Nórsko sa zatiaľ nepridalo k zákazu ruských štátnych médií, premiér hovorí o dileme cenzúry

Jonas Gahr Støre. Foto: TASR/AP Jonas Gahr Støre. Foto: TASR/AP

Ruské štátne médiá RT a Sputnik sa krátko po ruskom vpáde na Ukrajinu stali terčom sankcií od členských krajín Európskej únie. Kým napríklad na Slovensku došlo k zákazu týchto médií, zdôvodnenom šírením provojnových názorov či propagandy Kremľu, Nórsko odmieta pristúpiť k ich cenzúre. Aspoň zatiaľ.

Nórsky predseda vlády Jonas Gahr Støre podporil väčšinu sankcií, ktoré uvalili členské krajiny Európskej únie na Rusko. Výnimkou ostáva oklieštenie pôsobenia ruských štátnych médií RT a Sputnik v krajine, čo severské kráľovstvo odmieta.

Podľa Støreho je otázka zákazu ruských spravodajských zdrojov dilema, ktorá sa musí najprv dôkladne zvážiť. „Vláda verí, že existujú veľmi dobré dôvody na obmedzenie slobody prejavu [v tomto prípade, pozn. red.],“ podotkol premiér.

Zároveň však dodal, že „s dezinformáciami by sa malo bojovať kritickým skúmaním zdrojov, nie cenzúrou“. Zákaz ruských médií na starom svetadiele by mohol využiť režim Vladimira Putina na zdôvodnenie ďalšej vlny cenzúry tamojších nezávislých médií.   

Aby sme nestvorili totalitu

Polemika ohľadom možného zákazu kremeľských spravodajcov podľa premiéra tiež zdôrazňuje, že Oslo slepo neopakuje všetky rozhodnutia Európskej únie, ale rozhoduje sa nezávisle.

Rozprava však môže naraziť aj inde. Podľa právnika a experta na tamojší mediálny zákon Jona Wessela-Aasa by cenzúra médií porušovala nórsku ústavu. „Stý článok ústavy jasne zakazuje cenzúru,“ uviedol právnik. Existujú vraj isté drobné výnimky, ale žiadna z nich nepovoľuje úplné zrušenie televízneho kanálu či média ako takého.

Ako informoval vo svojom úvodníku nórsky denník Dagbladet, Wessel-Aas vidí snahu štátu určovať, čo je dezinformácia a čo nie, ako cestu k vytvoreniu autokrata, akým je práve Putin. Noviny sa s týmto postojom proti cenzúre zhodujú.

Otázka vynucovania

Zároveň by bolo otázne, ako by sa prípadný zákaz vynucoval. Nórsky úrad pre médiá pre noviny Klassekampen uviedol, že nemajú žiadny právny základ na pokutovanie médií, ktoré by porušili cenzúru.

Kritika voči zákazu ruských štátnych spravodajcov znela aj z členských krajín EÚ. Európska federácia novinárov (EFJ) v reakcii na obmedzenie prístupu na RT a Sputnik uviedla, že cenzúra nie je vhodná odpoveď na šírenie dezinformácií.

„Cenzúra môže mať úplne opačný vplyv na občanov, ktorí sledujú spomínané spravodajstvo. Podľa nás je vždy lepšie bojovať proti dezinformáciám zo strany propagandistického alebo údajne propagandistického média tým, že budeme odhaľovať ich nesprávne fakty alebo zlú žurnalistiku,“ uviedla okrem iného EFJ.


Ďalšie články