Správa o stave vírusovej psychózy: v Rakúsku potichu uvažujú o predčasných voľbách, v Nemecku možno CDU pomôže presadiť nelogické opatrenia.
V Európe sú iba dve demokratické krajiny, ktoré sa vybrali na cestu povinného očkovania: rakúsky zákon o povinnom očkovaní nadobudol platnosť v pondelok 7. februára, o nemeckej podobe zákona má Spolkový snem hlasovať niekedy v marci. V oboch krajinách to škrípe do takej miery, že v konečnom dôsledku môže povinné očkovanie padnúť aj tu, aj tam – v Nemecku to viazne a v Rakúsku najnovšie hrozí dokonca aj pád vlády.
Asi to nebude náhoda, že radikálne protipandemické riešenie, ktoré sa mnohým v dobe širokého premorenia variantom omikron javí už ako obsoletné, rezonovalo práve v dvoch krajinách EÚ, v ktorých je hlavným úradným jazykom nemčina. Švajčiarsko na tento zoznam nemeckojazyčného autoritárstva nepatrí. Práve naopak, úrady jedinej priamej demokracie v Európe si v každej fáze pandémie ctili základné práva viac ako krajiny EÚ a idú v týchto dňoch zrušiť všetky podstatné covidové opatrenia. Dokonca aj polarizujúce covid pasy budú čoskoro minulosťou. Okrem rozumu majú Švajčiari ešte aj šťastie: prirodzená premorenosť je vyššia ako v Rakúsku a omnoho vyššia ako v Nemecku, no a úmrtnosť je napriek trošku nižšej zaočkovanosti až rozprávkovo nízka. Rysuje sa, že Švajčiarsko vyjde z korony s trošku nižšími ľudskými stratami, s omnoho nižšími ekonomickými a so žiadnymi spoločenskými škodami.
Úplne iná je atmosféra u susedov, ktorí si zaviedli demokraciu len nedávno. Podľa barometra obmedzení, ktoré zverejnil tím z univerzity v Oxforde, je Nemecko v roku 2022 s odstupom najviac uzavretá krajina Európy. Platnosť certifikátu o prekonaní tu bola skrátená na 62 dní (to, žiaľ, nie je preklep, 90 mínus 28 dní = 62), v niektorých spolkových krajinách nezaočkovaní stále nesmú vkročiť ani do neesenciálnych obchodov, pri cestovaní vlakom je povinné preukázať certifikát OTP, no a v gastronómii platí stále pravidlo OP+ (očkovací preukaz plus test). Keďže celé Nemecko má nižšiu kapacitu pre vykonávanie PCR testov než 44-krát menšie mesto Viedeň, potrebuje priemerný Nemec poriadny kus šťastia, ak sa chce najesť v nemeckej reštaurácii.
Život nezaočkovaných v Rakúsku je v dvoch detailoch jednoduchší: na rozdiel od Nemecka môžu bez testu cestovať vlakom a na rozdiel od Slovenska majú právo ísť na bohoslužbu. Na druhej strane Rakúsko odsúdilo svojich nezaočkovaných obyvateľov na suverénne najdlhší pandemický apartheid. Medzitým už zrušený „lockdown pre nezaočkovaných“ trval dva a pol mesiaca, zákaz kúpiť si knihu alebo topánky (ktorý skončí 12. februára) viac ako tri mesiace, zákaz ísť na kávu alebo na kultúrne podujatie (ktorý mimo Viedne skončí 19. februára) tri a pol mesiaca. Skrátka, rakúski neočkovanci strávili celú jednu zimu v domácom árešte. Ani od 19. februára nie je sloboda na dosah, odvtedy začne fungovať režim OTP. Zároveň platí zákon, podľa ktorého náhodná policajná kontrola od 16. marca môže viesť k pokute do 3 600 eur za priestupok nezaočkovanosti.
