Kúpa auta pre väčšiu rodinu bude ťažšia. Stellantis končí so spaľovacími motormi v rodinných vozidlách

Foto: Citroen.sk

Emisné kvóty Európskej únie spôsobujú vytláčanie áut pre viacdetné rodiny. Naopak, ťažké SUV s vysokou spotrebou zažívajú boom. Nemalo by to byť naopak?

V uplynulých dňoch viaceré médiá informovali o tom, že spoločnosť Stellantis, pod ktorú patria značky Opel, Citroën, Peugeot, Fiat a ďalšie menšie koncerny oznámila, že v modeloch osobných áut kategórie MPV a malé dodávky už nebude ponúkať spaľovacie motory. Dôvodom sú emisné kvóty platné v Európskej únii.

Prakticky to znamená, že od tohto roka už nezoženiete malé rodinné dodávky ako Citroën Berlingo, Opel Combo Life a Peugeot Rifter či stredne veľké dodávky ako Citroën Jumpy Combi, Citroën SpaceTourer, Opel Vivaro, Opel Zafira Life alebo Peugeot Expert a Traveller. A to je pre rodiny, ktoré majú viac ako tri deti, pomerne veľká rana. Toto rozhodnutie zároveň ukazuje, na koho najviac dopadajú prísne emisné kvóty Európskej únie.

Ako sa z trhu vytratili rodinné autá

Zatiaľ čo na začiatku milénia boli rodinné alebo ak chcete viacúčelové autá typu MPV (multi-purpose vehicle) ako Seat Alhambra, Volkswagen Sharan či Opel Zafira hitom, dnes sú už nedostatkovým tovarom. Pomerne širokú škálu takýchto áut ponúkali v podstate všetky nemecké, francúzske a americké automobilky a do segmentu sa začali tlačiť aj ázijské značky. Potom to však začalo ísť z kopca.

Aj keď sa zdá, že rodinné MPV pochoval najmä demografický pokles, nie je to úplne tak. Skutočnou ranou pre ne bol až nápad spojiť terénne a cestné auto a vznik kategórie SUV, ktorý MPV dobehol v účelovosti a porazil v kategórii dizajnu. Za posledných 5 rokov sa tento trend zmenil priam na ošiaľ. Typickým príkladom je Seat, ktorý ešte v roku 2015 neponúkal žiadne SUV či crossover a dnes ich má tri (Tarraco, Ateca, Arona). Okrem nich má v ponuke už len Leon, Ibizu a Alhambru, ktorej výroba však už končí a dnes sa dá kúpiť už len v jednej, benzínovej verzii. SUV teda v tejto automobilke vyhráva v pomere 3:2. Napokon, aj štatistiky ukazujú, že na Slovensku jednoznačne vyhrávajú autá typu SUV, ktoré už v roku 2019 tvorili takmer 40 percent všetkých predaných áut.

Pritom na SUV sa menia aj doteraz typické hatchbacky či malé autá. Takzvaný mestský crossover je už aj z Toyoty Yaris a SUV-čkom sa má stať aj kultový Renault Megane. Naopak, koniec nastal takmer všetkým autám kategórie MPV. Opel zmenil Zafiru na dodávku. Renault to po pokuse s Espaceom rovno zabalil aj v prípade obľúbeného Scenicu. Už dávno sa ako MPV nevyrába ani Kia Carens, z ktorej sa tiež stalo SUV. A na konci cesty ju už aj kultová Alhambra a Sharan, ktoré sa vyrábali viac ako 25 rokov.

Nová ponuka pre väčšie rodiny

Na začiatku SUV éry sa automobilky snažili túto triedu vozidiel prezentovať aj ako segment vhodný pre väčšie rodiny, keďže aj tu majú viaceré modely sedem sedadiel. Týkalo sa to napríklad cenovo pomerne dostupného Peugeotu 5008 či Hyundaia Sante Fe. Sedemmiestne auto mala v Kodiaqu zrazu aj Škoda. Avšak cenový rozdiel, a to nielen v počiatočnej investícii, ale aj pri servise, je tu príliš veľký na to, aby si takéto auto mohla dovoliť priemerná šesť- a viacčlenná rodina.

