Duleba: Rusko do leta ekonomicky padne na kolená. Samo by potrebovalo denacifikáciu

Rusko má síce 900-tisícovú armádu, oveľa väčšiu ako Ukrajina, ale reálne vie nasadiť 300-tisíc vojakov. Z nich nasadilo už takmer 200-tisíc, ktorí sa okolo Ukrajiny zhromaždili počas vojenského cvičenia, a zvyšnú tretinu má v Sýrii, Tadžikistane, Osetsku, Abchádzku a Podnestersku. Ďalšie jednotky na Kaukaze, Sibíri, Ďalekom východe. Tento odhad čerpám okrem iného z analýz Igora Girkina alias Igora Strelkova, ktorý bol ministrom obrany takzvanej Doneckej ľudovej republiky a veľmi dobre pozná Rusko aj Ukrajinu [Girkin zohral kľúčovú úlohu pri anexii Krymu a útoku proruských separatistov na Donbase, pozn. red.]. Mesiac pred začiatkom invázie zverejnil analýzu, ktorá dokonale vychádza. To, že Rusi prišli o sedem generálov, je mimoriadna vec. Ukazuje to, že morálka vojakov je strašná, keď velitelia musia byť v prvej línii bojov, nie niekde v bunkri.

Ako sú na tom Ukrajinci?

Majú zhruba pol milióna ľudí v zbrani, do toho nepočítam územnú obranu zostavenú z civilistov. Na začiatku vojny mali 200-tisíc vojakov, po započítaní rezerv majú 900-tisíc mužov. Plus pripočítajme mužskú populáciu vo veku 18 – 60, tých je zhruba 12 miliónov, zatiaľ do bojov neboli nasadení, ale nesmú opustiť územie Ukrajiny.

Ukrajinci reálne zastavili Rusov pri Kyjeve. Vytláčajú odtiaľ Rusov, ktorí sami presúvajú pozornosť na východ. Ja očakávam, že sa pokúsia prelomiť líniu južne od Charkova a severne od Mariupola, keď ho dobyjú, aby sa dostali za líniu obrany Ukrajincov na Donbase – potom povedia, že naplnili svoj cieľ obsadiť celé administratívne územie Donecka a Luhanska.

Sme v patovej situácii? Je to skôr dobrá vizitka ukrajinskej obrany alebo zlyhanie ruských vojenských plánovačov?

Sme v patovej situácii. Ukrajinci sa bránia efektívne, naozaj, klobúk dole. Ale nemajú dosť ťažkých zbraní, najmä tankov a letectva, aby prelomili front a vytlačili Rusov. Rusom sa darí jedine na juhu, kde sa z Krymu dostali až k Dnepru a obsadili azovské pobrežie s výnimkou Mariupola. Na Donbase sa im nepodarilo prelomiť ukrajinskú obrannú líniu vybudovanú po roku 2014. Ukrajinci navyše na viacerých miestach začali s partizánskou vojnou v tyle nepriateľa. Pred tým varoval Girkin – ak nebude za vojakmi nasledovať 200- až 300-tisíc policajtov, tak nemá zmysel inváziu vôbec začínať.

Keď sa pozrieme na odhady strát, ktoré Ukrajinci cielene preháňajú a Rusi zasa podhodnocujú, počet ruských obetí je zrejme okolo 10-tisíc, plus minimálne 20-tisíc vojakov je zranených a vyradených z boja. Pripočítajme aj zničenú techniku. Najmenej štvrtina, možno aj tretina ruských síl je vyradená.

V Štandarde sme spočítali, že v prvých týždňoch konfliktu prichádzali Rusi o 100 tankov a bojových vozidiel denne.

Ruský blitzkrieg nebol a ani nebude. Na začiatku tvrdili, že vyradili systémy protiraketovej obrany, ale evidentne ďalej fungujú. Ukrajinci majú 200 protileteckých systémov S-300, do toho systémy BUK, západné rakety a podobne.

Tu vás musím prerušiť. Do akej miery vieme preukázať, že Rusi plánovali bleskovú operáciu? Pokiaľ viem, o invázii na Ukrajinu údajne vedel okrem Vladimira Putina len minister obrany a šéf kontrarozviedky. Rusko je stále uzavretejšie, naozaj teda vieme dokázať, že taký bol pôvodný plán?

