Juraj Sklenár: spisovateľ, učiteľ i historik, ktorý ovplyvnil budúce generácie národovcov

Zaujímali ho najstaršie dejiny Slovenska vrátane obdobia Veľkej Moravy, príležitostne skladal básne či bránil politickú rovnoprávnosť Slovákov v Uhorsku. Juraj Sklenár sa narodil 20. februára 1744 v spišskej obci Tiba, dnes súčasť Spišských Tomášoviec.

Ako 20-ročný vstúpil do jezuitskej rehole a neskôr vyštudoval filozofiu na univerzite v Košiciach. Následne pôsobil ako učiteľ na gymnáziách, prv v Levoči, Prešove a Košiciach. Neskôr sa presunul do Trnavy a v roku 1773 sa stal zástupcom riaditeľa na bratislavskom gymnáziu.

Bol váženým učiteľom a vyučoval viacero predmetov, v Bratislave napríklad aj históriu a slovenčinu. Popri učení sa venoval písaniu rôznych diel, od príležitostných básní a ód po inauguračné prejavy a historické spisy.

Zvláštnosti krajiny i Veľká Morava

Sklenár vydal napríklad dielo o prírodných zvláštnostiach Uhorska. V ňom opisoval nálezy drahých kovov, zvláštnych rastlín či zvierat v kráľovstve. Napísal tiež knihu o pôvode šľachtického rodu Baťánovcov, avšak najznámejšie dielo vytvoril v roku 1784.

Nazval ho Najstaršia poloha Veľkej Moravy a prvý vpád a nájazd Maďarov na ňu (Vetustissimus Magnae Moraviae situs et primus in eam Hungarorum ingressus…). V diele bráni postavenie Slovákov, kriticky hodnotí takzvanú Anonymovu kroniku a snaží sa tiež vyvrátiť teóriu podmanenia Slovenska starými Maďarmi.

Vznik Veľkej Moravy kladie do dnešného Srbska, pričom sa vraj až za kráľa Svätopluka rozšírila do Panónie, Dácie, na Slovensko, Moravu i do Čiech. Prehra týchto Moravanov proti Maďarom sa mala odohrať v Zadunajsku, pričom Slovensko sa podľa Sklenára dobrovoľne pridalo k Uhorsku v 11. storočí.

Ostrá reakcia

Tento spis vyvolal ostrú a odmietavú reakciu zo strany maďarského historika a teológa Štefana Katona, na ktorú vzápätí opäť reagoval Sklenár ďalším spisom. Okrem iného varoval, že budenie zášti voči ostatným národom „vyhľadáva zánik“ Uhorska.

Sklenár taktiež pracoval s ďalšími členmi slovenského osvietenectva. S Jurajom Fándlym napríklad prerobil a doplnil dielo historika Juraja Papánka Dejiny slovenského národa (Compendiata historia gentis Slavae).

Juraj Sklenár umrel 31. januára v roku 1790 v Bratislave. Jeho tvorba budila chválu i hanu počas života, ako aj po smrti. Napriek všetkému však mal tento človek významný prínos pre slovenské dejiny, vedu i tvorenie národného povedomia.