Agenda stránky Hoaxy a podvody – Polícia SR môže narážať na etický kódex policajta

Komunikácia štátu smerom k občanom patrí medzi najsterilnejšie prejavy vôbec. Vysvetlenie, prečo sa to deje, je pomerne jednoduché. Štát aj týmto spôsobom dáva najavo, že sa riadi výlučne literou zákona a že je schopný osobné politické preferencie ľudí, ktorí v jeho mene vystupujú, zatlačiť do úzadia.

No nie vždy to platí. Azda najočividnejším príkladom výnimky tohto druhu je facebooková stránka Hoaxy a podvody – Polícia SR. Na Facebooku ju sleduje viac ako 130-tisíc používateľov, čím sa radí medzi najúspešnejšie svojho druhu. A svojím obsahom je – mierne povedané – veľmi názorovo zafarbená.

Vyššie ceny potravín ako proruská propaganda

Pri listovaní stránky napríklad možno natrafiť aj na poznámky o „hoaxeroch, ktorým preplo z covidu“, infantilné slová typu „čierna bača, ľúbime ťa“, verbálnu hrubosť v štýle „zberba“ alebo zvláštne apely na to, aby dali Slováci „Facebooku zbohom“. Slovník je však ten najmenší problém.

Výnimkou totiž nie je ani zverejňovanie pomerne zvláštnych myšlienkových konštruktov. Polícia napríklad doslovne tvrdí, že jednou z rovín proruskej propagandy je aj „upriamovanie pozornosti na drahý benzín, naftu, vyššie ceny potravín“.

Po novom na stránke možno natrafiť aj na menný zoznam šíriteľov „prokremeľskej propagandy“. Tých polícia odkazom na Trestný zákon zároveň varuje pred dlhoročným trestom odňatia slobody alebo až doživotím. Iba pripomíname, že takýto trest im skutočne vie spolu s prokuratúrou zabezpečiť.

V krajnom prípade sa stránka sama nevyhýba ani šíreniu dezinformácií, ako na to Štandard upozornil v osobitnom článku. Text opisoval situáciu, keď naši muži zákona nasilu hľadali neexistujúcu súvislosť medzi úrovňou vakcinácie vo Švédsku a povinnosťou nosiť rúška.

PolitikaPolícia SR vyvracala ‚hoax‘ o rúškach vo Švédsku. Sama si pritom strelila do nohy

Za zmienku stojí aj políciou nedávno zdieľaný prieskum ukrajinskej organizácie Active Group, ktorý predstavila ostentatívnym červeným titulkom v znení „39,6 percenta Rusov si želá vojnu na Slovensku“. Išlo pritom o očividnú manipuláciu, keďže prieskum sa jednak nepýtal konkrétne na Slovensko (ale na napadnutie jednej z bývalých štátov Varšavskej zmluvy, ktorých je až šesť) a po druhé, z úplne všetkých účastníkov prieskumu si napadnutie jedného zo štátov Varšavskej zmluvy (Bulharsko, vtedajšie Československo, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko) prialo „len“ 25,5 percenta ľudí, nie 39,6 percenta. Polícia SR (tentokrát nie jej podstránka Hoaxy a podvody) príspevok neskôr zmazala bez toho, aby sa občanom ospravedlnila a uviedla problematiku na pravú mieru.

Podobných kontroverzných príspevkov, napríklad aj v podobe miešania politiky do športu, sú pritom desiatky a pomerne ľahko z nich možno vyčítať názorovú orientáciu autora. Obsahom aj formou ide skôr o vyjadrovanie, na ktoré sme zvyknutí napríklad v prostredí aktivistov a mimovládnych organizácií.

Tlačenie na pílu neraz nezostáva bez odozvy a občania dávajú svoj nesúhlas ostro najavo. Príklad možno nájsť v komentároch k príspevku polície o zločinoch šéfa Kremľa Vladimira Putina: „Dikcia tohto príspevku je minimálne svojská. Putler? Ruský nacista? Neviete to naformulovať ako štátna inštitúcia a nie ako 12-ročný chlapec zo Sobraniec? Keď už polícia na stránke boja proti hoaxom chce ukázať nevyhnutne vlajku, tak to urobíte takto?“ skonštatoval používateľ Emil, pričom jeho príspevok si vyslúžil vôbec najviac reakcií, prevažne kladných.

Čo vraví etický kódex?

Zaujímavosťou je, že uvedená komunikačná prax je zrejme v konflikte aj s etickým kódexom príslušníka Policajného zboru SR, ktorý je voľne dostupný aj na webe rezortu vnútra, pod ktorého pôsobnosť polícia patrí.

„Policajt pri vyjadrovaní svojich názorov na verejnosti, ako aj pri ich publikovaní na internetových fórach, Facebooku, Twitteri, Instagrame a iných sociálnych médiách vystupuje nestranne a zdržanlivo, tak, aby nevyvolal pochybnosť o svojej nestrannosti,“ píše sa v článku 3 kódexu.

Je známe, že nie všetky osoby zodpovedné za komunikáciu polície sú aj formálnymi príslušníkmi Policajného zboru, bolo by však zvláštne, ak by sa spomenutá časť kódexu vzťahovala na obyčajného radového policajta, no nie na hlavný informačný kanál polície.

Ministerstvo aj prezídium mlčia

Podľa medializovaných správ je kľúčovou postavou stránky Hoaxy a podvody – Polícia SR niekdajší novinár Dávid Púchovský. Komunikačné oddelenie zboru je však početnejšie a spravuje viacero policajných stránok. Kto presne stojí za konkrétnymi príspevkami nie je možné zistiť.

„Áno. Pod naše oddelenie patrí aj táto stránka. Zároveň sme sa podieľali na štarte ďalších ôsmich stránok v rámci krajských policajných riaditeľstiev plus máme aj Instagram,“ povedal pre web Refresher Púchovský.

Spolu s kolegami má pri formovaní príspevkov údajne takmer voľnú ruku. „Nastavili sme si komunikačnú stratégiu a pokiaľ ju dodržiavame, nie je nutné, aby sme každý jeden status byrokraticky posielali na overovanie a schvaľovanie. Ale, samozrejme, sú aj témy, pri ktorých sa musíme radiť,“ dodal administrátor, ktorý takýto spôsob komunikácie v štátnej sfére paradoxne považuje za výhodu.

Ministerstva vnútra SR aj Prezídia Policajného zboru sme sa pýtali, či v činnosti stránky nevidia rozpor s vlastným etickým kódexom. Na naše otázky ani po niekoľkých dňoch nereagovali.