Nikto nevidí Putinovi do hlavy, ale zamyslime sa, čo chcel dosiahnuť. Bolo cieľom Moskvy viesť naťahujúcu sa vojnu? Vychádzam z vyhlásení poslancov ruskej Dumy, ktorí hovorili, že obsadenie Kyjeva bude trvať dva-tri dni. Bol by to najlacnejší a najracionálnejší scenár pre Rusov. Dobyť Kyjev a dosadiť si tam proruskú bábkovú vládu. Lenže toto nevyšlo.

Čas hrá v prospech Ukrajincov a Rusku sa zatiaľ nedarí naplniť jeho ciele. Vidíme to aj na intenzite bojov. Na začiatku boli hlavnými terčami útoku Kyjev, Charkov, Sumy, až v druhom rade na východe Donbase a na juhu útok z Krymu. Teraz sa ukazuje, že zmenili ciele. Rusi chcú aspoň ovládnuť celý Donbas, takzvané ľudové republiky zaberali len časť z neho, a pobrežnú spojnicu s Krymom. Dôležité tiež je, že o Odesu sa ani nepokúsili. Ukrajinci sa teraz nemusia ponáhľať, stačí, ak to ustoja pri Kyjeve a na Donbase.

Prečo? Je to dôležitý ukrajinský prístav so strategickou polohou.

Pokiaľ viem, tak more aj súš okolo Odesy sú zamínované, preto sa tam boja zaútočiť. Chceli však obsadiť mesto Mykolajiv a prísť zo severu, čo sa im nepodarilo, lebo ich odrazili. Pritom prvý zástupca ruského generálneho štábu je Ukrajinec, ktorý vyrastal v Mykolajive a pozná terén.

Čo teda môžeme očakávať na fronte v najbližších týždňoch?

Ukrajinci sa teraz nemusia ponáhľať, stačí, ak to ustoja pri Kyjeve a na Donbase. Majú čas, pretože na Rusov začnú čoraz viac doliehať sankcie. Nasledujúce dva-tri mesiace sa prejavia naplno. Už teraz je väčšina bánk vyradená zo systému SWIFT, spôsobilo to rast úrokov, prepad rubľa, paniku obyvateľov. Rusom dochádza cukor, pohánka, ale napríklad aj papier. List kvalitného bieleho papiera teraz stojí viac ako akcia Gazpromu, lebo Fínsko prestalo dodávať do Ruska bielidlo. Ukazuje sa, ako veľmi je Rusko prepojené so svetovou ekonomikou. Ide o logistiku, skončilo viac ako 400 firiem, ktoré začnú prepúšťať. Nezabúdajme, že logistické sklady bývajú naplnené zhruba na tri mesiace a od prvého marca sa do nich nedopĺňa tovar. Potom sa bude zastavovať výroba a vyprázdnia sa obchody. Preto hovorím, že zlom nastane do leta. Putin má čas do mája, aby sa rozhodol ako ďalej. Výsledkom bude ekonomicky zničené a chudobné Rusko závislé od Číny v dôsledku šialeného rozhodnutia rozpútať túto vojnu.

Ako je možné, že sa Rusom tak nedarí? Nepočítali s ukrajinskou obranou?

Ja som sám tomu útoku neveril. Bolo ich málo na inváziu, neboli dostatočne pripravení. Však len do Československa prišlo v roku 1968 pol milióna vojakov. Na malé Československo oproti 40-miliónovej Ukrajine. Nemá to žiadnu logiku. Zároveň si treba uvedomiť, že Ukrajinci tvorili odjakživa základ akejkoľvek ruskej armády, v dávnej histórii to boli kozáci, počas druhej svetovej vojny veľkú časť strednej Európy dobyli sovietski vojaci z Ukrajiny, podobne v roku 1968 bolo najviac nasadených Ukrajincov. Rusi teraz tvrdia, že tvoria s Ukrajincami jeden národ. Oni bojujú s vlastným národom a ani ho nepoznajú, tak to majú poprekrúcané v hlavách. Putin má siahodlhé prednášky o dejinách a pritom ich nepozná.

Je to zlyhanie tajných služieb?

Možno hej, odvolali vedúcich pracovníkov tajnej služby FSB, ktorí mali na starosti spravodajstvo z Ukrajiny. Ja si myslím, že veľa vojenských pozorovateľov je v šoku. Rusi investovali obrovské peniaze do modernizácie armády, mal to na starosti súčasný minister obrany Sergej Šojgu, ale na bojisku to vôbec nevidno.