Samozrejme, s pohľadom na masívnu vlnu uvoľnenia po celej Európe sa začínajú aj v Nemecku a v Rakúsku ľudia pýtať, či sú ich vladári poslednými zodpovednými mudrcmi na svete, alebo či stratili kontakt s epidemiologickou realitou. Tá je stále priaznivá, hoci sa každý deň nakazí polpercento populácie, stagnuje obsadenosť rakúskych oddelení JIS už od začiatku roka okolo čísla 200. To je desatina kapacity. Nemecko, ktoré kopíruje rakúsky vývoj s tradične týždňovým až dvojtýždňovým oneskorením, je na tom podobne. Mnohí Nemci s odkazom na susedné Dánsko a Švajčiarsko žiadajú vrátenie slobody. Česko, ktoré v stredu defenestrovalo covid pasy, si všimli menej. Tlačia na to už aj prvé mainstreamové noviny, v Nemecku najmä najväčší tabloid Bild a pravicový mienkotvorný denník Die Welt, v Rakúsku druhý najväčší tabloid Österreich a pravicový online denník Exxpress. Napokon, ako píše aj Štandard, nemecký kancelár chce zvoľniť opatrenia do 20. marca.
Pozoruhodná je pritom zotrvačnosť, s ktorou väčšina novinárskej obce v oboch krajinách zostala v móde davovej psychózy. Najväčší rakúsky tabloid Krone priniesol svedectvá štyroch mladých ľudí, ktorí varovali na základe vlastnej skúsenosti pred podceňovaním omikronu. Rovnako obrovskú čítanosť dosiahli v týchto dňoch dva články vo veľavážených nemeckých médiách: kedysi konzervatívny denník Frankfurter Allgemeine zverejnil text mladej boostovanej matky, ktorá ležala doma s chorými deťmi, opustená systémom zdravotníctva, a už nezvládla (podľa nej) vôbec nie „ľahký priebeh“ omikronu. Žena obvinila štát, že ju a jej deti nechránil pred omikronom a žiadala – aj ohľadom na nebezpečenstvo dlhého covidu a zriedkavý syndróm PIMS – zavedenie lockdownu. Mladá boostovaná feministka poľského pôvodu Margarethe Stokowská, prominentná stĺpčekárka progresívneho magazínu Der Spiegel, zase vo štvrtok svojim čitateľom vysvetlila dvojtýždňový výpadok svojho stĺpčeku. Chytila neľahký „ľahký priebeh“ omikronu a je do takej miery práceneschopná, že si bez pomoci Googlu nevedela spomenúť na názov ulice, ktorá sa nachádza 50 metrov od jej bydliska. Stokowská obvinila vládu (zopakujme si: tú istú vládu, ktorá ešte vtedy nechcela uvoľniť najstriktnejšie opatrenia v Európe), že v skutočnosti sleduje cieľ voľného premorenia obyvateľstva, ale nemá odvahu si to verejne priznať.
Debata pod obomi článkami bola pestrá, ozvali sa aj drsní koronaskeptici, hlavný dojem z diskusie však je, že sa v Nemecku (a asi už len v Nemecku) stále vyskytuje prekvapivo veľký počet ľudí, ktorí vidia spásu len a len v starom dobrom celoštátnom lockdowne. Dá sa očakávať, že sa Nemci zobudia z nočnej mory menom COVID-19 až ako úplne poslední. Alebo že kĺzavo prejdú z covidovej do klimatickej úzkosti.
Pri pohľade na nemeckú ustráchanosť je pochopiteľné, že myšlienka povinného očkovania tam našla väčšinovú podporu. Hlasovanie v Spolkovom sneme o príslušnom zákone bude slobodné a nikto ešte nedokáže predpovedať, aký návrh sa presadí. Drvivá väčšina poslancov novej ľavicovo-liberálnej trojkoalície je buď za povinné očkovanie od 18 rokov, alebo za kompromisný návrh povinnosti od 50 rokov. Malá menšina, ktorá sa skladá zo starých vládnych liberálov a starých dederonských ľavičiarov, každý taký zásah zásadne odmieta. Jednohlasne to odmieta aj antisystém z nacionalistickej AfD.
Rozhodujúce slovo preto bude mať štátostrana, ktorá sa po 16 rokoch pri moci – scvrknutá na nevídane malý poslanecký klub – ocitla v opozícii. Ako bude hlasovať 197 poslancov zo stredopravej únie CDU/CSU?