Automobilky tak spravili pomerne zaujímavý krok. Rodinné MPV sa rozhodli nahradiť malými dodávkami typu Berlingo. Tie jednotlivé koncerny stále dokážu vyrobiť tak, aby boli cenovo dostupnejšie. Navyše im pridali lepšie pruženie, odhlučnenie, komfortné prvky či mnohé asistenčné systémy, vďaka čomu ich prerobili z úžitkových na osobné vozidlá. Veľmi dobre to prezentoval najmä Opel Combo, ktorý vypustil sériu reklám, v ktorých vystupovala matka štyroch detí. Mimochodom, túto reklamu na stránke Opelu už nenájdete. Ich rodinnosť dobre prezentovali aj viaceré slovenské testy. Tie najlepšie môžete nájsť tu, tutu.

Za celým týmto nápadom bol úspech Citroënu Berlingo, ktorého prvá a najmä druhá generácia boli veľmi populárne a ktorého sa celosvetovo predalo viac ako 1,6 milióna kusov. Práve preto na ňom Stellantis postavil celý koncept rodinnej dodávky, ktoré začal predávať pod značkami Citroën, Peugeot a Opel. K nim sa pridala aj Toyota, ktorá mala záujem o presadenie sa v tejto kategórii na európskom trhu. Na druhej strane, Stellantis mal z tejto spolupráce ťažiť v oblasti zníženia emisií. Tak vzniklo auto, ktoré pod inou karosériou, trochu inou výbavou a rozdielnou zárukou predávali štyria predajcovia.

Okrem nich do tohto segmentu vstúpil aj Volkswagen s novou, piatou generáciou modelu Caddy. A keďže takéto autá dodalo na trh v priebehu posledných dvoch až troch rokov až päť značiek, zdalo sa, že viacdetné rodiny opäť nájdu zmysluplnú alternatívu.

Emisné normy situáciu zmenili

A tu prichádzajú na scénu emisné normy. Aj keď na prvý pohľad sa zdá, že tie by mali uškodiť najmä veľkým a špinavým SUV s vysokou spotrebou, opak je pravdou. Najtvrdšie na ne totiž doplatili rodinné autá.

Nariadenia EÚ nové rodinné autá výrazne škrtili už od začiatku. Práve kvôli nim mali všetky malé dodávky v pomere k svojej veľkosti a váhe slabšie motory, ako by si zaslúžili. Najsilnejší, 96-kilowattový (130 koní) ponúkali autá od Stellantisu a Toyoty. Všetky však mali objem motora len 1,5 litra. Jediný, kto si zachoval klasický naftový dvojliter, bol Volkswagen vo svojom Caddy. Avšak aj ten musel oproti minulosti ubrať, keďže najnovšia, piata generácia sa dodáva maximálne s 90-kilowattovým motorom. A to Caddy je už pomerne drahé auto, ktorého cenovka začína v podstate pri tridsiatich tisícoch.  

Okrem toho, emisné kvóty spôsobili, že naftové autá od Stellantisu a Toyoty nebolo možné minulý rok objednať s automatickou, ale len manuálnou prevodovkou. Aj keď oficiálne to nikto nechcel priznať, dôvodom bolo to, že kombinácia nafta a automatická prevodovka sa veľmi dobre predávali. Paradoxne však spôsobovali, že automobilky za ne museli platiť vysoké emisné pokuty.