Hovorili sme o stratégii a bojoch, pozrime sa na človeka. Čo bude s Mariupolom? Pred vojnou tam žilo takmer pol milióna ľudí, teraz už len 100-tisíc. Mesto je po bombardovaní a bojoch úplne zničené, Rusi ho obliehajú celé týždne, zostávajúci obyvatelia trpia.

Je zázrak, že Mariupol ešte Ukrajinci držia. Zmenil sa na Groznyj a gerilovú vojnu v ruinách. Zelenskyj im ponúkol evakuáciu, ale časť obyvateľov chce zostať a bojovať.

Zostane tam nakoniec len ukrajinský odboj? Je známe, že mesto je jednou z bášt neslávne známeho pluku Azov.

Dnešný Azov je iný, ako keď vznikol. Kedysi to boli tvrdí nacionalisti, pôsobili autonómne, len nedávno sa dostali pod velenie ukrajinskej armády. Azov nie je klasická vojenská jednotka, ale taká komunita, od vojny na Donbase sa za osem rokov zohrali a sú z nich profíci. Stali sa základom obrany Mariupola. Ukrajinská armáda nemá dosť síl na to, aby ich oslobodila z obkľúčenia, ale oni sa nevzdajú.

Zelenskyj už dáva najavo, že je ochotný hľadať dohodu. Rezignoval na vstup do NATO, najnovšie odmietol poľský návrh na misiu NATO na Ukrajinu, v nedeľu pripustil, že nie je možné úplne vytlačiť Rusko z územia jeho krajiny. Chystá sa na kompromis?

Myslím si, že hlavným cieľom Zelenského je ukončiť vojnu. Vidí, ako Rusi ničia veľké mestá, hoci tie dobytiu odolávajú. Ničia infraštruktúru, počet civilných obetí rastie, chce to zastaviť. On vie, že Rusov vytlačiť vojensky nedokáže.

Prenechá Rusom celý Donbas, Krym a pobrežné územie medzi nimi vrátane Mariupola? Bude to Moskve stačiť?

Nevidím Putinovi do hlavy, ale možno mu to bude musieť stačiť spolu s tým, že Ukrajina nebude členom NATO. Kyjev tiež zrejme nikdy neuzná obsadenie Krymu a Donbasu, ale nezíska ich ani späť, navrhuje návrat k hraniciam z 23. februára [deň pred ruskou inváziou, pozn. red.]. Rusko chcelo denacifikáciu Ukrajiny, ale keď sa pozriete, čo sa tam deje, samo by ju potrebovalo viac. Deti tam pochodujú so samopalmi, nútia ich podporovať vojnu a podobné šialenstvá. Je to čistý nacizmus, ako keď Hitler oslobodzoval sudetských Nemcov. Veľmi mi to pripomína Hitlerjugend. Ak Rusko chcelo zničiť ukrajinský národ, tak sa mu podaril presný opak. Mnohí ruskojazyční utečenci z Ukrajiny teraz odmietajú hovoriť po rusky, chcú len po ukrajinsky.

Ak Putin ovládne Donbas, stiahnu sa Rusi v takom prípade z okolia Kyjeva, Charkova či Chersonu?

Áno, to si viem predstaviť, lenže to Putinovi nepomôže, lebo sankcie budú podľa mňa pokračovať. Môžeme akceptovať takýto ruský režim? Joe Biden sa možno preriekol, ale povedal to presne – Putin musí skončiť. Prepočítal sa a podarilo sa mu zjednotiť Západ, možno len s výnimkou Maďarska. Orbánova politika k Ukrajine a povzbudzovane separatizmu na zakarpatskej Ukrajine sa mu ešte škaredo vrátia. Ukrajinci chcú mať zmluvné garancie od USA, Spojeného kráľovstva a Turecka, núka sa aj Taliansko, uvidíme, čo povedia Francúzi.

Bude to pre Rusov prijateľné? Všetky menované štáty sú hlavnými členmi NATO, ktoré Rusko viní z eskalácie a podporovania Ukrajiny.

Vráťme sa k zmluvám, ktoré už nemáme – o raketách stredného doletu [dohoda INF, pozn. red.], konvenčných silách [dohoda CFE, pozn. red.], obmedzení balistických rakiet [zmluva ABM, pozn. red.]. Vráťme sa k týmto garanciám a zmluvným záväzkom z 90. rokov, aby ani Rusi nemali obavy a bol tu opäť pokoj. Veď Putinovi neprekážalo prvé rozširovanie NATO. Lenže to sa nerobí tak, že keď chcem obnovu zmlúv a bezpečnostných garancií, tak najprv zaútočím na suseda. Ak Putin nebude súhlasiť s dohodou, sankcie budú pokračovať.

