Hlavný kostol ukrajinských gréckokatolíkov v Taliansku spája viacerých pápežov

Táto komunita dostala chrám do správy v 17. storočí a k jeho plnej rekonštrukcii prispel brat pápeža Urbana VIII. – kardinál Antonio zo známej rodiny Barberini. Zakúpil priľahlé budovy pre potreby Ukrajincov a založil aj fond na ich údržbu. Ako ďalej hovorí sprievodca, koncom 19. storočia pápež Lev XIII. a rakúsko-uhorský cisár František Jozef otvorili rusínske kolégium hneď vedľa kostola, no neskôr ho premiestnili a premenovali na Pápežské ukrajinské kolégium svätého Jozafáta. V budove pri kostole je teraz ubytovacie zariadenie, no nad vchodom je stále nápis v ukrajinčine.

Kostol, ktorý stojí na rušnom námestí neďaleko Kolosea, je pomerne malý a neprekypuje toľkou pompou ako iné chrámy v meste pápežov, no taktiež obsahuje zaujímavosti. Je tu pamätný reliéf, ktorý pripomína 1000 rokov od pokrstenia a pokresťančenia Kyjevskej Rusi, ktorá bola na území dnešnej Ukrajiny, v roku 988. Nachádzal sa tu síce príkladný ikonostas, no nezachoval sa, a tak ho nahradil nový, jednoducho zdobený, no dôstojný duplikát. Okrem mariánskej ikony tu nájdeme tiež obraz Panny Márie s anjelmi na strope.

Popri niekoľkých ďalších maľbách vrátane svätých patrónov chrámu je tu krypta arcibiskupa Kyjeva-Haliča, ktorým bol metropolita Rafajil Korsak. Práve on oficiálne požiadal pápeža, aby určil kostol pre prokurátorov, akýchsi zástupcov Ukrajincov vo Večnom meste, a zároveň miesto pre prijatie pútnikov.

Pre Ukrajincov byzantského rítu v Taliansku, ktorých je okolo 70 000, ustanovil pápež František Apoštolský exarchát, teda správne územie gréckokatolíckej cirkvi. Katedrálou – hlavným chrámom – exarchátu je práve Kostol svätých Sergeja a Bakcha. František navštívil v Ríme aj komunitu Ukrajincov, no vybral si tú, ktorá sa združuje v Bazilike svätej Sofie v západnej časti mesta.

Na tento slovanský národ si argentínsky pontifik spomenul aj nedávno, keďže na stredu 26. januára tohto roku vyhlásil deň modlitieb za pokoj v Ukrajine.