Schvália ešte Nemci povinné očkovanie? Alebo sa ho dokážu Rakúšania skôr zbaviť?

Aby nedošlo k nedorozumeniam: nemecká spoločnosť nezvládla pan­de­mic­kú výzvu dobre. Aj keď sa to Slovákovi nechce veriť, je v Eu­ró­pe už veľa krajín, v ktorých sa politici a občania o opatreniach a vak­cínach už nehádajú – celý Iberský polostrov, celá Ška­n­di­návia, Poľ­s­ko a mnohé iné krajiny. Nemci na tom zozname šťast­ných ná­ro­dov chý­ba­jú. Sú rozoštvaní, podozrievaví, ba až paranoidní. Nemecká eli­ta opäť de­m­on­štro­vala, že je ne­ochotná a ne­schop­ná viesť otvorený de­mo­kra­tic­ký dis­kurz o životne dôležitej té­me. Tým prvým prípadom bola utečenecká kríza. Zvlášť ne­mec­ké mé­diá opäť pred­viedli svoju nefunkčnosť.

Samotná debata o povinnom oč­kovaní zďaleka nie je tým najhorším, čím si Nemecko v tých dvoch rokoch prešlo. K povinnému oč­ko­va­niu existuje al­ter­na­tí­va, ku ktorej sa môže verejný činiteľ bez rizika ve­rej­ného lynču prihlásiť – dobrovoľné očkovanie. Po dusivých rokoch Mer­kelovej bezalternatívnosti je to aspoň niečo.

Rakúska vrchnosť išla na to opačne a platí za to spoločenským roz­kladom, aký autor – dvakrát zaočkovaný a jedenkrát pre­ko­nav­ší Ra­kúšan, ročník 1972 – nikdy v živote nezažil. V Štandarde sme už ­písali, akým hrubým vydieračským spôsobom vládne strany nú­ti­li svojich poslancov, aby hlasovali proti svojmu svedomiu. Všet­ci poslanci poslúchli, iba dve poslankyne zostali s politickou PN-kou doma. Za zákon o po­vinnom oč­kovaní všetkých obyvateľov Rakús­ka od veku 18 rokov hlasovali poslanecké kluby ľu­dovcov a Zelených bez pro­ti­hlasu.

Teraz, iba o tri týž­dne neskôr, to padá vláde na hlavu. V národe sa vytratila väčšina za povinné očkovanie a rozsypala sa aj pod­po­ra u re­gionálnych barónov Ľu­dovej strany. Ak táto vláda ešte do konca zi­my padne, bude to trest za politický hazard, do kto­rého sa na vrchole vlny variantu delta strmhlav pustila. A vôbec sa nechytila šance na zmenu paradigmy, ktorú ponúkol omikron. Hajtmani najmä zo zá­pad­ného Rakúska už otvorene vyzývajú na prehodnotenie, po­za­sta­ve­nie alebo najradšej zrušenie povinného očkovania, vláda však takú mož­nosť ešte vo štvrtok minulého týždňa vylúčila. Vmanévrovala sa do si­tu­ácie lose-lose, východisko à la Friedrich Merz si vopred za­mu­ro­va­la.

Na stole však leží už niekoľko dní úplne iný scenár – útek menom pred­časné voľby. Na prvý pohľad to vyzerá ako šialený nápad, veď „Nová ľudová strana“ stratila s odchodom mladého me­siá­ša Se­bas­tiana Kurza svoj kompas a prepadla sa v prieskumoch na mizériu z pred­kurzových čias. Na druhý pohľad má snaha o volebnú porážku svoje ratio.

Tu treba nakrátko priblížiť rozmer korupčných obvinení, ktorým úra­dujúce vedenie Ľudovej strany aktuálne čelí. Môžu za to dva slu­žobné smart­fóny, ktorých obsah sa dostal do rúk Úradu špeciálnej pro­ku­ratúry a spriaznených ľavicových médií. O prvom smartfóne počúvajú Rakúšania už trištvrte roka. Patril jednému z kľúčových ľudí zo svorky na­gélovaných mladíkov okolo Sebastiana Kurza. Keď si dotyčný Tirolčan prá­ve ne­rozširoval svoju mohutnú kolekciu fotografií muž­s­kých po­hlav­ných údov, vymieňal si správy s politikmi a oligarchami, sám ich vraj napísal 300-tisíc. Podriadený úradník na ministerstve fi­nan­cií dostal napríklad túto správu: „Nezabudni, ty makáš v ka­bi­ne­te ÖVP. Si kur.. bohatých.“ Ten materiál pôjde na súd a môže v kraj­nom prípade poslúžiť na odsúdenie Sebastiana Kurza.

