Popolcovou stredou sa začína pôstne obdobie. Jeho vyvrcholením je veľkonočný Veľký týždeň

Od Škaredej stredy po Veľký týždeň. Veľký pôst sa začínal Popolcovou stredou a jeho vyvrcholením bol Veľký piatok, spomienka na Kristovo umučenie a ukrižovanie. Pôst sa končil na Bielu sobotu po nočnej vigílii, teda obradoch Vzkriesenia. Obdobie bolo typické osobitnými jedlami a dokonca aj špeciálnym riadom.

Po fašiangoch, čase výdatného hodovania, zabíjačiek, svadieb, fašiangových sprievodov, zábav, plesov a bálov, prichádza v cirkevnom roku na rad Veľký pôst, obdobie skromnosti, kajúcnosti a postenia. Vo všeobecnosti platilo, že cez štyridsaťdňový pôst sa ľudia vyhýbali jedeniu mäsa, ba gréckokatolícki a pravoslávni veriaci dokonca nejedli ani len mlieko, syr. Štyridsať pôstnych dní je symbolický počet, pripomína niekoľko udalostí z biblického rozprávania –  štyridsať dní trvala potopa sveta, štyridsať rokov blúdili Izraeliti po púšti, kým prišli do zasľúbenej zeme, štyridsať dní strávil Mojžiš na hore Sinaj, ale aj Ježiš Kristus sa pred svojím verejným účinkovaním utiahol do samoty a štyridsať dní sa postil.

Veľkonočné sviatky v sebe spájajú dva pôvodné prvky – starší pochádza ešte z čias starých Slovanov, ktorí slávili v jarnom období solárny kult a začiatok poľnohospodárskych prác (hoci Slovania nedelili rok na štyri ročné obdobia, ale len na dve – zimu a leto – a obrady mali urýchliť koniec zimy a návrat tepla, slnka). Obdobie medzi zimou a letom pokladali za čas prebúdzania prírody a celej vegetácie zo zimného spánku, zrodu nového života. Kresťanstvo postupne prirodzeným spôsobom nadviazalo na slávenie tohto pohanského prírodného sviatku, ktorý sa u našich slovanských predkov tešil veľkej obľube. S prijatím kresťanstva sa obsah sviatku, samozrejme, zmenil, ale aj v jeho kresťanskom hlavnom motíve, zmŕtvychvstaní Ježiša Krista, vystupuje do popredia symbolika víťazstva života nad smrťou.

Kedysi prísny pôst

Treba si uvedomiť, že v minulosti boli obdobia prísneho pôstu určované cirkevným rokom, a preto bolo aj obdobie pôstu brané veľmi vážne.

Pôst sa začínal takzvanou Popolcovou stredou, keď si veriaci nechávali svoje čelá poznačiť popolom ako symbolom ľudskej pominuteľnosti, a vyvrcholil na Veľký Piatok, čo bola spomienka na Kristovo umučenie a ukrižovanie. Skončil sa na Bielu Sobotu po obradoch vzkriesenia.

Znamenal zdržiavanie sa od mäsitých pokrmov, ale okrem toho sa odporúčali aj iné formy pôstneho úkonu, napríklad nejesť sladkosti, nefajčiť, nekonzumovať alkohol, konať dobré skutky, respektíve skutky milosrdenstva. Samozrejme, pôst nie je len záležitosťou kresťanstva – poznajú ho aj budhisti, hinduisti, židia – skrátka poznajú a odporúčajú ho všetky svetové náboženstva. V našich európskych končinách sa síce počas pôstu mäso nejedlo, ale výnimku tvorili ryby, raky, slimáky. Mäso týchto živočíchov tvorilo výnimku, pretože išlo o chladnokrvných živočíchov. V minulosti preto bola úplne bežným pôstnym jedlom kapustnica so žabími stehienkami, ryby varené, pečené, údené či nakladané v soli.

Menil sa aj riad

Počas pôstu dokonca naši predkovia menili aj riad, v ktorom varili – ako pôstny riad sa používali hlinené hrnce a jedlo sa drevenými lyžičkami. Jedlá sa prichucovali čisto rastlinnými olejmi, varili sa múčne, zeleninové jedlá. Medzi v minulosti veľmi obľúbené a dnes už takmer zabudnuté pôstne jedlá našich predkov patrila napríklad kyselica, ktorá sa varila z ovsenej múky, šrotu, vody a zvyškov starého chleba – tieto komponenty sa zmiešali a nechali vykvasiť. Zákvas sa precedil cez sitko a zohrial sa – zahustil sa múkou, v takom prípade sa konzumoval ako polievka, bez múky slúžil ako nápoj. Mal sivú farbu a kyslasto-trpkú chuť, podával sa so zemiakmi či fazuľovou fučkou. Obľúbeným jedlom bola aj brija alebo čír – do litra vody sa vysypala múka a za varu sa miešala do zhustnutia, potom sa kaša osolila a do prostriedku sa nalial ľanový olej. Na východnom Slovensku sa tešili obľube tatarčené pirohy (pohánkové), ktoré boli veľmi chutné a zdravé.

