Pontifik prezradil, že má prázdne vrecká. Hovoril o tom v svojej novej knihe, ktorú predstavíme nižšie. Pápež sa tiež ospravedlnil za členov cirkvi, ktorí sa podieľali na zneužívaní domorodcov v Kanade. Začneme ale jeho odsúdením vojny a Putina.
Homér nazýval východ slovom Euro, no z východu Európy „prišla temnota vojny“, podčiarkol pápež František. Vojnu najnovšie zavrhol z Malty, kde je na apoštolskej ceste:
„Mysleli sme si, že invázie iných krajín, brutálne pouličné boje a atómové hrozby sú temné spomienky na dávnu minulosť. Ale ľadový vietor vojny, ktorý prináša len smrť, skazu a nenávisť, sa prehnal životom mnohých a dňami všetkých. A zatiaľ čo opäť niekto mocný, smutne uzavretý v anachronických nárokoch (vyplývajúcich z) nacionalistických záujmov, vyvoláva a podnecuje konflikty, obyčajní ľudia cítia potrebu budovať budúcnosť, ktorá buď bude spoločná, alebo nebude. Teraz, v noci vojny, ktorá zasadla na ľudstvo, nedovoľme, aby sa sen o mieri rozplynul.“
Už pred odchodom povedal, že návšteva Malty je „príležitosť ísť k prameňom ohlasovania evanjelia, spoznať osobne kresťanské spoločenstvo“ s živou tisícročnou históriou. Ocenil, že je dnes ešte viac „angažovaná v prijímaní mnohých bratov a sestier, ktorí hľadajú útočisko“. Silné témy návštevy sú práve migrácia, mier a pokoj.
Po modlitbe Anjel Pána v poslednú marcovú nedeľu rímsky biskup lamentoval nad beštialitou vojny, ktorá je „barbarský a svätokrádežný čin“:
„Tvárou v tvár nebezpečenstvu sebadeštrukcie nech ľudstvo pochopí, že nastal čas zakázať vojnu, vymazať ju z dejín ľudstva skôr, než vymaže človeka z histórie.“
Argentínsky pápež sa modlil, aby na to politickí lídri mysleli a aby pri pohľade na „sužovanú Ukrajinu“ pochopili, že „každý deň vojny zhoršuje situáciu pre všetkých“:
„Preto znovu vyzývam: dosť, prestaňte, nech zamĺknu zbrane, nech sa vážne rokuje o mieri! Naďalej sa neúnavne modlime ku Kráľovnej pokoja, ktorej sme zasvätili ľudstvo, zvlášť Rusko a Ukrajinu, s veľkou a intenzívnou účasťou, za čo vám všetkým ďakujem.“
Koľko zarába pápež?
V Taliansku vyšla nová kniha rozhovorov s Františkom s názvom In dialogo con il mondo. Il Papa risponde (V dialógu so svetom. Odpovedá pápež). Zhromažďuje jeho odpovede na otázky bezdomovcov a núdznych, ktorí sa s ním stretli vo Vatikáne vďaka iniciatíve niekoľkých asociácií.
Koľko zarábate? Aká je vaša obľúbená kniha? Čo môžem spraviť, aby som vám pomohol? Pýtajú sa otvorene ľudia z rôznych krajín. Jorge Bergoglio odpovedá, že má prázdne vrecká:
„Nezarábam nič, vôbec nič! Dávajú mi všetko a keď niečo potrebujem, opýtam sa. Koniec koncov vždy povedia áno. S pápežom sa neháda! Ak potrebujem topánky, pýtam sa. Je to milé, lebo keď ste takto chránení ako v mojom prípade, môžete mať prázdne vrecká. Ak ochrana chýba, musíte mať niečo vo vrecku, ide o vašu dôstojnosť. Žijem v zdanlivej chudobe, lebo mi nič nechýba.“
Katolícky líder pripomenul, že ho trápi, ak „kňazi, biskupi, kardináli jazdia v luxusných autách – majú ďaleko od toho, aby dávali príklad chudoby, vydávajú tie najnegatívnejšie svedectvá“.
Pápež sa ospravedlnil pôvodným národom v Kanade
„Cítim hanbu, bolesť… za odsúdeniahodné správanie členov katolíckej cirkvi. Žiadam Boha o odpustenie a chcem vám z celého srdca povedať: Je mi to veľmi ľúto. Spájam sa s bratmi, kanadskými biskupmi, so žiadosťou o odupstenie,“ povedal pápež František na audiencii so zástupcami Inuitov, Métisov a takzvaných First Nations (prvé národy) z Kanady.
Mal na mysli zneužívanie a zanedbávanie počas násilnej asimilácie týchto národov, ktorú zavádzali kanadské vlády v minulom storočí. Deti v školských zariadeniach mali umierať a trpieť pre problémy, ktoré spôsobili podvýživa, zlé zaobchádzanie, zneužívanie a zanedbávanie. V tomto súvise objavili i neoznačené masové hroby na školských pozemkoch či v ich blízkosti. Aj keď šlo o štátnu politiku a štátne školy, niektoré z nich spravovali cirkvi vrátane katolíckej cirkvi.
Rozlúčime sa správou, ktorú Petrov nástupca rozposlal na Twitteri:
„Ak je modlitba skutočná, nevyhnutne prináša ovocie v milosrdnej láske. A tá nás oslobodzuje od najhoršej formy zotročenia, ktorou je otroctvo nás samých. Pôstna milosrdná láska nás privádza späť k tomu, čo je podstatné, k hlbokej radosti, ktorú môžeme nájsť v dávaní.“