Prichádza zmena na vrchole ruskej pyramídy?

Výborný ruský prozaik ju vo svojom hojne citovanom a čítanom článku publikovanom po začiatku vojny popisuje ako pyramídu, ktorá vznikla za čias Ivana Hrozného a odvtedy sa fakticky nezmenila, dusí vlastnú krajinu, v ktorej sa chová ako okupačná sila, a rozožiera, trávi aj tých, ktorí sa ocitnú na jej vrchole – podobne ako prsteň moci v Tolkienovej knihe a Jacksonovej filmovej trilógii, píše Sorokin.

Dôjde k výmene?

Dnes na vrchole tej pyramídy stojí Vladimir Putin. Naveky tam ale byť nemôže. Optimistickejšie založení pozorovatelia vykresľujú nasledujúci vývoj: sankcie spôsobia značné ochudobnenie ruského obyvateľstva, ktoré síce v súčasnosti väčšinovo stojí za Putinom, ale v posledných rokoch si zvyklo na určitý štandard. Ľudia biedu ponesú ťažko, podobne ako aj časť ruskej „verchušky“, ktorá prichádza o svoje jachty a vily na Azúrovom pobreží, nastane nejaká spoločenská zhoda, ktorá si vynúti zmenu, na vrchole pyramídy dôjde k výmene. Kiež by.

Prekážkou pre naplnenie tohto scenára je však to, že vykresľuje ruskú spoločnosť ako v podstate obdobnú tej západnej, kde ľudia môžu konať autonómne, kde nejakú vyššiu mieru autonómie a tiež politickú moc človeku zaisťuje aj majetok, kde sa už od stredoveku môže stať bohatý veľmož nezávislým na moci kráľa a azda mu aj konkurovať. Vo svete pyramídy moci je ale taká autonómia oveľa slabšia, ak vôbec existuje. Sebabohatší oligarcha je plne závislý od štátnej moci a dobre to vie, napríklad v cárskom Rusku to v 19. storočí nebolo iné.

Kde sa skrýva skutočná mocenská elita Ruska

Známy analytik Kamil Galeev (a nielen on) ale upozorňuje, že k nejakému podobnému úspešnému ľudovému vystúpeniu v ruskej histórii nikdy nedošlo. Iste, tá mocenská pyramída zažila rôzne otrasy, aj v dôsledku neúspešných vojen napríklad po konflikte s Japonskom v roku 1905, k pádu sovietskeho zriadenia zase výrazne prispelo ľahkovážne a krvavé ťaženie do Afganistanu. Nevychádzali ale z toho mýtizovaného ruského ľudu, boli stretom medzi súčasnou vrcholnou elitou a dravými a ambicióznymi príslušníkmi.

Aj boľševická revolúcia bola dielom malej organizovanej a bezohľadnej skupiny ľudí, ktorí dokázali dostať pod kontrolu celú krajinu. Skutočná mocenská elita je v Putinovom Rusku podľa Galeeva v bezpečnostnom aparáte, z ktorého prezident vzišiel a po celý čas sa oňho opieral (napríklad na rozdiel od armády). Nejaká skutočná vnútorná hrozba pre Putina môže vzísť predovšetkým z jeho radov.

Nedávno sa tiež objavili správy, že ukrajinská bezpečnostná služba predpokladá skorý prevrat v Rusku, na ktorého čele by sa v jeho dôsledku mal dostať šéf FSB Alexander Bortnikov. Dá sa v tom však vidieť skôr snaha zasiať na diaľku rozkol do radov nepriateľov. Keby sa také vystúpenie proti Putinovi skutočne chystalo a ukrajinské úrady o ňom vedeli, predpokladám, že by len v tichosti držali palce. A predovšetkým – hypotetickým odstránením prezidenta sa nič nekončí. Všetko sa ešte len začína.

Kto by chcel Putina odstrániť, potreboval by aj realistický plán, ako sa nielen udržať nažive, ale aj ako dostať štát pod kontrolu. O tom, ako vojna na Ukrajine dopadne, sa, myslím, bude rozhodovať na bojisku. Nie je pravdepodobné, že by konflikt čoskoro skončil kvôli zmene vo vedení agresora. Samozrejme, veľmi rád by som sa mýlil.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.