Väčší problém je, tomu na Slovensku rozumiete, že médiá tie správy zverejňujú postupne. Pre od­por­cov Ľudovej strany sú lahôdkou, lebo potvrdzujú všetky ich pred­sud­ky. Obsah druhého smartfónu sa začal zverejňovať až v po­sled­ných dňoch. Ľudovcom nepomôže ani to, že táto komunikácia sa mož­no dostala na Úrad špeciálnej prokuratúry ne­le­gálnym spôsobom. Tento mobil totiž údajne ma­ji­te­ľo­vi padol do vody, dal ho nešťastník špecialistovi z tajnej služby opra­viť a tajný údajne nevedel odolať…

Smartfón patril Michaelovi Kloibmüllerovi, dlhoročnému mozgu dolnorakúskej ÖVP a šéfovi kabinetu viacerých ministrov vnútra, medzi ktorých patrí za predajnosť odsúdený Ernst Strasser, dnešná hajtmanka Dolného Rakúska a tiež aj súčasný predseda rakúskeho parlamentu Wolfgang Sobotka. Pre Nerakúšanov: nachádzame sa v srdci čier­nej moci. Z dolno­ra­kúskej ÖVP pochádzajú dvaja z troch ústav­ných či­ni­te­ľov aj spolkový kan­ce­lár Karl Nehammer, všetci sa v tých správach zrejme objavujú. Poznáme ešte len malú časť ko­mu­ni­ká­cie, viac ako zrejmé už ale je, že niečo také ako výberové konanie bolo v réžii dolnorakúskych ľudovcov zdrapom papiera. Utopený mobil už má svoje prvé dôsledky: prokuratúra žiada, aby parlament vydal predsedu poslaneckého klubu ľudovcov na trestné stíhanie. A hajtmanka Johanna Mikl-Leitnerová sa musela os­pravedlniť za správu, v ktorej charakterizovala sociálnych demo­kra­tov voči Kloibmüllerovi takto: „Červení zostanú luzou. Peknú ly­žo­vač­ku!“

Začiatkom marca štartuje v parlamente vy­šet­ro­va­cí výbor, ktorý bude preberať celú kopu špinavej bielizne z apa­rá­tu štá­to­stra­ny, ktorá je 35 rokov nepretržite pri moci. Bude to verejný tribunál. Hriešnikov štve najviac to, že ich vlastný koaličný partner vy­šet­ro­va­cí vý­bor podporil. Ľudovci si ho­vo­ria: Všetci pykáme za neschopnosť zeleného mi­nistra zdra­vot­níc­tva a Zelení nám pri korupcii ani trošičku ne­kry­jú chrbát. V ÖVP opäť niektorí začínajú túžiť po obnove veľkej koalície s „červenou luzou“. Sociálni demokrati majú slabú pred­sed­níčku, kto­rá sa správa voči vláde pozoruhodne submisívne. Jeden z dôvodov je, že Pamela-Joy Rendi-Wagnerová je pôvodne odborníčka na tro­pic­kú medicínu a presadzuje povinné očkovanie s ešte väčším zá­pa­lom ako samotná vláda – vyhlasuje, že nechce poľaviť, kým sa ne­da­lo 90 percent Rakúšanov opichať. Keďže táto peknučká progresívka je ga­ran­tom zlého volebného výsledku SPÖ, z pohľadu ľudovcov by sa per­fek­tne hodila na vicekancelárku.

Sú to všetko celkom nové úvahy. Vyvolané boli zemetrasením v malebnom me­s­tečku v dolnorakúskych Predalpách. Ani mnohí Rakúšania nepočuli o existencii Waidhofenu nad Ybbsom, ale práve tam sa konali jediné voľ­by tejto zimy v Rakúsku. Waidhofen je starobylým lénom Ľudovej strany, naj­pro­mi­nentnejší rodák je predseda parlamentu Sobotka, ktorý tu ako primátor začal svoju po­li­tic­kú dráhu. No a voliči da­li ľudovcom ne­ví­danú facku: strana stratila 19 percent, kým nová stra­na odporcov po­vinného očkovania MFG je so ziskom 17 percent tre­ťou najväčšou v zastupiteľstve.

