Na ženy sa dnes kladú šialené nároky. To jedna ľudská bytosť nemôže uniesť, ak má byť šťastná a vyrovnaná

Myslím si, že nie. Tie životné situácie môžu byť rôzne, ale vo svojej podstate sa až tak nelíšia. Samozrejme, každý máme svoj príbeh a prechádzame iným procesom. Pre mňa je asi zásadná otázka, prečo robím to, čo robím, prečo to chcem dosiahnuť? Myslím si, že je veľmi univerzálna a hlavne preverí naše motívy. Naozaj to chcem ja alebo sa len snažím niekoho uspokojiť a zapadnúť do nejakej škatuľky, lebo sa to tak „má“? A toto podľa mňa asi rieši v určitom bode každá žena.

O katolíckych ženách stále existujú skreslené predstavy, v ktorých sú vykresľované ako bledé smutné osoby v neforemných šatách. Aká by podľa vás mala byť kresťanská žena?

To je otázka, na ktorú nepoznám odpoveď a podľa mňa ani neexistuje. Každá sme iná a zároveň žiadna nie sme tip-top. Toto je to, s čím sa musíme naučiť pracovať a zžiť sa s tým. To, že niekto vidí veci inak ako ja, robí ich inak ako ja, že na niektoré otázky neexistuje len jedna správna odpoveď. Jediné, čo k tomu môžem povedať, je, že kresťanská žena vie, kým je, a teda je slobodná, snaží sa žiť v pravde a v láske voči sebe aj ostatným. Zámerne hovorím o snahe, pretože všetci občas zlyhávame a je to v poriadku.

Ak by ste mali opísať ženu, ktorá je pre vás inšpirujúca, aká by to bola?

Biblia je plná inšpiratívnych žien, ale ak mám hovoriť o konkrétnych vlastnostiach, tak pre mňa osobne je to sloboda byť sama sebou. Mám pocit, že z toho všetko vychádza a pramení. Pretože keď vieme, kým sme, sme slobodné od porovnávania, sme slobodné dopriať niekomu inému to, čo nám samým chýba, sme slobodné od predsudkov. Viem, že to znie príliš ideálne, ale treba si uvedomiť, že toto celé je proces, ktorým si potrebujeme prejsť. Že cesta je niekedy cieľ a že je dôležité, akým spôsobom po nej kráčame.

Prečo organizujete ženskú konferenciu Stopy? Čo je jej zmyslom?

Máme pocit, že tu na Slovensku nám niečo také jednoznačne chýba, že ženy sa stretávajú pri takýchto príležitostiach málo a to je škoda. Domnievam sa, že je to veľmi dôležitý a špeciálny čas a že to posúva veci na novú úroveň, tým myslím veci praktické aj tie duchovné. Som presvedčená, že ženy si majú čo navzájom odovzdať, že majú čo dať aj tomuto svetu a aj v rámci cirkvi. A v neposlednom rade je to jednota, ktorá je v tomto období taká vzácna. Chceme tu byť jedna pre druhú, a tak sa nejako naučiť spolu žiť a zdieľať spolu život.

Ako konferencia prebieha? Čo si pod tým máme vlastne predstaviť?

Je to tak, že posledné dva roky sme sa z pochopiteľných dôvodov presunuli do online priestoru, takže je to v niečom iné. Samotného programu sa to síce až tak nedotklo, ale prišli sme trošku o tú atmosféru a o to, že sme tam aj fyzicky. Ďaleko od všetkých povinností a toho bežného života a máme čas len na seba.

Na druhej strane je faktom, že na online konferencii sa môžu zúčastniť aj ženy, ktoré by sa fyzicky z rôznych dôvodov nikdy nemohli dostaviť, čo je skvelé. Program sa skladá z prednášok a modlitieb chvál, čakajú nás rôzne inšpiratívne diskusie a rozhovory a, samozrejme, svätá omša. Keďže sme predsa len ženy, ak sa konferencia koná fyzicky, mávame tam sekáč s oblečením, detský kútik či kaviareň, tentokrát chystáme dražbu oblečenia od mladých návrhárok. Výťažok poputuje do neziskovej organizácie Dorka, ktorá sa snaží o vytvorenie spoľahlivého zázemia pre deti, mladých dospelých a rodiny v ohrození.

Kto stojí za jej prípravou?

Ženy z kresťanského spoločenstva SP (Silné posolstvo), ale aj z iných spoločenstiev v rámci Slovenska. Myšlienka ženskej konferencie vznikla v spoločenstve SP, ktoré pôsobí na Sliači a vychádza z neho služba projektu Godzone. Ženy v spoločenstve SP cítili potrebu stretávať sa ako ženy viac. Inšpirovať sa navzájom, požehnávať svojimi talentmi, skúsenosťami, prežitými životmi a v neposlednom rade sa spolu modliť. Na tvorbe konferencie sa podieľali dievčatá, ženy a matky, ktoré ju z lokálneho stretnutia postupne pretransformovali do celoslovenskej konferencie.