Odpoveď je momentálne jednoduchá: sami to nevedia. Die Welt sa opýtal všetkých 732 poslancov Spolkového snemu, aký majú postoj k povinnému očkovaniu. 22 percent poslancov oznámilo, že sa ešte nerozhodli, drvivá väčšina z nich bola z frakcie CDU/CSU.
Keď tón ešte udávala celoživotne konzistentná lockdowňáčka Angela Merkelová, nemala CDU čo riešiť. Kancelárka z komunistickej NDR je však na dôchodku a vedenie strany prebral jej starý arcirival Friedrich Merz, ekonomicky liberálny, proatlantický a globalistický neokon ako vystrihnutý z 25 rokov starého katalógu. Stredopravý veterán sa musí ako nový vodca opozície vyhraňovať voči zväčša ľavicovej „semaforovej“ trojkoalícii. Tu naráža Merz na problém, že covidový radikalizmus Semaforu je ťažko prekonateľný: nový sociálnodemokratický minister zdravotníctva je oduševnený apokalyptický jazdec a Zelení (ako napríklad premiér Badenska-Württemberska) nechcú uvoľniť pandemický režim pred Veľkou nocou. Ak náhodou neviete, tak do Veľkej noci zostávajú ešte viac ako dva mesiace, veď ešte nebola ani Popolcová streda.
Zároveň má Merz problém, že ho opäť zradila bavorská sestra. Predseda CSU, bavorský premiér Markus Söder, bol donedávna vedúci lockdowňák nemeckej politiky. Zakladateľ „Tímu Opatrnosť,“ ktorý v svojich najlepších časoch nemal ďaleko od požiadavky, aby povinnosť nosenia respirátora bola rozšírená na domáce zvieratá, len niekedy nedávno potichučky prebehol k „Tímu Sloboda“. Söder bol síce jedným z prvých, čo žiadali povinné očkovanie všetkých Nemcov, teraz ale „pozastavil“ jedinú očkovaciu povinnosť, na ktorú sa Spolkový snem (v decembri) zmohol: povinné očkovanie v opatrovateľsko-zdravotníckych službách bude stopnuté od 15. marca. Söder podľa vlastných slov odrazu zistil, že Bavorsko nemusí zvládnuť výpadok neočkovaných opatrovateliek. Výsledkom je, že kancelár a premiéri sú z mníchovského fluktuanta znechutení a otvoril sa ďalší, pred tým už vyriešený front.
Výsledkom pre CDU je neisté viacmesačné tápanie v otázke, ktorá má zatiaľ zanedbateľný epidemiologický, pritom ale obrovský symbolický význam. Je to hlavná politická téma sezóny. Predseda CDU Merz až teraz vo februári začal opatrne kresliť svoju očkovaciu líniu. Merz zdôrazňuje slobodu svojich poslancov hlasovať podľa svedomia, sám pre seba (a tak trošku cvične) navrhuje podmienečné povinné očkovanie pre obyvateľov nad 50 rokov. Podmienečné znamená, že zákon sa teraz na jar odloží do šuplíka a reálne sa aplikuje až na jeseň, ak si to pandemická (endemická) situácia bude vyžadovať.
Merzov návrh má čertovsky blízko k faktickému pochovaniu povinného očkovania. Mocensky to dáva zmysel, Merzov hlavný súper je kancelár Olaf Scholz, ktorý sa vyjadril jednoznačne a na jeho pomery nezvyčajne skoro za zavedenie rozsiahlej povinnosti. Vajatanie Merza ukazuje, že kedysi výrazný a výrečný neokon, ktorý bol dlhé roky miláčikom pravicových nemeckých konzervatívcov, sa snaží na staré kolená zdokonaliť v umení vyjednávania nevýrazných, zato ale prechodných kompromisov. Merzov návrh má pachuť neúprimnosti, umožňuje ale očkovacím radikálom bez straty tváre cúvnuť z neudržateľnej pozície. Práve preto je to šikovný ťah. Je celkom možné, že niečo v tomto duchu – asi trošičku prísnejšie, napríklad s fixnou platnosťou od 1. októbra pri možnosti evalvácie blablabla – získa napokon aj väčšinu v Spolkovom sneme.
