Obyvateľov hraničnej ukrajinskej obce možná vojna nestraší. Radšej by chceli poštu

Obec Blahoviščenka leží vo výbežku ukrajinskej Luhanskej oblasti do ruskej Rostovskej oblasti. Sídlo je z troch strán obklopené Ruskom, no približne stovku tunajších obyvateľov pramálo vzrušuje predstava možnej vojny s väčším susedom.

Ako informuje v reportáži americká rozhlasová stanica Radio Free Europe, ľudí viac trápi to, že sa opäť pokazil školský autobus. „Vojna? Tomu tu nikto neverí,“ uviedol občan Oleksandr Kopov, ktorý poukazuje na počiatok krízy.  

„Prečo neverím? V roku 2014, keď sa celý tento neporiadok na Ukrajine začal, bola cesta stále otvorená, hranica bola stále otvorená, chodili sme tam a späť bez žiadnych kontrolných stanovíšť,“ vysvetľuje Kopov.

Nebude vojna

To sa podľa neho dialo aj napriek tomu, že ukrajinská armáda mala v obci vojakov, tanky i ďalšiu vojenskú vozbu. Dnes tu už ukrajinské jednotky nie sú, čo Kopov považuje za znak toho, že sa aspoň v tejto oblasti neschyľuje k boju.

„Ak by tu niečo skrývali, videli by sme to. Neukryjete techniku pred dedinčanmi,“ dodal 60-ročný muž. Podobne vidia pomery aj ďalší obyvatelia obce. „Nikto nás nepotrebuje. Nikoho nezaujímame. Ani v Kyjeve, ani v Rusku,“ posťažoval sa 43-ročný poľnohospodár Serhij Ivanovskij.

Jeho aj mnohých iných obyvateľov dostihla zatvorená hranica, na čo si mnohí stále ťažko zvykajú. Ešte pred rozpadom Sovietskeho zväzu ako keby neexistovalo rozdelenie tunajšej oblasti medzi ruskou a ukrajinskou stranou. To sa nezmenilo ani po osamostatnení oboch krajín od Sovietskeho zväzu.

Ľudské problémy proti veľkej politike

Zlom prišiel až v roku 2014. Majdan, ruské obsadenie Krymu i boje v odtrhnutých oblastiach Luhansku a Donecku znamenali prudké ochladenie vzťahov medzi Ukrajinou a Ruskom. V obci po čase ostala ledva tretina obyvateľov.

Hranica sa postupne nespriechodnila, pribudli strážené priechody i ostnatý drôt. Povestným klincom do rakvy obce prispeli Rusi stavbou novej cesty, ktorá teraz obchádza Blahoviščenku len po ruskej strane hranice.

„Všetko sa tu rozpadá. Nedá sa tu nič kúpiť. Všetci odišli. Všetko je v p*deli. Nikto nepotrebuje vojnu. Neverím tomu [že sa stane, pozn. red.]. Čo keby nám dali radšej trochu uhlia?“ lamentuje 52-ročná Svitlana Sucharevská. Potešiť ju môže akurát to, že tamojšia okresná správa sprístupnila malý autobus zdarma. Obcou prechádza však len dvakrát do týždňa.

Kto to potrebuje?

Obyvatelia Blahoviščenky roky chytali v televízii len ruské programy, internet tiež prv prišiel zo západnej strany hranice. Mnohí obyvatelia majú tiež rodinné väzby v okolitých ruských dedinách. Pre tunajších ľudí je jednoducho predstava vojny nepravdepodobná.

„Narodila som sa v Rusku. Presťahovala som sa sem, keď som mala 15 alebo 16 rokov, odvtedy tu žijem… Vojna? Myslím si, že sa nás Rusko len snaží vystrašiť… Kto potrebuje vojnu?“ podotýka 73-ročná dôchodkyňa Jelizaveta Ivanovna. Tá by radšej chcela, aby v obci opäť otvorili pobočku pošty.

Toto zmierňovanie napätia však nebadať len na ukrajinskej periférii. Podobné správy zneli koncom januára tohto roku aj od ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Ten skritizoval Spojené štáty americké, že zbytočne šíria paniku svojimi vyhláseniami o tom, že ruský vpád na Ukrajinu je na spadnutie.