Výrobca sa preto snažil tlačiť ľudí do kúpy áut s benzínovým motorom, kde mu nehrozili až tak vysoké sankcie, a preto tu ponúkal možnosť objednať si auto aj s automatickou prevodovkou. A to aj napriek tomu, že benzínové motory majú vyššiu spotrebu, a teda i emisie (a k tomu motory s objemom len 1,2 litra). Nelogické? Keď som sa na to pýtal jedného vyššie postaveného predajcu značky z koncernu Stellantis, ten mi odpovedal, že na prvý pohľad to, samozrejme, nedáva zmysel. Ale v konečnom dôsledku to je o akomsi dlhom vzorci, podľa ktorého sa vypočítava, koľko akých áut môžu jednotlivé automobilky predávať bez toho, aby platili pokuty za emisie, a podľa ktorého to tak prosto vychádza.

Paradoxom celej situácie je, že ešte v polovici minulého roka, keď som sa o celú situáciu zaujímal, mi všetci predajcovia v značkách spadajúcich pod Stellantis tvrdili, že tento rok sa naftový motor kombinovaný s automatickou prevodovkou vráti do ponuky a bude ho možno objednať. Avšak, ako už vieme, pre emisné kvóty Európskej únie sa napokon Stellantis rozhodol, že v tejto kategórii radšej zruší možnosť kúpiť si akýkoľvek spaľovací motor a predávať ich bude už len ako elektrické autá. Pritom Citroën Berlingo a Peugeot Rifter boli v minulom roku druhým a tretím najpredávanejším autom v tomto segmente áut s predajom 26- a 22-tisíc päťsto predaných kusov (na prvom mieste bol Volkswagen Caddy s 28-tisíc predanými kusmi).

Prečo si rodina nekúpi elektrické auto

Citroen e-Berlingo. Foto: Citroen

Elektrické verzie týchto áut sú pre rodiny problematické z viacerých dôvodov. Prvým je vysoká obstarávacia cena. Elektrické Berlingo stojí v základnej výbave zhruba tridsaťtisíc eur. Jeho predchodca so spaľovacím motorom však začínal na úrovni okolo 15-tisíc. Je pravdou, že základná výbava elektrických áut bude určite neporovnateľná s tou, ktorá bola pri spaľovacích motoroch, o čom svedčí aj cenový rozptyl v jednotlivých výbavách. Avšak stále platí, že zatiaľ čo Berlingo so spaľovacím motorom ste mohli mať v plnej výbave za zhruba 26-tisíc, elektrické auto v rovnakej výbave vás vyjde zhruba o desaťtisíc drahšie, čo je v tejto triede áut obrovský rozdiel. A pritom to je horšie auto.

Ďalším výrazným problémom je totiž dojazd. Citroën ho síce uvádza na úrovni 280 km, avšak testy ukazujú, že reálne to bude skôr 200 km a aj to v ideálnom počasí (klimatizácia či kúrenie znižujú dojazd) a s pomerne malým zaťažením. S takýmto dojazdom si aj obyčajný výjazd na lyžovačku bude vyžadovať minimálne jednu zastávku na dobitie elektrickej energie. O návšteve babičky na východe alebo dovolenke do Chorvátska ani nehovoriac. Pritom „tankovanie“ tých lepších elektroáut trvá aspoň hodinu. Navyše, každý rodič vie, že ak sú na palube spiace deti, dôležité je hlavne nezastaviť a dôjsť čo najrýchlejšie do cieľa. A to si radšej ani nechcem predstaviť pohľad manželky, ak by boli všetky nabíjačky obsadené.

Samozrejme, výrazne obmedzené sú aj možnosti nabíjania. Štatisticky u nás býva najviac veľkých rodín na severovýchode Slovenska a na Orave. No podľa stránky nabky.com, kde sa dá pozrieť, kde sa nachádzajú nabíjacie stanice pre elektromobily, sa na Orave nachádza len 21 nabíjacích staníc. Na severovýchode, od Kežmarku po Sninu, 22 kusov (Prešov som nepočítal). Na východe je to väčšinou jedna nabíjačka na okresné mesto a občas niečo v nejakej dedinke, na Orave sa nabíjačky nachádzajú skôr v okolí turistických stredísk. Možnosťou by ešte mohlo byť nabíjanie v domácnosti, čo so sebou nesie ďalšiu investíciu v podobe minimálne 600€ za wallbox. Avšak to je možné len pre tých, ktorí bývajú v dome.