Aby nedošlo k nedorozumeniam: nemecká spoločnosť nezvládla pandemickú výzvu dobre. Aj keď sa to Slovákovi nechce veriť, je v Európe už veľa krajín, v ktorých sa politici a občania o opatreniach a vakcínach už nehádajú – celý Iberský polostrov, celá Škandinávia, Poľsko a mnohé iné krajiny. Nemci na tom zozname šťastných národov chýbajú. Sú rozoštvaní, podozrievaví, ba až paranoidní. Nemecká elita opäť demonštrovala, že je neochotná a neschopná viesť otvorený demokratický diskurz o životne dôležitej téme. Tým prvým prípadom bola utečenecká kríza. Zvlášť nemecké médiá opäť predviedli svoju nefunkčnosť.
Samotná debata o povinnom očkovaní zďaleka nie je tým najhorším, čím si Nemecko v tých dvoch rokoch prešlo. K povinnému očkovaniu existuje alternatíva, ku ktorej sa môže verejný činiteľ bez rizika verejného lynču prihlásiť – dobrovoľné očkovanie. Po dusivých rokoch Merkelovej bezalternatívnosti je to aspoň niečo.
Rakúska vrchnosť išla na to opačne a platí za to spoločenským rozkladom, aký autor – dvakrát zaočkovaný a jedenkrát prekonavší Rakúšan, ročník 1972 – nikdy v živote nezažil. V Štandarde sme už písali, akým hrubým vydieračským spôsobom vládne strany nútili svojich poslancov, aby hlasovali proti svojmu svedomiu. Všetci poslanci poslúchli, iba dve poslankyne zostali s politickou PN-kou doma. Za zákon o povinnom očkovaní všetkých obyvateľov Rakúska od veku 18 rokov hlasovali poslanecké kluby ľudovcov a Zelených bez protihlasu.
Teraz, iba o tri týždne neskôr, to padá vláde na hlavu. V národe sa vytratila väčšina za povinné očkovanie a rozsypala sa aj podpora u regionálnych barónov Ľudovej strany. Ak táto vláda ešte do konca zimy padne, bude to trest za politický hazard, do ktorého sa na vrchole vlny variantu delta strmhlav pustila. A vôbec sa nechytila šance na zmenu paradigmy, ktorú ponúkol omikron. Hajtmani najmä zo západného Rakúska už otvorene vyzývajú na prehodnotenie, pozastavenie alebo najradšej zrušenie povinného očkovania, vláda však takú možnosť ešte vo štvrtok minulého týždňa vylúčila. Vmanévrovala sa do situácie lose-lose, východisko à la Friedrich Merz si vopred zamurovala.
Na stole však leží už niekoľko dní úplne iný scenár – útek menom predčasné voľby. Na prvý pohľad to vyzerá ako šialený nápad, veď „Nová ľudová strana“ stratila s odchodom mladého mesiáša Sebastiana Kurza svoj kompas a prepadla sa v prieskumoch na mizériu z predkurzových čias. Na druhý pohľad má snaha o volebnú porážku svoje ratio.
Tu treba nakrátko priblížiť rozmer korupčných obvinení, ktorým úradujúce vedenie Ľudovej strany aktuálne čelí. Môžu za to dva služobné smartfóny, ktorých obsah sa dostal do rúk Úradu špeciálnej prokuratúry a spriaznených ľavicových médií. O prvom smartfóne počúvajú Rakúšania už trištvrte roka. Patril jednému z kľúčových ľudí zo svorky nagélovaných mladíkov okolo Sebastiana Kurza. Keď si dotyčný Tirolčan práve nerozširoval svoju mohutnú kolekciu fotografií mužských pohlavných údov, vymieňal si správy s politikmi a oligarchami, sám ich vraj napísal 300-tisíc. Podriadený úradník na ministerstve financií dostal napríklad túto správu: „Nezabudni, ty makáš v kabinete ÖVP. Si kur.. bohatých.“ Ten materiál pôjde na súd a môže v krajnom prípade poslúžiť na odsúdenie Sebastiana Kurza.
