Platba rubľami za plyn nie je na stole. Sulík sa pri Rusku a Ukrajine opäť blysol ťarbavým vyhlásením

Richard Sulík. Foto: Martin Baumann/TASR

Buď minister mechanizmu platieb za plyn nerozumie, čo sa málokomu chce veriť, alebo v takej vážnej situácii, ako je na Ukrajine, opäť neváži slová.

V nedeľu sčerilo éter vyjadrenie ministra hospodárstva Richarda Sulíka. „Keď je tu podmienka platiť rubľom, tak plaťme rubľom.” Reagoval na požiadavku ruského prezidenta, aby odberatelia platili za ruský plyn v ruskej mene. Sulíkovo vyjadrenie stojí za pozastavenie hneď z dvoch dôvodov.

V prvom rade, platba v rubľoch má politický rozmer. Európska únia je od rozpútania ruskej invázie na Ukrajinu, až na malé výnimky v prípade staronového maďarského premiéra Viktora Orbána, neobvykle jednotná.

Zhodla sa na viacerých balíkoch sankcií proti Rusku, pomáha Ukrajine dodávkami zbraní (okrem Maďarska, na čo Kyjev nezabúda) a podporuje ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského pri obrane proti ruským vojskám.

Keď Putin pohrozil, že bude vyžadovať od „nepriateľských štátov“ platby za plyn v rubľoch, Únia aj G7 to odmietli. EÚ si zachovala spoločný postoj, nikto sa nátlaku Ruska nepoddal. Napriek tomu, že sa krátko predtým zastavila prevádzka plynovodu Jamal.

Ruský prezident potom volal európskym politikom. Emmanuel Macron ruskú požiadavku počas telefonátu odmietol. Olaf Scholz si Putina vypočul, ale bol tiež proti. Taliansko, ktoré patrí v EÚ medzi najviac závislé štáty od ruského plynu, dostalo od Putina záruku, že platby v rubľoch nebudú, povedal po telefonáte Mario Draghi.

V druhom rade, priamou platbou v rubľoch sa síce vyhrážal šéf Kremľa a jeho hovorca Dmitrij Peskov, ale napokon to bola len bublina a prázdna hrozba. Plynovody sa (zatiaľ) nevypli, ruský biznis ide ďalej.

Keď došlo na lámanie chleba, o priamej platbe v rubľoch vlastne vôbec nebola reč. Putin už počas rozhovoru s nemeckým kancelárom navrhoval zmenu, ktorá spočívala v tom, že platba v eurách alebo v dolároch nebude smerovať priamo do Gazpromu, ale do ruskej štátnej banky Gazprombank, ktorá nie je zasiahnutá sankciami a vyradením z bankového komunikačného systému SWIFT. Gazprombank by za devízy nakúpila ruble a tie by si sama poslala na rubľový účet do Gazpromu, čím by sa zvýšil dopyt po padajúcej domácej mene. Tento plán sa aj naplnil.

Scholz povedal, že zmluvné podmienky sú v eurách alebo dolároch, a tak to aj zostane. Zmluvy sa nemenili, platby pokračujú a nič na tom nezmenil ani dekrét, ktorý vo štvrtok 31. marca podpísal Putin. Hrozby Kremľa o vypnutí plynu 1. apríla boli len prázdnym strašením. Výsledkom kremeľskej vydieračskej rétoriky je len to, že európske štáty ešte horlivejšie hľadajú cesty, ako sa čím skôr od ruských produktovodov odstrihnúť a ako ich nahradiť.

Preto je nepochopiteľné, že Richard Sulík v tejto situácii v éteri hovorí, že je ochotný platiť za ruský plyn aj v rubľoch. Okamžite na neho reagovali koaliční partneri – premiér Eduard Heger a vicepremiérka Veronika Remišová, prekvapený zostal i minister životného prostredia Ján Budaj.

Sulíkove slová hasila aj jeho pravá ruka, štátny tajomník Karol Galek: „Zo Slovenska individuálne platby v rubľoch posielať nebudeme.“ Potvrdil, že systém platieb funguje rovnako ako doteraz, zmenu nepredpokladá a ak už, tak na celoeurópskej úrovni.

Sú teda len dve možnosti. Buď minister problematike nerozumie, čomu verí málokto, alebo pri Ukrajine opäť neváži slová, hoci sa ich potom na sociálnej sieti pokúsil korigovať. Podobne ako keď sa na prelome roka neuvážene vyjadril o protiruských sankciách za anexiu Krymu, ktorý podľa neho zostane súčasťou Ruska. Ruské médiá si vtedy aj v súčasnosti zgustli, a nie div, takáto nahrávka na smeč sa neodmieta. Rozdiel je v tom, že v súčasnosti je situácia na východ od nás oveľa vypätejšia a podobné vyjadrenia majú o to väčší dosah.

Ďalšie články od Juraj Hajko
Ďalšie články