Prečo je Rusko pánom eskalácie na Ukrajine a čím dokáže odstrašiť Západ. Ropa to nie je

Verejnosť, pochopiteľne, týmto veciam do detailu nerozumie a môže sa ľahko stať, že sa zjednotí zle. Sankcie na ruskú centrálnu banku, po ktorých Západ na čele s USA siahol, sú nakoniec možno účinnejšie ako SWIFT. Ale čo bezletová zóna? Tú politici odmietli bez toho, aby ju čímkoľvek nahradili. Bezletová zóna by znamenala priamy stret zbraní Ruska a NATO. A na to si nikto netrúfne. Netrúfne si ani dodať Ukrajine stíhačky. A je to zrovna Rusko, ktoré proaktívne varuje, čo všetko bude považovať za neprijateľnú eskaláciu.

Prečo sa Západ bojí eskalácie s Ruskom namiesto toho, aby sa Rusko bálo eskalácie so Západom?

Prezident Joe Biden 11. marca zopakoval: „Chcem to povedať jasne. Budeme brániť každú piaď územia Severoatlantickej aliancie všetkou silou jednotného a zburcovaného NATO. Ale nepovedieme s Ruskom vojnu na Ukrajine. Priama konfrontácia medzi NATO a Ruskom je tretia svetová vojna. Niečo, čomu sa musíme snažiť zabrániť.“

Za tieto slová to schytal. Znie to ako kapitulácia, ako pozvánka Rusku, kam až môže ísť. Prečo to musel povedať?

Dôvodom nie je to, že sa Amerika už nechce angažovať v Európe alebo že jej za to Ukrajina nestojí – aj keď možno nechce a nestojí. Ani dlhoročná chybná politika voči Rusku. Ani tá jednoznačná zmluvná danosť – s členskými krajinami NATO má Amerika obranný záväzok, s Ukrajinou nie – nie je tá zásadná prekážka. V Charte OSN by sa oprávnenie pre prípadnú intervenciu na strane Ukrajiny vždy nájsť dalo.

Aký je ten dôvod

Dôvod je dnes už vlastne desiatky rokov starý, je hrozivý a nedá sa s ním rýchlo nič robiť. Jadrové zbrane.

Máme ich spojené so studenou vojnou. A tiež sú symbolom ľudského šialenstva. Ľudia siahli na samu podstatu tajomstva hmoty a vesmíru a vyrobili zbraň schopnú zničiť život na Zemi mnohonásobne po sebe. Čo môže byť šialenejšie? Nie div, že pomyslenie na jadrové zbrane ženie našu myseľ na varovanie starozákonných prorokov, tých modernejšie orientovaných napríklad na úvahy Sigmunda Freuda o pude smrti, nespočetné množstvo lepších či horších umelcov na sprítomnenie hrôzy, ktoré nemá ľudské meradlo.

Kto môže „byť za jadrové bomby“? Len postavy z Kubrckovho filmu Dr. Strangelove. Jedným z dôvodov, prečo je Michail Gorbačov taký uctievaný a Ronalda Reagana vzali americkí liberáli na milosť, je, že dokázali nájsť zhodu v snahe o redukciu jadrových arzenálov. V roku 1987 podpísali zmluvu, ktorá eliminovala celú jednu kategóriu jadrových zbraní.

Lenže jadrové zbrane nikdy nezmizli. Manažérovi amerického jadrového programu Robertovi Oppenheimerovi vraj pri prvom pokusnom jadrovom výbuchu prebehli hlavou slová z indického eposu Bhagavadgíta: „Teraz som sa stal smrťou, ničiteľom svetov.“

Lenže existuje aj alternatívne poňatie. Podľa Oppenheimerovho brata, ktorý stál vedľa neho, vraj v skutočnosti povedal len: „Zdá sa, že to funguje.“ Neviem, či je to doložené, alebo je to len apokryfná historka, ale históriu jadrových zbraní vystihujú práve obe tieto verzie zároveň. Studená vojna by sa dala skrátene popísať tak, že to úzkostné, ale zároveň stabilné napätie medzi Východom a Západom stálo na tom, že na oboch stranách bola skupina ľudí, ktorí mysleli nemysliteľné. Budovali a riadili jadrové arzenály tak, aby neboli nikdy použité.

Po konci studenej vojny sa predpokladalo, že ústup od jadrových zbraní bude pokračovať. Lenže to sa nestalo. Spravodajstvo nás priebežne informovalo o tom, čo sa deje na fronte „proliferácie“, teda ako si rôzne regionálne mocnosti kupujú a snažia zaobstarať jadrové zbrane. V ich tieni sa zabúdalo na tie tradičné veľmoci, medzi nimi aj na Rusko. Takže autori poslednej verzie americkej jadrovej stratégie, schválenej v roku 2018, mohli konštatovať:

„Napriek sústavnému americkému úsiliu o obmedzenie úlohy jadrových zbraní v medzinárodných vzťahoch a dohodnutie obmedzenia počtu jadrových zbraní od roku 2010 žiadny potenciálny nepriateľ ani neobmedzil rolu jadrových zbraní vo svojej národnobezpečnostnej stratégii, ani neznížil počet jadrových zbraní, ktorými disponuje. Naopak, vydali sa jednoznačne opačným smerom.“

Strategické a taktické zbrane

Tie jadrové zbrane, ktoré zvečnili filmy ako Dr. Strangelove alebo Deň potom – medzikontinentálne rakety, ktorými by USA a Sovietsky zväz v sérii vzájomných úderov zničili všetky svoje veľké mestá a zrejme aj život na Zemi – sa nazývajú strategické zbrane. Sú regulované zmluvami a USA a Rusko v nich majú paritu.

