Ondřej Štindl

Výborný ruský prozaik ju vo svojom hojne citovanom a čítanom článku publikovanom po začiatku vojny popisuje ako pyramídu, ktorá vznikla za čias Ivana Hrozného a odvtedy sa fakticky nezmenila, dusí vlastnú krajinu, v ktorej sa chová ako okupačná sila, a rozožiera, trávi aj tých, ktorí sa ocitnú na jej vrchole – podobne ako prsteň moci v Tolkienovej knihe a Jacksonovej filmovej trilógii, píše Sorokin.

Dôjde k výmene?

Dnes na vrchole tej pyramídy stojí Vladimir Putin. Naveky tam ale byť nemôže. Optimistickejšie založení pozorovatelia vykresľujú nasledujúci vývoj: sankcie spôsobia značné ochudobnenie ruského obyvateľstva, ktoré síce v súčasnosti väčšinovo stojí za Putinom, ale v posledných rokoch si zvyklo na určitý štandard. Ľudia biedu ponesú ťažko, podobne ako aj časť ruskej „verchušky“, ktorá prichádza o svoje jachty a vily na Azúrovom pobreží, nastane nejaká spoločenská zhoda, ktorá si vynúti zmenu, na vrchole pyramídy dôjde k výmene. Kiež by.

Prekážkou pre naplnenie tohto scenára je však to, že vykresľuje ruskú spoločnosť ako v podstate obdobnú tej západnej, kde ľudia môžu konať autonómne, kde nejakú vyššiu mieru autonómie a tiež politickú moc človeku zaisťuje aj majetok, kde sa už od stredoveku môže stať bohatý veľmož nezávislým na moci kráľa a azda mu aj konkurovať. Vo svete pyramídy moci je ale taká autonómia oveľa slabšia, ak vôbec existuje. Sebabohatší oligarcha je plne závislý od štátnej moci a dobre to vie, napríklad v cárskom Rusku to v 19. storočí nebolo iné.

Kde sa skrýva skutočná mocenská elita Ruska

Známy analytik Kamil Galeev (a nielen on) ale upozorňuje, že k nejakému podobnému úspešnému ľudovému vystúpeniu v ruskej histórii nikdy nedošlo. Iste, tá mocenská pyramída zažila rôzne otrasy, aj v dôsledku neúspešných vojen napríklad po konflikte s Japonskom v roku 1905, k pádu sovietskeho zriadenia zase výrazne prispelo ľahkovážne a krvavé ťaženie do Afganistanu. Nevychádzali ale z toho mýtizovaného ruského ľudu, boli stretom medzi súčasnou vrcholnou elitou a dravými a ambicióznymi príslušníkmi.

Aj boľševická revolúcia bola dielom malej organizovanej a bezohľadnej skupiny ľudí, ktorí dokázali dostať pod kontrolu celú krajinu. Skutočná mocenská elita je v Putinovom Rusku podľa Galeeva v bezpečnostnom aparáte, z ktorého prezident vzišiel a po celý čas sa oňho opieral (napríklad na rozdiel od armády). Nejaká skutočná vnútorná hrozba pre Putina môže vzísť predovšetkým z jeho radov.

Nedávno sa tiež objavili správy, že ukrajinská bezpečnostná služba predpokladá skorý prevrat v Rusku, na ktorého čele by sa v jeho dôsledku mal dostať šéf FSB Alexander Bortnikov. Dá sa v tom však vidieť skôr snaha zasiať na diaľku rozkol do radov nepriateľov. Keby sa také vystúpenie proti Putinovi skutočne chystalo a ukrajinské úrady o ňom vedeli, predpokladám, že by len v tichosti držali palce. A predovšetkým – hypotetickým odstránením prezidenta sa nič nekončí. Všetko sa ešte len začína.