

Ako na sobotňajšej tlačovej konferencii informoval predseda Smeru-SD Robert Fico, mimoriadna schôdza by sa mala uskutočniť ešte pred riadnou schôdzou NR SR, ktorá sa začína 1. februára. Pod zvolanie schôdze sa okrem poslancov za stranu Smer-SD podpíšu aj nezaradení poslanci okolo Tomáša Tarabu.

„Nemáme inú možnosť len ísť cestou Ústavy SR, pretože tak závažné rozhodnutie, ako je umiestnenie amerických základní na Slovensku, si vyžaduje súhlas ľudu,“ uviedol Fico. Ak parlament neschváli program tejto mimoriadnej schôdze, tak Smer-SD podľa jeho slov požiada predsedu parlamentu, aby tento bod zaradil do programu februárovej schôdze. „Ak koalícia neschváli ani to, tak 1. februára spustíme petičnú akciu po celom Slovensku za účelom vyhlásenia referenda. Táto zmluva je totiž nad rámec akýchkoľvek povinností Slovenskej republiky,“ dodal šéf Smeru-SD.

Fico naďalej trvá na tom, že plánovaná dohoda je nevýhodná a narušuje zvrchovanosť a suverenitu krajiny. Predstavitelia tejto vládnej koalície podľa šéfa Smeru „klamú, že je to len taká malá rámcová zmluva, ktorá vlastne nič neznamená“. Ako uviedol, je oveľa silnejšia a má prednosť pred slovenskými zákonmi. Podľa neho dohoda umožní priamo vytvoriť základne amerických vojsk, bráni tiež kontrole amerických vojakov i všetkých s nimi spolupracujúcich subjektov na území Slovenska a obmedzuje slovenskú jurisdikciu.

Šéf Smeru podčiarkol, že táto vláda chce zakryť podstatu pripravovanej Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi SR a USA (DCA). Tou je, že by po jej ratifikácii „odovzdala do rúk americkej armády“ dve slovenské vojenské letiská Malacky-Kuchyňa a Sliač, prípadne iné dohodnuté zariadenia a priestory. Slovensko ich má poskytovať bez nájomného. Platiť by mala desať rokov. Potom zostáva platná alebo ju možno vypovedať s ročnou výpovednou lehotou. Fico sa v tejto súvislosti nazdáva, že Hegerov kabinet sa bude v tejto veci „tak ponáhľať, že ju bude chcieť schváliť na vláde už nastávajúcu stredu (12. januára)“.

Štandard analyzoval návrh pripravovanej zmluvy v samostatnom článku.

Petíciu chce Smer zorganizovať sám

Prípadnú petičnú akciu na vyhlásenie referenda o prítomnosti amerických vojsk na území SR chce zorganizovať strana Smer-SD výlučne vo vlastnej réžii, spresnil líder Smeru.

„Ako silná strana so zastúpením na celom Slovensku dokážeme petičnú akciu rozbehnúť tak, že ktokoľvek ju môže podporiť a môže sa k nej pridať, budeme ju však organizovať sami ako strana Smer-SD,“ uviedol. Priznal, že predchádzajúca petícia za vypísanie referenda o predčasných parlamentných voľbách, ktorá bola spoločnou aktivitou viacerých strán i občianskeho sektora, bola „trochu ťažkopádna“.

Mimoparlamentná SNS je presvedčená, že v prípade petície za referendum o prítomnosti amerických vojsk na území SR by malo ísť o spoločnú akciu strán Smer-SD, Hlas-SD a SNS. „Mali by sme spolupracovať ako pri predchádzajúcej petícii a v komunálnych voľbách, aby sme ukázali jasný postoj Sulíkovi, Matovičovi a Kollárovi,“ mieni predseda národniarov Andrej Danko.

Tomu, že Fico avizuje petíciu len v réžii Smeru, nerozumie, myslí si však, že expremiér tým opakuje svoje politické chyby. „Na jednej strane Smer opakovane deklaruje potrebu spolupráce, na druhej strane v situáciách, keď je potrebné sa spojiť, využíva politické nápady SNS a prezentuje ich nie prvýkrát pred verejnosťou ako svoje, upozornil Danko.