Prečo sa vy osobne zapájate do jej príprav, čo vás motivuje venovať sa službe ženám?

Určite sú to všetky dôvody, ktoré som už spomínala. Pre mňa osobne je služba ženám niečo, k čomu už dlhšie inklinujem, pretože jednoducho všade okolo seba vidím tú potrebu. Každý z nás má niečo, čo mu leží na srdci možno o čosi viac, niečo, čo hýbe naším vnútrom.

Témou tohtoročnej konferencie sú stopy, čo to znamená? Viete mi to priblížiť?

Názov Stopy v sebe nesie mnoho obrazov, a preto vám to viem vysvetliť tiež len obrazne. Je to veľmi široká téma, ktorej venujeme celú konferenciu. Ide o stopy, ktoré zanechávame my, všade, kam sa pohneme, stopy, ktoré v nás ostali po rôznych okolnostiach či stopy, ktoré nasledujeme. Keď to mám zhrnúť, tak vplyv jedného človeka je väčší, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Otláčame sa všade, kam sa pohneme a je len na nás, akú stopu na tomto svete či v ľuďoch okolo nás zanecháme. Nie je dôležité len to, kam kráčame a či tam vôbec dôjdeme, ale aj to, ako tam kráčame, akým spôsobom. Čo vidíme, keď sa v strede tej našej cesty obzrieme? Čo za sebou nechávame? S tým súvisí, samozrejme, veľa vecí v našom živote. Napríklad aj to, čomu sme uverili a ako vidíme sami seba.

Čo sú napríklad tie stereotypy a ideály, ktorým veríme, ale nedovoľujú nám vstúpiť do plnosti svojho potenciálu?

Môže to byť čokoľvek, čomu veríme a určitým spôsobom nás to zväzuje a trpíme tým. Napríklad to, že keď mám deti a som matka, musím sa venovať len deťom a všetko, čo ma teší a napĺňa, musím odsunúť na dlhé roky preč. Alebo to, že musím byť raz v živote matkou, lebo inak som menejcenná. Je toho naozaj veľa. Môžu to byť niekoho predstavy o nás, ale rovnako to môžu byť aj naše vlastné predstavy o nás samých, ktoré sa snažíme naplniť, no v živote nám bránia vstúpiť do nášho skutočného potenciálu.

K čomu sa snaží ženská konferencia inšpirovať či viesť?

V prvom rade inšpirovať ženy, aby robili to, na čo sú predurčené a do čoho sú povolané. Je asi to najdôležitejšie, uchopiť to, čo do nás Boh vložil, to niečo, čo hýbe naším vnútrom. A rovnako aj uvoľniť ženy do služby v cirkvi, pretože mám pocit, že stále je v tomto na Slovensku veľký potenciál.

Na akých hostí sa môžu tešiť účastníci podujatia?

Pár mien prezradím. Lenka Jamborová, vedúca modlitebnej služby v spoločenstve Martindom Bratislava, bude mať slovo hneď v piatok alebo k nám bude hovoriť aj renomovaná česká psychologička Kateřina Lachmanová. Zaujímavé hostky máme aj v diskusiách, napríklad profesionálna tanečnica Ivka Antolová či mladá sestra saleziánka sestra Lamyia. Osobne sa teším aj na svätú omšu s otcom Jankom Bucom, na ktorej budú hrať Jana a Lukáš Zubajovci.

Vlaňajší ročník bol po prvýkrát online, no zároveň sa ho zúčastnil rekordný počet účastníčok, až 1 300. Má zmysel robiť konferenciu aj online?

Všetko má svoje za aj proti. Ako som už spomínala, veľkou výhodou online konferencie je, že človek sa môže pripojiť z akéhokoľvek miesta. Môžete si to dokonca pozrieť z archívu, keď uložíte deti alebo prídete po dlhom pracovnom dni domov. Na druhej strane je úplne pochopiteľné, že tá atmosféra nie je taká ako naživo a tiež sa vo svojej obývačke náhodne nestretnete s neznámymi ženami, ktoré by vás mohli svojím životom inšpirovať. Je to tak, ako to je, a my sa snažíme urobiť to najlepšie, ako vieme, aj v týchto podmienkach.

Konferencia sa uskutoční 28. až 29. januára v online priestore. Všetky informácie môžu záujemkyne nájsť na stránke stopy.godzone.sk.