Zahraničné prieskumy o vojne: Francúzi vinia Putina aj NATO. Američania si myslia, že pri Trumpovi by k nej nedošlo

Takmer všetci Francúzi vinia z vojny na Ukrajine ruského prezidenta Vladimira Putina. Súčasne však väčšina z nich obviňuje aj politiku amerického prezidenta Joea Bidena či NATO. V Spojených štátoch našli v tejto otázke istú spoločnú reč demokrati i republikáni. V Nemecku priniesol ruský vpád takmer úplný obrat verejnej mienky, pokiaľ ide o podporu zbrojenia a vojenskej pomoci pre Ukrajinu. V severských štátoch rastie podpora vstupu do NATO.

Názory Francúzov v súvislosti s vojnou na Ukrajine priniesol prieskum agentúry Harris Interactive. Podľa zverejnených výsledkov sa 92 percent obyvateľov krajiny zaujíma o správy z vojny, pričom konflikt nepovažujú za príliš vzdialený. Až 94 percent opýtaných vyjadrilo solidaritu s Kyjevom.

Pre obyvateľov krajiny Galského kohúta je jednoznačná otázka viny za vojenský konflikt. Skoro všetci, 96 percent, obviňujú za rozpútanie vojny Vladimira Putina. Dve tretiny Francúzov si však myslia, že určitú časť viny nesie aj NATO, Joe Biden či Volodymyr Zelenskyj.

Najväčší počet ľudí, ktorí vinia z vojny okrem Putina súčasne aj iných svetových politikov, pochádza z prostredia podporovateľov politických zoskupení národného konzervatívca Érica Zemmoura či ľavičiara Jeana-Luca Mélanchona.

Sedem z desiatich Francúzov podporuje dodávky zbraní pre Ukrajinu, pričom nadpolovičná väčšina (53 percent opýtaných) by bola aj za vyslanie jednotiek NATO na Ukrajinu. Len 37 percent by však podporilo vyslanie francúzskych ozbrojených síl.

Biden i Trump horší ako Putin

Za veľkou mlákou spojil ruský vpád na Ukrajinu znesvárených demokratov a republikánov – teda aspoň čiastočne. V otázkach ukrajinskej vojny či sankcií voči Rusku sú obe strany viac súhlasné ako pri ktorejkoľvek inej otázke vlády súčasného prezidenta USA.

Zaujímavé sú aj ďalšie zistenia. Podľa prieskumu televízie Fox News ešte spred ruského vpádu malo viac republikánov horší názor na Bidena ako na Putina, zatiaľ čo demokrati videli zápornejšie Trumpa ako ruského prezidenta.

Prieskumy z obdobia tesne pred inváziou taktiež ukázali, že sankcie voči Rusku podporovalo 63 percent demokratov a 60 percent republikánov. Viac Američanov však zároveň chcelo, aby krajina v prípadom konflikte radšej zaujala neutrálny postoj (49 percent), ako by sa mala priamo pridať na stranu Ukrajiny (46 percent).

Nedovolil by si to

Po vypuknutí vojny chce stáť na strane Ukrajiny už 57 percent opýtaných obyvateľov USA, zatiaľ čo za neutrálny postoj je štvrtina respondentov. Výrazne sa zmenil názor v tábore republikánov. Najviac z nich súhlasí s názorom, že americkým záujmom je zastavenie Ruska (44 percent). Za to, aby sa krajina držala mimo tohto konfliktu je necelá tretina republikánov.

V Spojených štátoch sa tiež ozývajú hlasy, že k vojne by nedošlo, ak by bol pri kormidle bývalý prezident Donald Trump. Prieskum Centra pre americké politické štúdie Harvardovej univerzity hovorí o tom, že 62 opýtaných Američanov verí, že by Putin neposlal vojakov na Ukrajinu, ak by v Bielom dome sedel Trump.

Stranícke váhy sú však výrazne odlišné. Za spomínaným predpokladom stojí 85 percent opýtaných republikánov a 38 percent respondentov z radov demokratov. Nadpolovičná väčšina (59 percent) všetkých opýtaných tvrdí, že Putin si dovolil nariadiť inváziu, pretože videl slabosť Joea Bidena.

Sto miliárd eur na zbrojenie

V Nemecku došlo v reakcii na vojnu k masívnej zmene verejnej podpory, čo sa týka zbrojenia či zásobovania Ukrajiny vojenským materiálom. Len pred mesiacom bolo podľa agentúry Forsa proti zaslaniu zbraní Kyjevu okolo 73 percent Nemcov. V inom prieskume sa tak vyjadrilo 75 percent opýtaných.

Po vypuknutí konfliktu podporuje tento krok až 78 percent obyvateľov Nemecka. Rovnako podporujú rozhodnutie kancelára Olafa Scholza investovať do nemeckej armády dodatočných sto miliárd eur či zvýšiť rozpočet na obranu krajiny nad dve percentá hrubého domáceho produktu. Ešte nedávno by toto rozhodnutie vyvolalo v spolkovej republike veľké kontroverzie.

Zároveň sa však väčšina Nemcov obáva vypuknutia tretej svetovej vojny, ak bude NATO zatiahnuté do vojny Ruska a Ukrajiny. V prieskume Forsy sa tak vyjadrilo 69 percent opýtaných ľudí. Prípadnej tretej svetovej vojny sa neobáva štvrtina respondentov.

Hor sa do NATO?

V tradične neutrálnej severnej Európe rastie v dôsledku ruskej invázie záujem o členstvo v NATO. Prvýkrát v dejinách Fínska podporuje väčšina obyvateľstva vstup do Severoatlantickej aliancie. V prieskume štátneho rozhlasu Yle sa tak vyjadrilo 53 percent opýtaných Fínov. Proti bolo 28 percent ľudí.

Naposledy sa takýto prieskum uskutočnil v roku 2017, keď sa v prospech členstva vyjadrilo len 19 percent respondentov. Naopak, záporne sa vtedy k vstupu do NATO postavilo 53 percent obyvateľov Fínska. Bývalý fínsky premiér Alex Stubb to nazval „historickým posunom“.

Podobné nálady badať vo Švédsku. Prieskum tamojšieho rozhlasu SVT ukázal, že historických 41 percent Švédov podporuje vstup do NATO oproti 35 percentám respondentov, ktorí sú proti. Prvýkrát tak v krajine prevažujú zástancovia členstva v Severoatlantickej aliancii.