Prečo tak zbožňujeme mediálne hviezdy

Ako sa stať „hviezdou“?

Viacero ľudí si kladie túto otázku snívajúc o umiestnení sa na virtuálnej oblohe. Jednoduchú a trochu cynickú odpoveď na ňu dal v roku 1961 americký vedec Daniel Boorstin. O „hviezdach“ povedal: „Sú slávni preto, že sú slávni“ (Famous for being famous). Túto tautológiu vytvoril preto, aby zdôraznil, že tu ide o čisto mediálny fenomén. „Hviezdy“ definoval ako ľudí, ktorí dosiahli len jeden úspech – dostali sa „do televízie“.

Známi ľudia existovali odjakživa, ale v minulosti ich sláva odrážala ich skutky či talent. Niektoré dnešné celebrity (z latinského celebre – populárny, slávny) sú známe len vďaka tomu, že sa objavujú v mediálnom svete. Napríklad famózna Kim Kardashianová sa neprejavila ničím mimoriadnym, a napriek tomu je jednou z globálne najrozoznateľnejších osôb.

Neskorší oponenti Boorstina ukázali, že aj reálne úspechy dnes prinášajú slávu. Usain Bolt sa stal „hviezdou“ hlavne preto, že bol najrýchlejším človekom na svete. Samozrejme, televízia tiež prispela k jeho popularite vysielajúc jeho úspechy, ale základom sa bezpochyby stali jeho víťazstvá a rekordy.

Existujú aj „hviezdy právom od narodenia“ – obyčajné sú to panovníci alebo iní mocní ľudia a členovia ich rodín. Paris Hiltonová sa nemusí snažiť, aby sa dostala „do televízie“. To novinári prenasledujú ju, aby pre divákov urobili zaujímavé zábery.

Raisa Gorbačovová, manželka prvého a posledného prezidenta ZSSR Michaila, mi raz povedala, ako sa počas dovolenky na Sardínii musela skrývať pred paparazzami, ktorí ju pozorovali aj na súkromnej pláži. Verejný dopyt na detaily života podobných osôb je nezničiteľný.

Takže keď sa chcete stať „hviezdou“, ale nepatríte ku kráľovskej alebo miliardárskej rodine a neviete behať rýchlejšie ako Bolt, môžete iba dúfať v šťastnú náhodu, ktorá na vás pritiahne pozornosť televíznych producentov.

Kto chce, aby „hviezdy“ svietili?

Odpoveď je jednoduchá – sme to my. Médiá sú iba nástrojom. Slúžia svojim divákom a čitateľom, musia pre nich ponúkať obsah, ktorý ich zaujíma, a preto zabezpečujú komerčný úspech: vysoké ratingy priťahujúce inzerentov.

Často počúvame, že to práve médiá formujú preferencie publika. Podobný vplyv určite tiež existuje, ale základom sú vždy naše vlastné predvoľby. Ak neveríte, skúste pritiahnuť masovú pozornosť informáciami o irigácii alebo o chove hospodárskych zvierat. Uvedené problémy sú, mimochodom, pre nás oveľa dôležitejšie ako život celebrít. Veď ide o to, či budú v obchodoch potraviny, aké budú na nich ceny, akú budeme mať kvalitu života. Ale to nie je inšpirujúce.

Vždy je však dopyt po témach spojených s kriminalitou, škandálmi, katastrofami a súkromným životom „hviezd“. Tieto témy spája to, že nemajú pre publikum žiadny praktický význam. Či je herec A. rozvedený so speváčkou B., to nikdy nebude mať vplyv na náš blahobyt. Ale koľko peňazí v rozpočte je určených na zdravotníctvo, sa môže stať osudovým pre každého. No to prvé je zaujímavé a to druhé nie je.

Prečo je to tak? Asi preto, že ľudia si hľadajú v médiách viac potešenie ako sprievodcu životom. Majú dosť vlastných problémov, nechcú sa viac zaťažovať serióznymi otázkami. Práve naopak, dištancujú sa od nich, „vytláčajú“ ich, ako by povedali psychológovia (Verdrängung od Sigmunda Freuda).