Ale potom tu sú taktické alebo nestrategické jadrové zbrane – bomby menšej sily, doručované nielen raketami, ale aj lietadlami a delami, ktoré boli zamýšľané na použitie na bojisku. Na likvidáciu nie vzdialených miest, ale strategických bodov alebo aj vojsk na fronte. Neznamenajú koniec civilizácie, ale strašné sú dostatočne. Horšie ako Černobyľ. Neregulujú ich žiadne zmluvy. Pôvodne ich zaviedla do výzbroje Severoatlantická aliancia ako riešenie sovietskej prevahy v konvenčných silách v Európe. Keď potom po konci 60. rokov NATO konvenčnú prevahu dosiahlo, prevládol názor, že ich význam klesá a budú vlastne nepoužiteľné a zbytočné.

Lenže to bol omyl, ktorý môžeme priradiť k predstavám o univerzálnosti ľudských práv, demokracie či globalizácii. USA dnes majú okolo dvesto taktických jadrových zbraní, z ktorých je len polovica pripravená na použitie. Je to jeden typ gravitačnej bomby, ktorú by niesli stíhačky F-15. Rusko má taktických jadrových zbraní asi dvetisíc. A je schopné ich nasadiť nielen lietadlami, ale aj balistickými raketami a križujúcimi strelami odpaľovanými zo zeme aj z lodí vrátane ponoriek. Takýchto nosičov sa USA v minulých rokoch vzdali.

Trumpova administratíva schválila kroky, ktorými by tento ruský náskok začala čiastočne doťahovať. Biden sa od svojho nástupu do úradu zaoberal hlavne tým, ktorý z týchto programov by šiel zrušiť. Ale zmena v rovnováhe je v každom prípade dosiahnuteľná až o niekoľko rokov.

Odstrašenie je ako kúzlo

Dôležitou súčasťou jadrovej stratégie odstrašenia – toho, aby jadrové zbrane nemuseli byť použité – je verejne deklarovaná jadrová doktrína. Platná ruská jadrová doktrína uvádza, že Rusko by použilo jadrové zbrane v strategickej konfrontácii, ale aj pri „konvenčnej agresii proti Ruskej federácii, ak by bola ohrozená samotná existencia štátu“.

V roku 2020 k nej zverejnilo trochu nejednoznačný dodatok, že doktrína umožňuje použitie jadrových zbraní vo vojenskom konflikte tak, aby „zabránila eskalácii vojenských akcií a viedla k ich ukončeniu za podmienok prijateľných pre Ruskú federáciu“.

Západní stratégovia tejto koncepcii hovoria „eskalácia k deeskalácii“. Z toho, ako Rusko s jadrovými zbraňami v posledných rokoch cvičí a ako často a otvorene teraz na svoj jadrový arzenál upozorňuje, vyplýva možnosť, že v konflikte s Ukrajinou je Rusko ochotné jadrové zbrane nasadiť.

A z popísanej prevahy je zrejmé, že Rusko by takú vojnu vyhralo.

To je ten dôvod, prečo je Rusko pánom eskalácie na Ukrajine a Biden hovorí tak, ako hovorí. NATO je schopné odstrašiť Rusko od útoku na svoje územie, od pohrozenia zničujúcou odpoveďou až po rozpútanie transkontinentálneho jadrového pekla. A Putin tomu verí. Dúfajme. Ale na obranu Ukrajiny nie je Amerika ochotná tento krajný krok urobiť a Putin to vie. A v konvenčnej, obmedzenej vojne s Ruskom by NATO prehralo, pretože Rusko je ochotné použiť taktické jadrové zbrane ako jej súčasť.

A preto to NATO nemôže skúšať. Pretože odstrašenie je ako kúzlo. Akonáhle súper „vymákne“, že len blafujete, prestáva fungovať.

Zberáme ovocie myšlienkovej slepej uličky Západu posledných rokov. Pomýlenie ohľadom jadrových zbraní je z toho istého žľabu ako pomýlenie ohľadom toho, čo Putin chce a čoho je schopný. Všetko to poučovanie, že obsadením Krymu koná proti svojim vlastným záujmom, že je ako zlý žiak v poslednej lavici, ako to vyjadril Barack Obama, to všetko sa nám teraz vracia.

Nemecký kancelár Scholz predniesol 15. februára, ešte pred ruským útokom a nemeckým obratom, pamätné slová: „Vojna v Európe sa pre nás stala nemysliteľnou.“ Treba ich brať doslova. Ak dôjde na tému vojny, Západ prestáva myslieť. Putin myslieť neprestal. Preto sa dnes musíme vzdať myšlienky na bezletovú zónu a zásobovanie Ukrajiny zbraňami musíme považovať za maximum. Ostatne námestník ruského ministra zahraničia Rjabkov už varoval, že konvoje so zbraňami môžu byť legitímne ciele.

Text vyšiel v týždenníku Echo, vychádza so súhlasom redakcie.