V pomalom očkovaní sme vo vleku EÚ, ale za veľa si môžeme sami

Očkovanie je polarizujúcou témou už niekoľko mesiacov. Diskusie o účinnosti, cene a dobrovoľnosti vakcinácie plnia médiá a sociálne siete v celej Európe, Slovensko nevynímajúc. Kým časť populácie víta očkovanie ako cestu von zo zhoršujúcej sa pandémie, podstatná zložka populácie buď pochybuje alebo sa mu chce vyhnúť.

Na Slovensku by sa podľa dvoch prieskumov Mnforce/Seesame a Medianu dalo očkovať približne 40 percent respondentov, podobné čísla zaznamenala agentúra Ipsos vo Francúzsku. Všetky väčšie európske štáty majú 60-percentnú a vyššiu podporu očkovania.

Prečo sa v EÚ očkuje pomalšie ako v Izraeli a Británii

Na európskej úrovni sa očkovanie začalo 27. decembra, no niektoré štáty, vrátane Slovenska začali o deň skôr. Momentálne sa ozýva mnoho kritických hlasov s tým, že Európska únia je príliš pomalá a v štátoch mimo nej je tempo rýchlejšie. V čom je teda problém? V cene, logistike a pripravenosti.

Najrýchlejšie postupuje Izrael. Za dva týždne zaočkoval 15 percent deväťmiliónovej populácie. Židovský štát to dokázal vďaka skorej objednávke, modernému zdravotníctvu, digitalizovanej logistike a dohode s výrobcami. Farmaceutickým firmám sľúbil, že im poskytne cenné údaje o reálnej účinnosti a priebehu očkovania, ktoré sa začína v iných štátoch neskôr. Odvrátenou stranou mince je cena, ktorá je oproti EÚ približne dvojnásobná.

Rýchlejšie spustili očkovanie aj USA a Spojené kráľovstvo. Vakcíny objednali, schválili a distribuovali skôr ako EÚ. Faktorom je opäť cena a rozhodovacie procesy. Viac o cenách vakcín sa dočítate tu. EÚ sa podarilo ušetriť aj vďaka nákupu veľkého počtu, až dvoch miliárd vakcín od šiestich rôznych výrobcov.

Členské štáty sa dohodli, že vakcíny bude obstarávať Európska komisia. Väčšina objednávok bola pripravená už v auguste, ďalšie mesiace však trvalo, kým ich všetci odobrili. Európska lieková agentúra si tiež v porovnaní s britskými úradmi dala so schvaľovaním vakcín načas. Výsledkom však je, že kým v Británii za potenciálne problémy s vakcínami nesie zodpovednosť vláda, v Únii sú to ich výrobcovia.

EÚ teda nakúpila neskôr, ale lacnejšie a bezpečnejšie. Napriek tomu sa v členských štátoch začal hľadať vinník. Často strešná EÚ, inde vlády či ministri zdravotníctva. Problém bol neraz prozaický – členské štáty neboli dostatočne pripravené, všetky nedokázali spustiť očkovanie v plánovanom čase, pokrivkávala logistika a jednoducho neočkovali tempom, aké si predsavzali. Stručný prehľad ponúkajú renomované noviny Financial Times, rozdiely v rýchlosti očkovania si môžete pozrieť tu.

Očkovanie ako téma politického súperenia

Spory o očkovaní silno otriasajú nemeckou politickou scénou. Doteraz pomerne populárny minister zdravotníctva Jens Spahn, nádejný nástupca Angely Merkelovej, čelí kritike za pomalé tempo a prenechanie nákupu vakcín Bruselu, hoci sa o to pôvodne Nemecko chcelo postarať samo. Do ministra sa tiež pustil sociálny demokrat Olaf Scholz, bavorský premiér Markus Söder zas hlavný diel viny prisudzoval „pomalému“ Bruselu. Obaja si brúsia zuby na kreslo nemeckého kancelára, o ktoré sa budú uchádzať na jeseň v parlamentných voľbách.

Napriek kritike je na tom Nemecko v porovnaní s okolitými štátmi relatívne dobre. Talianski doktori sa sťažujú, že nie sú dostatočne zapojení do vakcinačnej stratégie. Expremiér Matteo Renzi poukazuje na pomalé tempo. Pohrozil skončením podpory vlády a predčasnými voľbami. Holandsko spustilo očkovanie ako posledné v EÚ s takmer dvojtýždňovým oneskorením. Poľskú verejnosť zas pobúrilo, že hoci vakcínu mali dostať najprv doktori, seniori a bezpečnostné zložky, ušla sa aj členom vlády.

Azda najhoršia situácia je vo Francúzsku, ktoré patrí k najpomalším v Európe. Prezident Emmanuel Macron otvorene kritizuje ministra zdravotníctva Oliviera Vérana za pomalé napredovanie očkovania. Príležitosť využíva opozícia, ktorá hovorí o medzinárodnej hanbe. Proti ministrovi sa postavili regióny, ktoré žiadajú väčšie zapojenie do očkovacej kampane. Nedá sa nespomenúť, že je to dobrá príležitosť na zviditeľnenie pred júnovými regionálnymi voľbami.

Viacero informácii svedčí o tom, že francúzska vláda jednoducho pri očkovaní zlyháva a v konečnom dôsledku je to vizitka šéfa hlavy výkonnej moci, ktorou je Emmanuel Macron. Profesor logistiky Aurélien Rouquet pre Le Monde uviedol, že vláda, jednoducho, zle naplánovala prevoz a skladovanie vakcín. Bezradnosť exekutívy naznačujú aj nedávne informácie, že si najala americkú konzultačnú firmu, a nie prvý raz počas pandémie, práve na pomoc s logistikou očkovacej kampane.

Do tretice, francúzska vláda nesplnila sľub, že bude každý deň publikovať štatistiky o očkovaní. Supluje ju mladý francúzsky informatik Guillaume Rozier, ktorý vytvoril stránku VaccinTracker. Pred týždňom ho dokonca kontaktoval minister zdravotníctva a odvtedy údajne dostáva aktuálne čísla priamo z ministerstva.

Slovenské reálie sa až tak nevymykajú

Ak ste si náhodou mysleli, že na Slovensku je väčšia politizácia, odpor proti očkovaniu či pomalšie tempo, predošlé riadky hovoria o opaku. Jedna z európskych mocností je vôbec najpomalšia.

Taliansko so skúsenosťou z Bergama zas napreduje podobne rýchlo, lepšie povedané podobne pomaly ako Nemecko. Očkovanie vyvolalo v oboch štátoch politickú krízu.

Na Slovensku je rovnako tempo očkovania pomalé a zaostáva za pôvodnými plánmi. Objavili sa správy o lekároch a zdravotníckych pracovníkoch, čo sa nechcú očkovať. Každý deň čítame o politikoch a verejne známych Slovákoch, ktorí koronavírus zľahčovali, popierali alebo nenosili rúška a teraz sú pozitívni.

Problém teda nie je vo výrobcoch vakcín, ani v Bruseli, ani inde v zahraničí. Na súčasnom tempe očkovania by sa nič nezmenilo, keby Európska únia dodala viac vakcín. Riešenia a odpovede nájdeme doma, nevyhovárajme sa na iných.