Dynamo vynašiel skôr ako Siemens. Pred 222 rokmi sa narodil Štefan Anián Jedlík

Štefan Anián Jedlík, obraz od Karólyho Rusza. Foto: Wikipedia

Vynálezca, učiteľ i katolícky kňaz, ktorý však o svojich prelomoch verejne príliš nepísal. Napriek tomu ako prvý zostrojil elektromotor či dynamo. Reč je o Štefanovi Aniánovi Jedlíkovi, rodákovi zo Slovenska. Svojou vedeckou prácou prispel k rozvoju svetovej elektrotechniky.

Neďaleko Nových Zámkov nájdeme obec Zemné. Toto nenápadné sídlo je rodiskom významného slovenského učiteľa, kňaza a vynálezcu Štefana Aniána Jedlíka, ktorý sa tu narodil 11. januára v roku 1800. Zásadne prispel do svetového vývoja elektrotechniky.

Otázka pôvodu nie je úplne priamočiara, ako to u mnohých osobnostiach z obdobia Uhorska býva. Aj keď sa narodil na Slovensku, vyrastal v maďarskom prostredí. Jeho matka bola Maďarka a otec Slovák, rodným jazykom mu bola podľa všetkého maďarčina. Slovenčinu si osvojil počas štúdií v Trnave a nemčinu na Kráľovskej akadémii v Bratislave.

Národnostné otázky však nepatrili k jeho zameraniam. Venoval sa predovšetkým vede a učeniu, ale i viere. Ako sedemnásťročný vstúpil do rádu benediktínov a prijal meno Anián. Po štúdiách v Rábe (Győr) a Panónskom vrchu (Pannonhalma) bol vysvätený za kňaza.

Neskôr sa stal doktorom a profesorom, pričom v rokoch 1825 až 1831 vyučoval v Rábe fyziku a prírodopis. Následne sa vrátil na Kráľovskú akadémiu do Bratislavy, kde však bol nespokojný s vybavením tamojšieho fyzikálneho kabinetu. Podnikal preto cesty do okolitých krajín, aby zakúpil lepšie prístroje.

Mnoho pokusov

V roku 1839 sa stal profesorom matematiky a fyziky na univerzite v Pešti, kde sa tiež pričinil o vynovenie tamojšej výbavy. V roku 1858 sa stal členom Uhorskej akadémie vied. Dokopy prednášal a vyučoval 58 rokov.

Popri učení sa venoval i rozsiahlej vedeckej práci. Uprednostňoval praktický prístup pred teóriou a vykonal mnoho pokusov, najmä v oblasti elektriny. V jednom zo svojich spisov opísal 292 pokusov, medzi nimi i jeho vlastné nové výtvory.

Asi najvýznamnejší bol ten s poradovým číslom 290. Počas neho Jedlík formuloval princíp, podľa ktorého môže jeden elektromagnet priviesť iný do nepretržitého otáčavého pohybu, a teda premeniť elektrickú energiu na mechanický otáčavý pohyb.

V rokoch 1827 až 1830 zostrojil prvý elektronický motor na svete, ktorý nazval elektromagnetický rotor. V roku 1842 zostrojil aj malú lokomotívu, ktorá tento pohon využívala. Objav však napriek všetkému upadol do zabudnutia, na svetlo sveta sa dostal až v roku 1856 počas Jedlíkovej prednášky na vedeckom zjazde vo Viedni.

Prvé dynamo

Jedlíkov najdôležitejší vynález je zrejme prototyp dynama, ktorý však nepublikoval a ani si ho nedal patentovať. Zostrojil ho pritom aspoň štyri roky pred Nemcom Wernerom Siemensom, ktorému sa dnes tento vynález prisudzuje.

A práve to je právom považované za Jedlíkov hlavný problém – o mnohých svojich vynálezoch len málokedy písal verejne a nedal si ich ani patentovať. Jedinou výnimkou bol patent na stroj, ktorý vyrábal sódovú vodu. Podľa neho zostrojili v Bratislave prvý takýto mechanizmus na výrobu sódovej vody v Uhorsku.

Okrem iného bol aj priekopníkom vo využití ortuťového komutátora či vynájdení rúrkového zberača blesku (vedel vytvoriť umelý blesk s dĺžkou jeden meter), magnetického čapu alebo vlnového stroja. V roku 1873 bol na svetovej výstave vo Viedni ocenený medailou za pokrok.

Dožil sa úctyhodného veku 95 rokov a skonal 13. decembra 1895 v Rábe. Dnes jeho pamätníky stoja nielen v tomto maďarskom meste, ale i v rodnej obci Zemné, kde je tiež zriadená pamätná izba.

Ďalšie články od Juraj Orolín
Ďalšie články