Možnosti viacdetných rodín

Najlacnejším sedemmiestnym autom bude teda nová Dacia Jogger, kde sa aj pri najvyššej výbave máte problém dostať na cenu 20-tisíc. Na druhom mieste je už spomínaná Toyota Proace City Verso, ktorej cena sa začína okolo sedemnástich tisícov a v závislosti od výbavy končí niekde pri 26-tisíc. Radšej však rátajte s cenou nad 20-tisíc. Ďalšou možnosťou je už priam legenda s názvom Citroën C4 Spacetourer, ktorý začína na cene 24-tisíc. Posledné dve autá, pri ktorých sa viete dostať pod hranicu 30-tisíc, sú Volkswageny. Caddy začína na hodnote 26-tisíc, Touran zas na 27 500 eur. Populárny Ford Galaxy či Seat Alhambra, ktoré sa ešte dajú zohnať (i keď už len v jednej, benzínovej verzii), štartujú až pri štyridsiatich tisícoch. Navyše, pri Dacii sa musíte zmieriť so slabšími motormi a výbavou, i keď aj tu to je už o poznanie lepšie. A aj pri ďalších spomínaných autách sa pri trochu lepšej výbave treba pozerať skôr na tie horné ako dolné hranice cien. Pritom netreba zabúdať, že čipová kríza cenami dosť máva a len v priebehu minulého roka sa ceny viackrát zvyšovali.

Potom sú tu už len trochu kreatívnejšie možnosti, ako napríklad ísť si kúpiť Berlingo do Srbska alebo na Ukrajinu. Prípadne si kúpiť úžitkovú verziu, na ktorú sa omedzenie nevzťahuje a ktorá je častokrát iná len v tom, že má mrežu. Veľký zmysel to však nemá, keďže Toyota Proace City Verso je vlastnosťami, výbavou a aj cenou takmer identická s vyradenými malými dodávkami od Stellantisu.

Nová Dacia Jogger. Foto: Dacia

No a napokon tu je možnosť kúpy niečoho ojazdeného. Alhambry a Sharany majú šialené ceny. Zafira a C4 Spacetourer sú na tom cenovo omnoho lepšie, avšak priestorovo výrazne horšie. Toyoty s päťročnou zárukou sa do bazárov veľmi nedostávajú. A ak sa prestanú predávať ostatní konkurenti od Stellantisu, treba rátať s tým, že ceny pôjdu hore.

Zelená politika: chudobným brať a bohatým dávať?

Celá táto situácia ukazuje na paradox týkajúci sa emisných kvót. Človek by totiž čakal, že tie zasiahnu najmä segment SUV, ktoré sú znakom všeličoho, len nie ekologickosti. No ono je to celé úplne naopak. Dôsledkom emisných kvót je napokon to, že vytláčané sú autá pre viacdetné rodiny, teda pre tých, ktorí ich najviac potrebujú a zároveň nijako neobmedzujú tých, ktorí auto potrebujú len na to, aby mohli ísť do nákupného centra na kávu v tom najväčšom, čo trh ponúka, a tak si pohladili svoje ego. Najlepšie teda v „géčkovom“ Mercedese, ktorý posledné roky zaznamenáva rekordy v predajnosti.

Aby nedošlo k omylu, nikto netvrdí, že netreba chrániť životné prostredie. Akurát to treba nastaviť tak, aby na to napokon nedoplatili tí, ktorí ju v skutočnosti znečisťujú najmenej. A to len preto, že nemajú peniaze na to, aby sa z toho vedeli vykúpiť.

Ďalšie články od Michal Čop
Ďalšie články