Vo Francúzsku začali platiť opatrenia proti islamskému separatizmu

Ilustračné foto. Francúzsky policajt pred Veľkou mešitou v Paríži. TASR/AP

Zákon o potláčaní islamského separatizmu vo Francúzsku vošiel do platnosti. Upravuje viacero oblastí života. Štát začal konať už vlani. Preveroval mešity, ich financovanie a školil bezpečnostné zložky aj úradníkov. Prezident si od zákona sľubuje rozšírenie republikánskych princípov do problémových štvrtí.

Pred viac ako rokom zaznel od francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona jasný záväzok. Republikánske hodnoty platia pre všetkých Francúzov a moslimskému separatizmu i radikalizmu koncentrovanému v problémových štvrtiach odzvoní. Napriek tomu, že rozlišoval medzi islamom a islamizmom, vyvolal v mohamedánskom svete nepokoje a dostal sa do vážneho diplomatického sporu s Tureckom.

Záväzok začal postupne naberať reálne obrysy. V decembri 2020 minister vnútra Gérald Darmanin avizoval hĺbkové kontroly 76 mešít, ktoré štát podozrieval z islamského separatizmu. Pätina z nich je v parížskom regióne. Deväť mešít po kontrole zatvorili.

Ohlásenie kontrol mešít zaznelo pred rokovaním vlády o zákone na „posilnenie republikánskych princípov“, čo môžeme v slovenčine chápať ako posilnenie sekularizmu. Francúzsky republikánsky sekularizmus je založený na prísnej nadradenosti zákona nad akékoľvek náboženstvá a ideológie. Pramení z vymedzenia sa voči katolíckej cirkvi, ktorá mala pred Veľkou francúzskou revolúciou pomerne silné postavenie. Téme sa v Štandarde venujeme dlhodobo.

Prijali opatrenia

Pôvodne chcela vláda úplne zakázať domáce vyučovanie, aby sa deti učili na základe štátnych, nie náboženských osnov. Napokon ho nezakázala, ale rodičia musia požiadať úrady o povolenie, ktoré nie je automatické. Mimo zákona sa dostali doklady o panenstve a polygamia.

Za nenávistné prejavy spojené s odhaľovaním identity na internete s cieľom niekomu uškodiť hrozia po novom tri roky väzenia a pokuta. Opatrenie má korene vo vražde učiteľa Samuela Patyho, ktorý sa po online štvanici stal obeťou brutálnej vraždy.

Cirkvi musia zverejniť zdroje financovania zo zahraničia vyššie ako 15-tisíc eur a spoločnosti financované štátom zas podpísať, že rešpektujú hodnoty Francúzskej republiky. Pribudla tiež povinnosť dodržiavať sekularizmus na verejne prístupných miestach a zákaz nosenia moslimských šatiek pre maloleté dievčatá v školách (s výnimkou univerzít) a vo verejných inštitúciách.

Novinkou je zákaz imámov vyškolených v zahraničí, potrebujú štátny súhlas alebo školenie vo Francúzsku. Prehľad opatrení ponúka napríklad tento článok.

Štát konal už vlani

Ešte pred platnosťou nového zákona začal štát konať, nečakal až do januára 2022. Denník Le Monde sumarizuje: úrady preverovali knižnicu vo Val-d’Oise, ktorú vedie zapálený člen Moslimského bratstva, fast-food v Seine-et-Marne, ktorý sa zmenil sa salafistickú modlitebňu, prípadne mešitu v Seine-Saint-Denis, kde radikálny imám vyzýval na „podrezanie hrdiel neveriacich“.

Štát si posvietil na 99 mešít a modlitební, celkovo ich zatvoril vlani 22. Vo Francúzsku ich je približne 2 600 a v republike žije viac ako päť miliónov moslimov. Naposledy pred dvoma týždňami úrady po radikálnych a nenávistných kázňach na pol roka zatvorili mešitu v meste Beauvais, 100 kilometrov severne od Paríža. Imám mal v kázňach útočiť na kresťanov, homosexuálov a Židov.

Štát zvolal školenie o islamskom separatizme pre takmer 500 pracovníkov tajných služieb, polície, úradov i akademikov. Ministerstvo financií zas začalo preverovať financie do islamských spoločenstiev zo štvorice štátov: Saudskej Arábie, Kataru, Kuvajtu a Turecka. Cieľom je, aby sa informácie o islamských separatistoch zhromažďovali až na úrovni okresov a zabránilo sa ďalšej radikalizácii. Štát vyčlenil tri milióny eur na združenia zamerané „proti separatizmu a republikánsku alternatívu“. Podľa zdrojov denníka Le Monde má štát v tomto smere ešte medzery, a ak si nedá pozor, moslimovia sa môžu cítiť perzekvovaní, čo vyvolá opačný efekt ako prezident zamýšľal.

Macron sľubuje reformy, oponenti mu neveria

Zároveň štát prijal viacero bezpečnostných opatrení a celkovo sa prezident v téme posunul viac doprava. V ostatnom čase zavítal do Marseille a najnovšie do Nice, teda oblastí, kde je kriminalita najvypuklejšia. Sľubuje dvojnásobný počet policajtov v teréne do roku 2030, zdvojnásobenie policajných hliadok v doprave a o tri miliardy ročne vyšší rozpočet pre políciu. V problémových štvrtiach by chcel zriadiť 200 žandárskych brigád.

Pravica jeho sľubom neverí a viní ho z „bezpečnostného zlyhania“. Člen strany Republikáni Éric Ciotti, ktorý mal tiež zálusk na prezidentský post, mu odkázal, že „dopustil, aby spoločnosť zdivočela“.

Jeho priama súperka v boji o Elyzejský palác Valérie Pécressová z rovnakej strany zašla v slovách ešte ďalej. „Vytiahnem čistič Kärcher z pivnice. Vytvorím provizórne väzenia s kapacitou 20-tisíc miest.“

Ďalšie články od Juraj Hajko
Ďalšie články