Počas pôstu nechýbali ani husté polievky napríklad hrachová polievka s geršľou (krúpami), kyslá šošovicová polievka či fazuľová na kyslo. Základ nielen pôstnych jedál našich predkov tvorila kaša – veď sa aj hovorilo: “kaša matka naša“, preto sa konzumovala cícerová, pohánková, grisová (krupičná), jačmenná, kukuričná kaša (tengeričanka, kukuričanka), zemiaková, fazuľová, hrachová kaša. Medzi modernejšie kaše patrila ryžová kaša s cukrom a škoricou. Pôstne polievky boli cesnaková, paradajková, zemiaková, šošovicová, kapustnica bez mäsa, hrachová, bôbová.

Častou bola konzumácia kyslej kapusty na množstvo rôznych spôsobov – kyslá kapusta so zemiakmi, fazuľou, s haluškami a podobne. Veľmi obľúbeným jedlom bola aj chudobinca, ktorá sa skladala z pečených zemiakov, cesnaku a cibule pečených v rúre. Pre deti sa počas pôstu varili lokše s makom, ktoré sa piekli ako placky nasucho na rozpálenej platni, potreli sa slivkovým lekvárom, stočili sa, posypali sa makom a cukrom.

Archaická pôstna špecialita

Medzi archaické jedlá patrí napríklad kalkýš. Bolo to pôstne jedlo, ktoré sa konzumovalo počas celého pôstu. Jedlo tvorila pšenica a jačmeň. Zmes sa spolu zmiešala a polievala sa až sa objavili klíčky – potom sa zmes rozdrvila na drevenej doske, precedila sa cez sitko zriedená s vodou. Vznikla tekutina mlieku podobná, tá sa zahustila ražnou šrotovou múkou v pomere 1:1. Vzniknutá kaša sa zriedila s vodou a vliala sa na pekáč, kde sa zapiekla. Kalkýš mal po zapečení na vrchu peknú chrumkavú kôrku a vo vnútri bol kašovitý. Kalkýš sa zvykol jesť aj tri dni po sebe, pretože čím dlhšie stál, tým bol sladší a šťavnatejší. Toto jedlo bolo v predjarnom a jarnom období priam ideálne na dobré fungovanie organizmu. Jedlo bolo pôstne, ale pritom výživné a pôsobilo ako detoxikácia organizmu. Príprava a konzumácia kalkýša mala aj veľmi zaujímavú sociálnu funkciu – často sa dávali viaceré domácnosti dohromady (najmä susedia) a spoločne ho vytvorili i konzumovali, každá domácnosť prispela svojou časťou obilia. Kalkýše sa piekli vždy na týždeň a vždy u inej rodiny. Väčšina pôstnych jedál bola z hľadiska dnešnej racionálnej stravy skutočne veľmi vyhovujúca.

Pôst mal teda nielen duchovný rozmer, ale napomáhal aj k očiste tela po zaťažujúcich fašiangových dňoch. Napomáhal človeku k stíšeniu a upriameniu sa k duchovnu. Medzi dni s prísnym pôstom patrila Popolcová streda – teda deň, keď si veriaci nechávali v chrámoch poznačiť svoje čelá krížikom z popola ako pripomienka pominuteľnosti a dočasnosti na tomto svete. Počas Popolcovej stredy platil prísny pôst, to znamenalo zdržiavať sa mäsitého pokrmu v tento deň a jesť len raz denne do sýtosti. Druhý deň, keď platil prísny pôst, bol Veľký piatok. Naši predkovia skutočne z úcty k spomienke na utrpenie Ježiša Krista v tento deň zvykli zjesť len krajec suchého chleba a zapiť ho pohárom vody.

Aj keď v súčasnosti už len málokto z nás drží pôst počas celých 40 dní pred Veľkou nocou, predsa len očistné a pôstne dni sa odporúčajú aj pre dnešného moderného človeka. Pôst napomáha k očiste organizmu po zime a je veľmi vhodný práve počas skorých jarných dní.