Martin Weiss

V uplynulých týždňoch bolo možné sledovať snahu západných novinárov za každú cenu nájsť nejaké prípady potvrdzujúce starý naratív. A niekedy také našli, pretože v tom ohromnom množstve ich, samozrejme, nájdete. Ale to je zlá novinárčina, ktorá nevidí pre pár kríkov les najväčšej migračnej vlny od konca druhej svetovej vojny (od odsunu Nemcov z ich starých sídiel na východe, asi by sa patrilo povedať).

V dobrej správe hľadajú to zlé

A viedlo to aj k neblahým dôsledkom. Napríklad medzi Indmi sa v istej chvíli na sociálnych sieťach šírila dezinformácia, že Poľsko odmieta vstup indickým študentom utekajúcim z Ukrajiny. To nebolo úplne nepodstatné v situácii, keď je tento ohromný národ politicky na vážkach, ako sa má k vojne na Ukrajine stavať – inštinkty získané desiatkami rokov politiky nezúčastnenej krajiny, čo v praxi znamenalo politiky blízkej Moskve, sa ťažko odnaučujú.

Západní komentátori, samozrejme, nejdú tak ďaleko, že by tie otvorené hranice kritizovali. Ale v dobrej správe si hľadajú to zlé. Je to definitívne potvrdenie východoeurópskeho rasizmu. Hnedých, moslimských utečencov nechceli, bielych prijímajú.

Nedá sa tvrdiť, že na tom nič nie je. Samozrejme, že tu existujú rasistické predsudky, xenofóbia a sebectvo. To nemá cenu popierať. Ale kým ho niekto vyhlási za jediné a postačujúce vysvetlenie tej zmeny prístupu, je, myslím, povinnosťou vziať do úvahy niekoľko ďalších okolností.