Ťahá východ za kratší koniec? Oproti západu má vo vedení európskych inštitúcií menej ľudí, Slováka ani jedného

Platí ešte stále rozdelenie EÚ na staršie štáty na západe a mladšie na východe? Hoci desiatka krajín najmä zo strednej a východnej Európy vstúpila do Únie pred takmer 20 rokmi, rozdiely medzi dvoma blokmi sú stále citeľné.

Potvrdzujú to ekonomické ukazovatele, politicko-etické spory aj aktuálna analýza. Štúdia hľadala odpoveď na otázku, aké majú európske regióny zastúpenie na vedúcich postoch v ustanovizniach EÚ. Únia bola rozdelená na päť oblastí – západnú (vrátane Rakúska), južnú, východnú (Poľsko, Pobaltie, Rumunsko a Bulharsko), strednú (bez Poľska, ale rátajúc Slovinsko a Chorvátsko) a severnú. Zoradili sme ich zostupne podľa počtu obyvateľov.

Štúdiu spracovala konzultačná firma European Democracy Consulting (EDC). Analyzovala 73 inštitúcií, agentúr a poradných orgánov EÚ, a v nich 91 vrcholných postov. Skúmala obdobie v rokoch 1952 až 2021, počas ktorých sa na sledovaných postoch vystriedalo 500 rôznych manažérov.

Suverénne vedie západ a juh

Od roku 2004 získali vyše 80 percent vedúcich postov v EÚ občania západných a južných členských štátov. Krajiny strednej a východnej Európy, naopak, v zastúpení stále zaostávajú s desiatimi percentami – napriek tomu, že tvoria pätinu obyvateľov EÚ. Predbehli ich dokonca aj severské štáty, hoci predstavujú počtom obyvateľov najmenší región. Vyplýva to z aktuálnej analýzy EDC „Leadership Observatory 2022“.

Aj keď sa pozrieme na ostatných päť rokov, v nomináciách na vedúce posty stále nepomerne vedie západ a juh pred východným krídlom (75 verzus 14 percent).

Zďaleka najvýraznejšia prevaha starých členských štátov je viditeľná pri pohľade čisto na líderské posty v európskych inštitúciách. Západniari a južania získali od vstupu Slovenska do EÚ až 90 percent riadiacich manažérskych pozícií.

Trend postupne klesá, v ostatných troch rokoch získali 85 percent manažérskych postov v EÚ, vlani trochu menej, len 70 percent. Stále však hovoríme len o inštitúciách bez započítania agentúr a poradných orgánov Únie.

Vlani západné a južanské štáty získali o dve tretiny viac postov ako by im podľa počtu obyvateľov prináležalo. Stredná Európa nezískala v roku 2021 ani jeden.

Slovenská stopa vo vedení EÚ

Ak by ste hľadali Slováka na vrcholovom manažérskom poste, bola by to márna snaha. Riadne zvoleného alebo vymenovaného riaditeľa v európskej inštitúcii, agentúre alebo poradnom orgáne sme od vstupu do EÚ nemali.

Výnimkou je Peter Mihálik, ktorý predtým pôsobil v Európskej centrálnej banke a už vyše desať rokov pracuje pre Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA). V roku 2020 bol na pol roka povereným výkonným riaditeľom EBA.

Slovensko však má niekoľko krajanov na pomerne vysokých postoch. Maroš Šefčovič je služobne najstarším eurokomisárom. V Európskej komisii (EK) pôsobí od roku 2009 a momentálnej je jej podpredsedom. V EK pôsobí aj zástupkyňa generálneho riaditeľa Katarína Mathernová, najvyššie postavená slovenská európska úradníčka. Najnovšie sa stal podpredsedom europarlamentu ako prvý Slovák Michal Šimečka. Na čele Spoločného výskumného centra (JRC) zas roky pracoval Vladimír Šucha.

Stredoeurópska stopa v EÚ

Vedúcu funkciu v EBA zastával deväť rokov Maďar Adam Farkas. Južní susedia mali pod palcom aj ďalšiu inštitúciu, Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb, v osobe Zsuzsanny Jakabovej.

Česko má od roku 2014 generálneho sekretára Výboru regiónov a pred dvoma rokmi sa stal riaditeľom Európskej obrannej agentúry Jiří Šedivý.

Z Vyšehradskej štvorky dosiahlo na najviac prestížnych európskych postov Poľsko, ktoré je zo štvorice najľudnatejšie a politicky najvplyvnejšie. Jerzy Buzek bol prvým predsedom Európskeho parlamentu z regiónu, Donald Tusk zasa predsedom Európskej rady. Poľsko tiež malo krajanov v čele Európskej obrannej agentúry a Európskej vesmírnej agentúry.