Média nemôžu ignorovať dopyt čitateľov a divákov. Ekonomický imperatív im to nedovolí – hneď by stratili auditórium. Snažia sa nájsť bilanciu medzi dôležitým a zaujímavým, ale to nie je vždy jednoduché. A niektorí z nich sa ani nesnažia, poskytujú pre publikum len to, čo chce mať: „hviezdy“ či kriminalita.

Smerodajné a varujúce „hviezdy“

Ľudia vždy pripisovali nebeským telesám mystický a symbolický význam. Niekedy v nich videli dobré znamenia: tak ako betlehemská hviezda ukázala trom mudrcom cestu k Ježišovi (Мt 2:1-12). Ale častejšie vnímali nezvyčajné javy na oblohe ako varovania pred blížiacimi sa nepríjemnými udalosťami.

Náš záujem o pozemské „hviezdy“ nie je vedený čistou zvedavosťou. Sme zvyknutí hľadať si vzory správania pre seba a iných. U celebrít nachádzame vlastnosti, ktoré by sme sami chceli mať, a preto ich obdivujeme a snažíme sa ich napodobňovať. Veríme, že nám ukazujú smer. Na tom nie je nič zlé, pokiaľ na to hľadíme s mierou.

Takýto obdiv ale niekedy presahuje rozumné hranice. Voči prísnemu zákazu z Desatora „Neurobíš si modlu…“ (Ex 20:4) si aj tí, ktorí sa považujú za kresťanov, stále vytvárajú idoly. Biblické zlaté teľa ešte nie je najhorší variant – v ňom je aspoň pragmatický zmysel. Modlami sa dosť často stávajú v podstate nehodní a morálne skazení ľudia, ktorých jedinou skutočnou výhodou je ich mediálne uznanie.

S tým súvisí aj hlavný rozdiel mediálnych hviezd a svätcov. Svätec neoslavuje seba, ale Boha, nepúta pozornosť, naopak, často sa o jeho živote (či utrpení) dozvieme až dávno po jeho smrti.

S mediálnymi hviezdičkami je to inak. Reflektor svieti na nich (a na ne) a občas pritom ľahkovážne zabúdame, že vlastnosti, ktoré sa nám na našich „hviezdach“ páčia, nepatria zvyčajne samotným herečkám a hercom, ale postavám, ktoré stvárňujú. Že krásna pieseň neodzrkadľuje dušu speváka, že vynikajúci športovec nemusí byť nevyhnutne dobrým človekom.

Vidíme však aj druhú stránku: keď médiá veľkoryso hovoria o problémoch „hviezd“ a škandáloch s ich účasťou, s potešením si všimneme, že tiež majú nedostatky a že ich život vôbec nie je nepretržitým sviatkom. Niektorým ľuďom to pomáha pri sebapotvrdení, preto vyhľadávajú práve takéto informácie.

S poľutovaním musím konštatovať, že „hviezdy“ šoubizu (spolu s ich mediálnym sprievodom) nám poskytujú menej pozitívnych vzorov ako negatívnych. Preto nám ukazujú smer špecifickým spôsobom. Osvetľujú cesty, na ktoré je lepšie sa nevydať.

Možno práve toto je ich sociálna úloha? Možno je najvyšším účelom „hviezd“, aby na svojich príkladoch varovali ostatných pred nesprávnymi činmi, ukazovali, že bohatstvo či sláva nezaručujú ani ľudské šťastie, ani jednoducho normálny život?

Z tohto hľadiska musíme poďakovať médiám za to, že nemilosrdne odhaľujú každú škvrnu na jasných obrazoch našich obľúbencov. Pokiaľ ide o samotné celebrity, je to ich platba za slávu a za vznešené postavenie v spoločnosti. Ten, kto sám na seba púta pozornosť, mal by byť pripravený na to, že sa ľudia dozvedia nielen o jeho pozitívach. Alebo má byť naozaj dokonalým – čo je nedosiahnuteľné.