Dol­norakúska ÖVP nie je na niečo také zvyknutá. Je to svojbytná strana v strane. Odjakživa ju máločo dokáže rozrušiť, ak ÖVP prehrá mimo Dolného Rakúska, tak sa to berie na vedomie, ale stratiť absolútnu väčšinu doma je považované za neodpustiteľný smrteľný hriech. Dolnorakúske voľby budú za ne­ce­lý rok –čuduj sa svete, hajtmanka po waidhofenskej detonácii zmenila svoju líniu. Mikl-Leitnerová bola vášnivá podporovateľka povinného očkovania, teraz už hovorí takto: „Ak by veda prišla na nové poznatky, že povinné očkovanie už nie je potrebné, som prvá, kto sa bude angažovať, aby bolo pozastavené.“

Aj keď sa vláda a s ňou aj neopozičná líderka opozície zbytočne zabetónovali v svojich pozíciách, nie je veľ­mi trúfalé tvrdiť, že projekt povinného očkovania nadobro stroskotal. Už je len otáz­kou času, či bude oficiálne zrušené. Svoj cieľ neplní, pretože počet záu­jemcov o prvú dávku je minimálny. Nezaočkovaní, ktorí vydržali štvrťrok vylúčenia zo spoločnosti, vydržia ešte aj toto.

Ten „dizáster“ je prekvapujúci, pretože Rakúsko malo najlepšie pred­po­klady na úspech. Verejná mienka bola na začiatku priaznivá, by­ro­kra­cia je výkonná a národ oddaný zákonu, krajina má na rozdiel od Ne­mecka existujúci očkovací register a rovnako ako v Nemecku plod­nú tra­díciu bon­záctva. Kde, ak nie v Ra­kúsku, by to teda malo fungovať normálne?

Hneď po vyhlásení očkovacej povinnosti sa to však spustilo – vláda utŕ­žila jednu ranu za druhou. Kľúčový úder zasadil samotný vírus, zmu­toval pre rakúsku vládu nevhodným smerom. Ďalší úder uštedrila ne­za­oč­ko­vaná menšina, ktorá do poslednej dediny mobilizovala pro­test­né hnutie, aké Rakúsko desaťročia nevidelo.

A takto to išlo ďalej. Pomenujme len dva príklady, ako sa to krok za kro­kom po­ka­zi­lo. Jedným je očkovacia lotéria. To bola ce­na za súhlas opo­zič­nej SPÖ: Rendi-Wagnerová chcela s typickým ľu­do­milstvom slnie­čkarky vy­slať signál, že štát nejde len po­ku­to­vať, ale aj po­zi­tívne mo­ti­vo­vať. Výsledkom bolo zlúčenie dvoch dra­hých nápadov Igora Ma­to­vi­ča do jedného šialene drahého – za každé desiate pichnutie by sa malo vyžrebovať 500 eur. Náklady: vyše mi­liar­da eur. Tak ako na Slovensku, mala to aj v Rakúsku vysielať ve­rej­no­právna televízia. Lenže ORF, ktorá je právom obviňovaná za pro­vlád­ne spravodajstvo, to odmietla. Zahanbená vláda následne prosíka­la, či nechcú žrebovanie vysielať súkromné médiá. Ruku nezdvihol nik­to. Osud očkovacej lotérie je odvtedy nejasný. Oficiálne so hovorí o presunutí na jeseň, neoficiálne je koniec.

Druhým prípadom je ELGA. Tak sa volá štátna agentúra, ktorá musí pokutovanie za nezaočkovanosť z technickej stránky sprevádzkovať. Oč­kovací register existuje, neexistuje ale register tých ľudí, ktorí ma­jú (úradným lekárom) potvrdenú výnimku z očkovania. A to trvá. Po­lí­cia má pritom nezaočkovaným od 16. marca rozdávať pokuty, ELGA ale implemen­tá­ciu systému nestihne pred 22. aprílom.

K tomu musel minister zdra­votníctva vo februári priznať, že nikdy neplánoval celoštátnu da­tabázu pre relatívne veľký počet výnimiek (oslobodené sú tehotné ženy a onkologickí pacienti, v po­sled­nej chvíli pribudli aj alergici). Technické nezvládnutie povinného očko­va­nia môže viesť k tomu, že policajti budú až do teplej jari musieť kont­ro­lo­vať očkovací status obyvateľov s neistým právnym základom. To nebude ­mať motivačný účinok.

Najškaredšiu ranu utŕžila vláda koncom januára. Mini­s­ter zdra­vot­níc­tva Dr. med. Wolfgang Mückstein vtedy dostal list od Ústavného súdu. Nič neilustruje mentálny stav rakúskej spoločnosti lepšie než fakt, že minimálne tri dni nikto neveril, že ten list nao­zaj exis­tu­je. Mainstreamové médiá o ňom nepísali, ešte aj niektorí či­ta­te­lia kon­špiračných webov ho považovali za hoax. Vypukli živé de­baty o otázke, ako preveriť údajnú signatúru ústavného sudcu. Med­zitým je už potvrdené, že ústavný sudca Andreas Hauer ministrovi nao­zaj napísal. Uznali to už aj prolockdownové médiá.