Je podľa vás možné, že sankcie vyvolajú zmenu vo vedení Ruska?

To nie je o sankciách, ale o Rusoch, nech sa rozhodnú, čo chcú. Všetci Rusi, čo volili Putina, nesú diel zodpovednosti. Aj keď zoberieme do úvahy falšovanie výsledkov, stále je to jednoznačne väčšina obyvateľov, ktorá ho aj v súčasnosti podporuje v takzvanej „špeciálnej operácii“.

Rusi tomu vážne veria?

Áno, veria. Zábavné programy v televíziách nahradili politické talk show, kde Rusov presviedčajú, že sa musia zomknúť okolo Putina a reagovať na „útoky NATO“.

Rusov čakajú ekonomické problémy, niektorí odhadujú 10-percentný prepad, čo sa naposledy stalo za Jeľcina koncom 90. rokov. Dokážu ekonomické problémy vyvolať politické zmeny? „Nezatnú“ sa Rusi ešte viac?

Čítal som aj pesimistickejšie odhady. Uvidíme, ako sa Rusi začnú správať, keď nebude tovar v obchodoch. Nech si robia, čo chcú, ale u seba doma. Územia majú dosť. Je jedno, akú silnú majú propagandu, nedokázali ovládnuť Ukrajinu a armáda, na ktorú sú hrdí, zlyhala.

Kto by ho nahradil? Predtým sa skloňovalo meno ministra obrany Sergeja Šojgua.

Momentálne tam nevidím nejakého nádejného nástupcu. Ide o to, aby prišiel nejaký realista, s ktorým sa vieme dohodnúť. Však my s Rusmi chceme spolupracovať, je to lepšie a lacnejšie pre obe strany. V Rusku sa viackrát menil režim prevratom, možno príde nejaký atentát...

K vojne neodmysliteľne patrí aj vojenská propaganda. Spomínali sme tú ruskú, ale vidíme aj ukrajinskú. V pondelok svet obletela správa, že účastníci mierových rozhovorov s Ruskom vrátane ruského oligarchu Romana Abramoviča boli začiatkom marca otrávení, ale ukrajinskí členovia delegácie to večer popreli. Podobne sa nepotvrdili správy Ukrajincov o zabití vojakov na Haďom ostrove či dodávke slovenských migov na Ukrajinu. Ako rozlíšiť vojnovú propagandu?

Pozerám si ruské aj viacero ukrajinských zdrojov. Veľmi dobré spravodajstvo má britské ministerstvo obrany a americké analýzy. Nedá sa spoliehať na jeden zdroj, treba používať analytické a kritické myslenie, opierať sa o potvrdené a preverené fakty.

Videli sme ruské útoky kazetovými bombami, bielym fosforom či termobarické bomby, ostreľovanie civilných štvrtí. Najnovšie sa však objavilo video so streľbou do kolien ruských zajatcov. Poradca ukrajinského prezidenta povedal, že to vyšetria, veliteľ armády hovoril o falošných správach. Do akej miery sa počas tejto vojny porušujú Ženevské konvencie? Je šanca, že sa tieto incidenty skutočne vyšetria?

Medzinárodný súdny dvor už vydal stanovisko, že to, čo sa deje na Ukrajine, je genocída. Nám sa to dobre hodnotí z pohodlia a mieru. Keby ste boli ukrajinským vojakom a prežili ste zavraždenie blízkych Rusmi, uvažovali by ste inak. Vojna je vojna. Takéto prípady sú a budú.

Alexander Duleba (1966) je vedúcim výskumným pracovníkom Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (RC SFPA). V rokoch 2000 – 2019 bol jeho riaditeľom. Titul CSc. v politických vedách mu udelila Slovenská akadémia vied v roku 1998, titul Doc. Univerzita Komenského v Bratislave v roku 2009 a za profesora bol inaugurovaný v roku 2019 na Masarykovej univerzite v Brne. V rokoch 1993 – 1995 pracoval ako analytik Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií pri MZV SR. Od roku 1995 pracuje v RC SFPA a vedie výskumný program Východná Európa. Od roku 2010 pôsobí i ako vysokoškolský pedagóg na Inštitúte politológie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity.