Martin Weiss

Americký novinár Fred Kaplan vydal v roku 2020 knihu o histórii americkej jadrovej stratégie. Popisuje v nej epizódu z posledných rokov Obamovej administratívy, ktorá je pre dnešok nečakane zaujímavá. Národnobezpečnostné kruhy boli vtedy oboznámené s novou ruskou doktrínou „eskalácia na deeskaláciu“, ktorá počítala s použitím taktických jadrových zbraní aj s podrobnejšími informáciami, že Rusko tieto zbrane inovuje. Zástupkyňa riaditeľa CIA Avril Hainesová vtedy zorganizovala strategickú hru, na ktorej sa zúčastnili „dvojky“ z Rady národnej bezpečnosti, Pentagónu, ozbrojených síl a ďalších rezortov. Scenár bol nasledujúci: Rusko napadne pobaltské krajiny, NATO ich úspešne bráni, načo Rusko použije taktickú jadrovú zbraň – buď na vojská NATO, alebo na základňu v Nemecku. Ako zareagujú Američania?

Generáli začali diskutovať o tom, akými jadrovými údermi odpovedať. Ale potom, opisuje Kaplan, „zdvihol ruku Colin Kahl. Národnobezpečnostný poradca viceprezidenta Bidena. Kahl nebol špecialista na jadrové otázky (...), ale pripadalo mu, že generáli nevnímajú celkový pohľad. Vo chvíli, keď by Rusi použili jadrovú bombu, by sme boli tvárou v tvár prelomovému okamihu pre celý svet, vysvetľoval. Prvýkrát od roku 1945 by sa použila jadrová bomba. Bola by to príležitosť zjednotiť celý svet proti Rusku. Keby sme obmedzili svoju reakciu na konvenčnú vojnu a diplomatické aktivity, mohli by sme izolovať ruské vedenie, vojenské sily a ich politiku. Ale keby sme reagovali odpálením nejakých našich bômb, túto výhodu by sme premrhali a navyše by sme normalizovali používanie jadrových zbraní.“

Väčšina účastníkov sa nakoniec priklonila k tomu, že USA v tej chvíli nemajú jadrovú odvetu použiť.

Hra sa potom hrala ešte raz na úrovni šéfov. Kahlove argumenty tam vzniesol námestník ministra financií (ktorý zastupoval šéfa). „Mohli by sme získať proti Rusom celý svet – s využitím sankcií, obchodných blokád, zákazov cestovania –, vplyv by bol drvivejší než výmena jadrových úderov.“ Táto strategická hra však dopadla v prospech jadrovej výmeny.

Keď sa výsledok dozvedela Hainesová, nadhodila vraj, že by niekto mal natlačiť tričká s nápisom „Dvojky by mali riadiť svet“. Ona a jej spojenci boli zjavne Kaplanovými zdrojmi a kniha je písaná z ich pohľadu: jadrové zbrane zlé, ich prvé použitie chybné, snaha o jadrové odzbrojenie vznešená, vzrušovať sa ruskými taktickými jadrovými zbraňami chybné, generáli v zajatí starého myslenia, Obama múdry, ale bohužiaľ, musí robiť kompromisy v uzatvorenom svete, ktorý ho ešte nedorástol. Teraz, po dvoch rokoch, pôsobia Kaplanove texty veľmi hlúpo.