Zhrozenie mainstreamu je pochopiteľné. Po prvom zľaknutí odbili no­vinári váž­nosť listu tým, že Hauera na Ústavný súd svojho ča­su no­mi­no­va­la dnes protilockdownová strana Slobodných. To je fakt, v Rakúsku sú všetci ústavní sudcovia politickí nominanti, zároveň ale ide o rešpektovaného právnika, ktorý v politike nikdy nepôsobil. List má niekoľko strán a sú tam sa­mé otázky. Nápadný je kritický až nedôverčivý, ba podozrievaný tón tých otá­zok. Hauer kladie ministrovi všetky otázky, ktoré kritici opatrení kládli dva roky. Chce vidieť čísla, na zá­kla­de ktorých vláda zaviedla lockdown nezaočkovaných, režim OP v obchodoch či povinnosť nosenia respirátorov. Pýta sa, či niekedy hrozilo preťaženie nemocníc, požaduje presné údaje o zosnulých osobách, najmä o ich priemernom veku, koľko z nich zomrelo „na“ covid a koľko „s“ covidom. Ak sa rátali do štatistiky aj osoby, ktoré zomreli „s“ covidom, pýta sa Ústavný súd, „prečo je zvolený tento spôsob počítania“? Smrtnosť koronavírusu odhaduje v jednej otázke na dosť nízkych 0,1516 percenta. V poslednej otázke sa pýta, či vie minister vysvetliť, prečo bola nadúmrtnosť v roku 2021 vyššia ako úmrtnosť na koronavírus.

Na odpoveď má minister zdravotníctva čas do 18. februára. Bude napínavé zistiť, či vie doložiť opodstatnenosť segregácie nezaočkovaných tvrdými dátami. Doteraz v diskusiách nič také nepredložil. Hauerov list sa nezaoberá povinným očkovaním, zákon je na to príliš krátko v platnosti. Súvis tu ale je, lebo ar­gumenty vlády za režim OP a lockdown nezaoč­ko­va­ných boli podobné ako tie za povinné očkovanie. Podľa niektorých ústavných právnikov je nepravdepodobné, že celý zákon obstojí pred Ústavným súdom. V zákone je napríklad ustanovené, že ne­zaočkovaný, ktorý sa proti pokute odvolá, riskuje šesťnásobne vyššiu pokutu (3 600 eur) ako ten, ktorý pokutu prijme (600 eur). Je jasné, prečo to tam je, vláda sa bála, že masa odvolaní po­loží verejnú správu a justíciu na kolená. Lenže diskriminácia odvolávajúcich sa je v právnom štá­te nezvyk, právo na odvolanie je sa­mozrejmosťou, obvykle to nevedie k šesťkrát vyššej pokute. Ak Ústavný súd nezruší celý zákon, môže zrušiť niektoré právne novinky, napríklad ako túto. 

Až neuveriteľne kritické otázky jedného sudcu určite nepredurčujú, že 13-členný Ústavný súd ide spätne zrušiť dlhočizný očkovací apartheid z tejto zimy. Príchod listu však spôsobil zázraky: vláda v danom týždni zrušila lockdown nezaočkovaných a krátko pred začiatkom ďalšej masovej demonštrácie zorganizovala spontánnu tlačovku. Tam minister a kancelár oznámili, čo deň pred tým ešte vylučovali – postupné zrušenie režimu OP do 19. februára. Znova sa zavedie režim OTP, nezaočkovaní s testom sa môžu vrátiť do spoločnosti.

Nie je vylúčené, že takým istým spôsobom padne jedného blízkeho dňa aj povinné očkovanie. No na to by diskreditovaná a silnou menšinou do špiku kosti nenávidená vláda potrebovala guráž. Pravdepodobnejšie je, že pochovanie tohto nehorázneho experimentu vybaví komisia, ktorá má vzniknúť pre vyhodnotenie povinného očkovania. Rakúsko už má dve pandemické komisie, „Semafor“ a „Gekón“. Minister zdravotníctva uisťuje, že členov tretej komisie vymenuje už v priebehu pár dní.

Tak teda dobre! Stačí si vybrať tých správnych odborníkov a celý trapas môže skončiť.