Väčší problém je, tomu na Slovensku rozumiete, že médiá tie správy zverejňujú postupne. Pre odporcov Ľudovej strany sú lahôdkou, lebo potvrdzujú všetky ich predsudky. Obsah druhého smartfónu sa začal zverejňovať až v posledných dňoch. Ľudovcom nepomôže ani to, že táto komunikácia sa možno dostala na Úrad špeciálnej prokuratúry nelegálnym spôsobom. Tento mobil totiž údajne majiteľovi padol do vody, dal ho nešťastník špecialistovi z tajnej služby opraviť a tajný údajne nevedel odolať…
Smartfón patril Michaelovi Kloibmüllerovi, dlhoročnému mozgu dolnorakúskej ÖVP a šéfovi kabinetu viacerých ministrov vnútra, medzi ktorých patrí za predajnosť odsúdený Ernst Strasser, dnešná hajtmanka Dolného Rakúska a tiež aj súčasný predseda rakúskeho parlamentu Wolfgang Sobotka. Pre Nerakúšanov: nachádzame sa v srdci čiernej moci. Z dolnorakúskej ÖVP pochádzajú dvaja z troch ústavných činiteľov aj spolkový kancelár Karl Nehammer, všetci sa v tých správach zrejme objavujú. Poznáme ešte len malú časť komunikácie, viac ako zrejmé už ale je, že niečo také ako výberové konanie bolo v réžii dolnorakúskych ľudovcov zdrapom papiera. Utopený mobil už má svoje prvé dôsledky: prokuratúra žiada, aby parlament vydal predsedu poslaneckého klubu ľudovcov na trestné stíhanie. A hajtmanka Johanna Mikl-Leitnerová sa musela ospravedlniť za správu, v ktorej charakterizovala sociálnych demokratov voči Kloibmüllerovi takto: „Červení zostanú luzou. Peknú lyžovačku!“
Začiatkom marca štartuje v parlamente vyšetrovací výbor, ktorý bude preberať celú kopu špinavej bielizne z aparátu štátostrany, ktorá je 35 rokov nepretržite pri moci. Bude to verejný tribunál. Hriešnikov štve najviac to, že ich vlastný koaličný partner vyšetrovací výbor podporil. Ľudovci si hovoria: Všetci pykáme za neschopnosť zeleného ministra zdravotníctva a Zelení nám pri korupcii ani trošičku nekryjú chrbát. V ÖVP opäť niektorí začínajú túžiť po obnove veľkej koalície s „červenou luzou“. Sociálni demokrati majú slabú predsedníčku, ktorá sa správa voči vláde pozoruhodne submisívne. Jeden z dôvodov je, že Pamela-Joy Rendi-Wagnerová je pôvodne odborníčka na tropickú medicínu a presadzuje povinné očkovanie s ešte väčším zápalom ako samotná vláda – vyhlasuje, že nechce poľaviť, kým sa nedalo 90 percent Rakúšanov opichať. Keďže táto peknučká progresívka je garantom zlého volebného výsledku SPÖ, z pohľadu ľudovcov by sa perfektne hodila na vicekancelárku.
Sú to všetko celkom nové úvahy. Vyvolané boli zemetrasením v malebnom mestečku v dolnorakúskych Predalpách. Ani mnohí Rakúšania nepočuli o existencii Waidhofenu nad Ybbsom, ale práve tam sa konali jediné voľby tejto zimy v Rakúsku. Waidhofen je starobylým lénom Ľudovej strany, najprominentnejší rodák je predseda parlamentu Sobotka, ktorý tu ako primátor začal svoju politickú dráhu. No a voliči dali ľudovcom nevídanú facku: strana stratila 19 percent, kým nová strana odporcov povinného očkovania MFG je so ziskom 17 percent treťou najväčšou v zastupiteľstve.
Dolnorakúska ÖVP nie je na niečo také zvyknutá. Je to svojbytná strana v strane. Odjakživa ju máločo dokáže rozrušiť, ak ÖVP prehrá mimo Dolného Rakúska, tak sa to berie na vedomie, ale stratiť absolútnu väčšinu doma je považované za neodpustiteľný smrteľný hriech. Dolnorakúske voľby budú za necelý rok –čuduj sa svete, hajtmanka po waidhofenskej detonácii zmenila svoju líniu. Mikl-Leitnerová bola vášnivá podporovateľka povinného očkovania, teraz už hovorí takto: „Ak by veda prišla na nové poznatky, že povinné očkovanie už nie je potrebné, som prvá, kto sa bude angažovať, aby bolo pozastavené.“
Aj keď sa vláda a s ňou aj neopozičná líderka opozície zbytočne zabetónovali v svojich pozíciách, nie je veľmi trúfalé tvrdiť, že projekt povinného očkovania nadobro stroskotal. Už je len otázkou času, či bude oficiálne zrušené. Svoj cieľ neplní, pretože počet záujemcov o prvú dávku je minimálny. Nezaočkovaní, ktorí vydržali štvrťrok vylúčenia zo spoločnosti, vydržia ešte aj toto.
Ten „dizáster“ je prekvapujúci, pretože Rakúsko malo najlepšie predpoklady na úspech. Verejná mienka bola na začiatku priaznivá, byrokracia je výkonná a národ oddaný zákonu, krajina má na rozdiel od Nemecka existujúci očkovací register a rovnako ako v Nemecku plodnú tradíciu bonzáctva. Kde, ak nie v Rakúsku, by to teda malo fungovať normálne?
Hneď po vyhlásení očkovacej povinnosti sa to však spustilo – vláda utŕžila jednu ranu za druhou. Kľúčový úder zasadil samotný vírus, zmutoval pre rakúsku vládu nevhodným smerom. Ďalší úder uštedrila nezaočkovaná menšina, ktorá do poslednej dediny mobilizovala protestné hnutie, aké Rakúsko desaťročia nevidelo.
A takto to išlo ďalej. Pomenujme len dva príklady, ako sa to krok za krokom pokazilo. Jedným je očkovacia lotéria. To bola cena za súhlas opozičnej SPÖ: Rendi-Wagnerová chcela s typickým ľudomilstvom slniečkarky vyslať signál, že štát nejde len pokutovať, ale aj pozitívne motivovať. Výsledkom bolo zlúčenie dvoch drahých nápadov Igora Matoviča do jedného šialene drahého – za každé desiate pichnutie by sa malo vyžrebovať 500 eur. Náklady: vyše miliarda eur. Tak ako na Slovensku, mala to aj v Rakúsku vysielať verejnoprávna televízia. Lenže ORF, ktorá je právom obviňovaná za provládne spravodajstvo, to odmietla. Zahanbená vláda následne prosíkala, či nechcú žrebovanie vysielať súkromné médiá. Ruku nezdvihol nikto. Osud očkovacej lotérie je odvtedy nejasný. Oficiálne so hovorí o presunutí na jeseň, neoficiálne je koniec.
Druhým prípadom je ELGA. Tak sa volá štátna agentúra, ktorá musí pokutovanie za nezaočkovanosť z technickej stránky sprevádzkovať. Očkovací register existuje, neexistuje ale register tých ľudí, ktorí majú (úradným lekárom) potvrdenú výnimku z očkovania. A to trvá. Polícia má pritom nezaočkovaným od 16. marca rozdávať pokuty, ELGA ale implementáciu systému nestihne pred 22. aprílom.
K tomu musel minister zdravotníctva vo februári priznať, že nikdy neplánoval celoštátnu databázu pre relatívne veľký počet výnimiek (oslobodené sú tehotné ženy a onkologickí pacienti, v poslednej chvíli pribudli aj alergici). Technické nezvládnutie povinného očkovania môže viesť k tomu, že policajti budú až do teplej jari musieť kontrolovať očkovací status obyvateľov s neistým právnym základom. To nebude mať motivačný účinok.
Najškaredšiu ranu utŕžila vláda koncom januára. Minister zdravotníctva Dr. med. Wolfgang Mückstein vtedy dostal list od Ústavného súdu. Nič neilustruje mentálny stav rakúskej spoločnosti lepšie než fakt, že minimálne tri dni nikto neveril, že ten list naozaj existuje. Mainstreamové médiá o ňom nepísali, ešte aj niektorí čitatelia konšpiračných webov ho považovali za hoax. Vypukli živé debaty o otázke, ako preveriť údajnú signatúru ústavného sudcu. Medzitým je už potvrdené, že ústavný sudca Andreas Hauer ministrovi naozaj napísal. Uznali to už aj prolockdownové médiá.
Zhrozenie mainstreamu je pochopiteľné. Po prvom zľaknutí odbili novinári vážnosť listu tým, že Hauera na Ústavný súd svojho času nominovala dnes protilockdownová strana Slobodných. To je fakt, v Rakúsku sú všetci ústavní sudcovia politickí nominanti, zároveň ale ide o rešpektovaného právnika, ktorý v politike nikdy nepôsobil. List má niekoľko strán a sú tam samé otázky. Nápadný je kritický až nedôverčivý, ba podozrievaný tón tých otázok. Hauer kladie ministrovi všetky otázky, ktoré kritici opatrení kládli dva roky. Chce vidieť čísla, na základe ktorých vláda zaviedla lockdown nezaočkovaných, režim OP v obchodoch či povinnosť nosenia respirátorov. Pýta sa, či niekedy hrozilo preťaženie nemocníc, požaduje presné údaje o zosnulých osobách, najmä o ich priemernom veku, koľko z nich zomrelo „na“ covid a koľko „s“ covidom. Ak sa rátali do štatistiky aj osoby, ktoré zomreli „s“ covidom, pýta sa Ústavný súd, „prečo je zvolený tento spôsob počítania“? Smrtnosť koronavírusu odhaduje v jednej otázke na dosť nízkych 0,1516 percenta. V poslednej otázke sa pýta, či vie minister vysvetliť, prečo bola nadúmrtnosť v roku 2021 vyššia ako úmrtnosť na koronavírus.
Na odpoveď má minister zdravotníctva čas do 18. februára. Bude napínavé zistiť, či vie doložiť opodstatnenosť segregácie nezaočkovaných tvrdými dátami. Doteraz v diskusiách nič také nepredložil. Hauerov list sa nezaoberá povinným očkovaním, zákon je na to príliš krátko v platnosti. Súvis tu ale je, lebo argumenty vlády za režim OP a lockdown nezaočkovaných boli podobné ako tie za povinné očkovanie. Podľa niektorých ústavných právnikov je nepravdepodobné, že celý zákon obstojí pred Ústavným súdom. V zákone je napríklad ustanovené, že nezaočkovaný, ktorý sa proti pokute odvolá, riskuje šesťnásobne vyššiu pokutu (3 600 eur) ako ten, ktorý pokutu prijme (600 eur). Je jasné, prečo to tam je, vláda sa bála, že masa odvolaní položí verejnú správu a justíciu na kolená. Lenže diskriminácia odvolávajúcich sa je v právnom štáte nezvyk, právo na odvolanie je samozrejmosťou, obvykle to nevedie k šesťkrát vyššej pokute. Ak Ústavný súd nezruší celý zákon, môže zrušiť niektoré právne novinky, napríklad ako túto.
Až neuveriteľne kritické otázky jedného sudcu určite nepredurčujú, že 13-členný Ústavný súd ide spätne zrušiť dlhočizný očkovací apartheid z tejto zimy. Príchod listu však spôsobil zázraky: vláda v danom týždni zrušila lockdown nezaočkovaných a krátko pred začiatkom ďalšej masovej demonštrácie zorganizovala spontánnu tlačovku. Tam minister a kancelár oznámili, čo deň pred tým ešte vylučovali – postupné zrušenie režimu OP do 19. februára. Znova sa zavedie režim OTP, nezaočkovaní s testom sa môžu vrátiť do spoločnosti.
Nie je vylúčené, že takým istým spôsobom padne jedného blízkeho dňa aj povinné očkovanie. No na to by diskreditovaná a silnou menšinou do špiku kosti nenávidená vláda potrebovala guráž. Pravdepodobnejšie je, že pochovanie tohto nehorázneho experimentu vybaví komisia, ktorá má vzniknúť pre vyhodnotenie povinného očkovania. Rakúsko už má dve pandemické komisie, „Semafor“ a „Gekón“. Minister zdravotníctva uisťuje, že členov tretej komisie vymenuje už v priebehu pár dní.
Tak teda dobre! Stačí si vybrať tých správnych odborníkov a celý trapas môže skončiť.