Františkova nová revolučná ústava: je tu revolúcia Vatikánu i novinárov

Vatikán v pondelok oficiálne predstavil novú ústavu. Volá po zdravej decentralizácii a vnútornej reforme, ktorá však nie je sama osebe cieľom. Niektorí hovoria o revolučnej zmene. Na čele úradov môže byť veriaci laik.

Pápež František zavŕšil reformu Rímskej kúrie, po ktorej kardináli volali ešte pred jeho zvolením. Vydal takzvanú apoštolskú konštitúciu s názvom Praedicate evangelium (Hlásajte evanjelium). Nová ústava pre Kúriu, ktorá má slúžiť cirkvi a svetu, začne platiť 5. júna 2022. Úplne nahrádza tú predošlú s názvom Pastor bonus, ktorú pápež Ján Pavol II. vydal v roku 1988. Zatiaľ čo poľský pápež zaradil na prvé miesto v zozname kongregácií Kongregáciu pre náuku viery, argentínsky pápež, naopak, Dikastérium pre evanjelizáciu. Jeho predsedom bude samotný pontifik.

Hlásajte evanjelium je prvou službou cirkvi, ktorú zveril Ježiš apoštolom, píše na úvod rovnomenná apoštolská konštitúcia. Misionárske obrátenie cirkvi má obnoviť cirkev „podľa obrazu misie lásky, ktorá je vlastná Kristovi“. Rímska kúria preto „nie je administratívny a byrokratický“, ale misionársky nástroj. Slúži pápežovi, Petrovmu nástupcovi, a biskupom, nástupcom apoštolov, aby mohol účinne vykonávať svoju misiu ako „neustály a viditeľný princíp a základ jednoty biskupov a zástupu veriacich“.

Novú konštitúciu v pondelok oficiálne predstavili na tlačovej konferencii v Tlačovom stredisku Svätej stolice za účasti prefekta Kongregácie pre kauzy svätých kardinála Marcella Semerara.

Rímsku kúriu tvoria štátny sekretariát, dikastériá (dosiaľ sa volali kongregácie a rady) a ďalšie organizmy, ktoré sú medzi sebou právne rovné.

Akýkoľvek veriaci môže byť na čele úradov v Kúrii

Ústava volá po zdravej decentralizácii a vnútornej reforme, ktorá nie je sama osebe cieľom. Na čele úradov môže byť po novom akýkoľvek veriaci. S pontifikom sa budú periodicky stretávať individuálne i spoločne. Pravidelne sa majú stretávať aj šéfovia dikastérií (úradov) a jednotlivé úrady majú organizovať bežné a plenárne zasadnutia. Rímsky biskup ďalej dáva dôraz na výber a formáciu zamestnancov Kúrie, na ich neustály osobný i profesionálny rast, pričom musia byť bezúhonní veriaci.

Sekretariát pre ekonomiku schvaľuje nových zamestnancov a platy. Posilní sa i rola Pápežskej komisie pre ochranu maloletých, ktorá bude pri Dikastériu pre náuku viery a má pomáhať v boji proti zneužívaniu. Bude aktívne vystupovať alebo bude skôr poradný orgán ako doteraz? Pýtali sa novinári, no jej nová úloha sa ešte len ozrejmí, odpovedali spíkri.

Takzvané „prvé medzi rovnými“ Dikastérium pre evanjelizáciu pohltí doterajšiu Kongregáciu pre evanjelizáciu národov a Pápežskú radu pre podporu novej evanjelizácie. Napriek redukcii sa však v skutočnosti zvýši počet úradov. Vznikajú Dikastérium pre kultúru a vzdelávanie a Dikastérium pre charitnú službu, ktoré je „špeciálnym vyjadrením milosrdenstva v prospech chudobných, zraniteľných a vyraďovaných.“

Zatiaľ čo Pastor Bonus stanovil 24 úradov, Praedicate evangelium ich zvyšuje na 28, čo niektorí vatikanisti komentovali ako „inflácia úradov“ a „hrozba byrokratizácie“. Štandard sa na to spýtal prítomných spíkrov na predstavení ústavy. Uviedli, že spomínaná redukcia sa týka len niekdajších rád a kongregácií vynímajúc ďalšie úrady.

Kardinál Semeraro a ďalší preláti na konferencii podčiarkli, že text je plne v línii s Druhým vatikánskym koncilom, na ktorý sa aj odvoláva. Navyše voľba laického slova „dikastérium“ naproti cirkevnému slovu „kongregácia“ nie je náhodná. Svedčí o otvorenosti laikom, pričom ďalšie zmeny napomáhajú, aby sa v Rímskej kúrii nevytvárali centrá moci.

Niektorí vatikanisti hovoria o revolučnej zmene, flexibilite a spolupráci. Ich názory a analýzy prinesieme v sobotnom prehľade vatikanistov.

Revolta novinárov

„V mene novinárov akreditovaných pri Svätej stolici chcem vyjadriť ozajstný údiv nad spôsobom zverejnenia tejto konštitúcie. Publikácia takéhoto dôležitého dokumentu očakávaného mnoho rokov v sobotu napoludnie bez avíza je odzbrojujúca,“ povedal jeden z novinárov prítomných na tlačovej konferencii. Požiadal prítomného kardinála Marcella Semerara, aby tento údiv a znepokojenie tlmočil aj pápežovi Františkovi. Rozhorčenie vyvolalo to, že konštitúciu zverejnili v sobotu, navyše na vatikánsky štátny sviatok. Vyšla len v taliančine a až o dva dni o nej usporiadali oficiálnu prezentáciu.

Hovorca Tlačového strediska Svätej stolice reagoval, že ide o špecifický dokument, ktorý neslobodno porovnávať s inými, a aký v posledných rokoch nevyšiel. Ide o zákon štátu a svoj význam má i deň jeho publikácie na sviatok svätého Jozefa 19. marca. Ako dodal, preklady do iných jazykov „sú technická otázka“ a pracuje sa na nich.