Zemmour: Školy nemôžu byť miestom, kde progresívnymi ideológiami vymývajú našim deťom mozgy

Éric Zemmour. Foto: TASR/AP

Éric Zemmour, kandidujúci v prezidentských voľbách, sa ohradil voči dekády trvajúcej progresívnej indoktrinácií francúzskych detí. Politik doslova povedal, že školy nemôžu byť miestom, kde LGBT a protirasistické ideológie vtláčajú do hláv detí.

Francúzsky prezidentský kandidát Éric Zemmour prináša do verejného diskurzu viacero myšlienok, ktoré sa iní vysloviť boja. Medzi také možno zaradiť aj jeho názory na potrebné reformy v školstve.

Politik by podľa medializovaných správ napríklad z učebných osnov vypustil viacero cudzích jazykov, aby sa mohli deti sústrediť na francúzštinu či matematiku. Naopak, do programu by rád zaradil výučbu latinčiny a gréčtiny, teda jazykov, ktoré stáli pri zrode európskej civilizácie.

Takisto by obnovil udeľovanie diplomov už po konci základnej školy, ktoré boli pred 50 rokmi z veľkej časti zrušené, pretože sa deti čoraz častejšie dostávali na stredné školy.

Predovšetkým sa však ohradil voči prieniku niektorých progresívnych ideológií medzi žiakov. „Školy nemôžu byť miestom, kde LGBT a protirasistické ideológie vymývajú mozgy našich detí,“ uviedol Zemmour s tým, že ostatných 40 rokov boli francúzske ratolesti „indoktrinované“.

Nie je antirasizmus ako antirasizmus

Pokiaľ ide o takzvané protirasistické ideológie, politik mal zrejme na mysli takzvanú kritickú rasovú teóriu. Ide o myšlienkový koncept, ktorého korene siahajú do Spojených štátov 80. rokov. Najznámejšou skupinou, ktorá z neho v súčasnosti čerpá, je radikálne hnutie Black Lives Matter (BLM).

O čom táto teória je? „Je to pohľad, ktorý hovorí, že právo a právnické inštitúcie sú zo zásady rasistické. Rasa sama osebe, namiesto toho, aby bola biologicky založená a prirodzená, je sociálne vytvorený koncept, ktorý je využívaný belochmi na podporu vlastných ekonomických a politických záujmov na úkor farebných ľudí,“ opisuje kritickú rasovú teóriu napríklad americký akademik a filozof Tommy J. Curry.

Výsledkom tohto javu je častokrát rasizmus v obrátenej podobe, ktorý prerastá do vymazávania histórie či zvláštnych konštruktov o rasistickej matematike, rasistickom balvane alebo rasistickej francúzskej kuchyni. V realite táto teória popiera aj princípy liberalizmu, ku ktorým sa navonok sama hlási.

Školy plné dúhy

Pokiaľ ide o druhú rovinu, LGBT ideológiu, jej udomácnenie v západných vzdelávacích ustanovizniach je skôr pravidlom ako výnimkou. Britská škola napríklad vlani vyzvala chlapcov, aby podporili rovnosť a prišli na výučbu v sukniach. Deti v škótskych školách si zas môžu zmeniť pohlavie už od štyroch rokov a bez súhlasu rodičov. Prezident USA Joe Biden pre zmenu pred rokom podpísal dokument, podľa ktorého budú môcť transgender športovci na školách súťažiť so ženami. Výnimkou nie sú ani opisy análneho sexu v školských materiáloch.

Práve pohľad na LGBT ideológiu je jednou z oblastí, v ktorých sa rozchádzajú postoje Zemmoura a jeho najväčšej konkurentky Marine Le Penovej, ktorá je voči príslušníkom sexuálnych menšín ústretovejšia. LGBT komunitu sa zaviazala ochraňovať, no je oponentkou manželstiev osôb rovnakého pohlavia. Získala vďaka tomu sympatie mnohých gayov a lesieb, ktoré oceňujú jej nekompromisný postoj k masovej migrácii vytvárajúcej pre takzvané dúhové skupiny značne nepriateľskejšie prostredie.

Verejnosť dlho napínal

O kandidatúre 63-ročného politického komentátora Érica Zemmoura sa v kuloároch šepkalo už niekoľko mesiacov. Formálne však záujem o post šéfa Elyzejského paláca ohlásil až na prelome novembra a decembra minulého roka.

„Nie je čas Francúzsko reformovať. Musíme ho zachrániť. Toto je dôvod, prečo som sa rozhodol zapojiť do prezidentských volieb. Rozhodol som sa požiadať vás o hlas, aby som sa stal prezidentom republiky. Aby naše deti a vnuci nemuseli čeliť barbarstvu, aby naše dcéry nemuseli nosiť moslimské šatky, aby sa naši synovia nemuseli podrobiť,“ povedal okrem iného vo videu.

Zemmourovi sa vodilo už aj lepšie

Zemmour sa v niektorých prieskumoch verejnej mienky ocitol už aj na druhom mieste za prezidentom Emmanuelom Macronom, s ktorým by tým pádom súperil v druhom kole. Momentálne však zažíva horšiu fázu kampane. Situáciu mu skomplikovalo aj ohlásenie kandidatúry zo strany republikánky Valérie Pécressovej, ktorá vo svojich vyjadreniach taktiež pritvrdzuje. Na návšteve juhu krajiny napríklad nedávno uviedla, že niektoré štvrte je nutné „vyčistiť“.

Podľa čerstvého prieskumu by v prvom kole volieb zvíťazil terajší prezident Emmanuel Macron s 26 percentami. Na druhom mieste by skončila Marine Le Penová so 17 percentami a „bronz“ by si uchmatla Pécressová. Až za ňou sa umiestnil Zemmour s 12 percentami. Prvú pätku by uzatvoril ľavičiar Jean-Luc Mélenchon s deviatimi percentami.

Francúzi si budú nového lídra vyberať 10. apríla. Druhé kolo sa uskutoční dva týždne po tom, teda 24. apríla. Vzhľadom na pohyblivosť preferencií všetko nasvedčuje tomu, že o novom prezidentovi druhej najľudnatejšej krajiny EÚ bude rozhodovať až záver kampane.

Ďalšie články od Tomáš Dugovič
Ďalšie články