Strana Hlas-SD nevidí dôvod rozhodovať o zmluve s USA v referende. Je to úloha politikov a ústavných orgánov, aby takúto zmluvu vyrokovali v prospech Slovenskej republiky a nezaťažovali ňou občanov. Hlas zmluvu v súčasnej podobe určite nepodporí. Pri téme referenda bude Hlas neustále pripomínať, že je stále na stole 600-tisíc právoplatných podpisov ľudí žiadajúcich vypísanie referenda o predčasných voľbách,“ priblížila stanovisko strany jej hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková.

Ku každej veci by nemalo byť referendum

Ku každej veci by sa nemalo konať referendum. Uviedol to v sobotnej diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy člen ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR a generálny manažér strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok. Reagoval tak na Smer-SD, ktorý chce iniciovať mimoriadnu schôdzu parlamentu o vypísaní referenda, ktoré by sa týkalo prítomnosti americkej armády na území SR. Predseda Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa (OĽaNO) tvrdí, že referendum je kampaňovou záležitosťou.

Pre Hlas je najdôležitejšie to referendum, ktoré je v Prezidentskom paláci a týka sa predčasných volieb, tvrdí Šutaj Eštok. „Treba urobiť všetko preto, aby zmluva neprešla a aby sa konali čím skôr predčasné voľby,“ povedal. Krúpa tvrdí, že referendá nikdy na Slovensku dobre nefungovali, avšak fungujú dobre ako kampaň pred voľbami.

Šutaj Eštok viackrát zopakoval, že zmluvu v takomto stave nepodporia. „Prídeme so žiadosťou a výzvou na prezidentku, aby využila svoje ústavné právo a obrátila sa po tom, ako takýto materiál prejde vládou, na Ústavný súd,“ povedal s tým, aby Ústavný súd v tomto smere dal jasné stanovisko a reflektoval na všetky výhrady. Krúpa je presvedčený, že zmluva spĺňa všetky náležitosti, ktoré má spĺňať medzinárodná zmluva a je v súlade s Ústavou SR. „Nemám s tým problém, keby to dala prezidentka predložiť Ústavnému súdu,“ poznamenal Krúpa.

Predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť poznamenal, že financie pôjdu aj do infraštruktúry letísk, pretože projekty sú pripravované už dlhodobo. „Slovensko tým usporí značné prostriedky zo štátneho rozpočtu, keďže tieto peniaze pôjdu na rozvoj vojenskej infraštruktúry a my do toho nemusíme investovať,“ vysvetlil. Poukázal na to, že sa zabúda napríklad na to, že sa už opravovalo Letisko Sliač a bolo to z peňazí NATO a nikto vtedy nemal voči tomu námietky. Podľa Šutaja Eštoka je však pomer za a proti nevýhodný. Zmluva pre SR nie je výhodná,“ uviedol.  

Naď a Korčok sú rezolútne za

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nom. SaS) na tlačovej besede v polovici decembra 2021 vysvetlili, že dohoda upravuje právny rámec pre posilnené partnerstvo a spoluprácu Slovenska s USA. Poukázali na to, že podobnú dohodu má podpísanú 23 z 30 členských krajín NATO. Slovensko viedlo rokovania o obrannej spolupráci s USA od roku 2018. V predošlej vláde ju však blokovala Slovenská národná strana.

Ministri vtedy zdôraznili, že dohoda vytvára predpoklad pre čerpanie investícií na vojenskú infraštruktúru. USA by malo na Slovensku investovať 100 miliónov amerických dolárov do infraštruktúry. Naď konkretizoval, že tieto peniaze by mohli byť použité na rekonštrukciu vojenských letísk Sliač a Malacky, pričom by sa Slovensko nevzdalo vlastníctva týchto objektov.

Štandard priniesol k tejto téme aj rozhovory s generálom vo výslužbe a politikom Pavlom Mackom a českým politológom a bezpečnostným expertom Tomášom Šmídom.

Kritika z viacerých strán

Dohodu okrem Smeru-SD kritizoval aj mimoparlamentný Hlas-SD, odmietnutie žiada aj Komunistická strana Slovenska, ktorá uvádza, že vyvolávanie hrozieb z možných agresorov generujú zámerne pravicové vlády. Pripomienky k návrhu dohody uplatnil i generálny prokurátor Maroš Žilinka či zástupcovia občianskej iniciatívy. Naopak, zastali sa jej premiér Eduard Heger (OĽaNO), minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) a viacerí koaliční poslanci.

(sita, tasr, im)


Ďalšie články