Nemci majú nahrávku rozhovorov ruských vojakov o zabití civilistov v Buči

21:37 Rusko vyjadrilo poľutovanie nad rozhodnutím Rady OSN pre ľudské práva

Kremeľ vyjadril vo štvrtok poľutovanie nad rozhodnutím Valného zhromaždenia OSN pozastaviť Rusku členstvo v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC) v dôsledku jeho agresie voči Ukrajine. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zároveň priznal, že počas vojny už prišlo o život veľa ruských vojakov.

„Zarmútilo nás to,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v rozhovore pre britskú stanicu Sky News v reakcii na pozastavenie členstva Ruska v UNHRC. „Budeme naďalej brániť naše záujmy za pomoci všetkých dostupných právnych prostriedkov,“ dodal Peskov.

„Utrpeli sme značné straty na životoch vojakov. A je to pre nás obrovská tragédia,“ povedal po anglicky Peskov v súvislosti s vojnou na Ukrajine, avšak presný počet mŕtvych neuviedol.

Rusko ešte koncom marca priznalo, že na Ukrajine prišlo už o 1 351 vojakov a ďalších 3 825 utrpelo zranenia.

Hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina počas štvrtkového rozhovoru tiež obhajoval ruské vojenské ťaženie na Ukrajine vrátane tvrdých útokov na prístavné mesto Mariupol. „Mariupol bude oslobodený od nacionalistických práporov. Dúfame, že sa tak stane čím skôr,“ povedal a zopakoval, že Rusko nepácha na Ukrajine vojnové zločiny.

Zábery zachytávajúce mŕtvych civilistov v Kyjevskej oblasti označil Peskov za zinscenované a falošné, svoje tvrdenia však opäť nepodložil dôkazmi.

21:10 Lotyšsko prestane vydávať Rusom a Bielorusom zlaté pasy

Lotyšsko prestane vydávať ruským a bieloruským štátnym príslušníkom takzvané zlaté pasy, vďaka ktorým mohli investori z krajín mimo EÚ získať povolenie na pobyt a neskôr aj štátne občianstvo. Novelu zákona vo štvrtok schválil lotyšský parlament. TASR správu prevzala od agentúry DPA.

Krajina taktiež pozastavila vydávanie dočasných povolení na pobyt pre Rusov a Bielorusov. Zákaz potrvá do 30. júna 2023 a netýka sa tých, ktorí o povolenie na pobyt žiadajú pre pracovné, študijné či rodinné účely.

Sprísnili sa tiež pravidlá pre vydávanie a obnovovanie povolenia na pobyt pre tých, ktorí podporujú vojnové zločiny. Rovnaké pravidlo sa má čoskoro uplatňovať aj pri udeľovaní občianstva.

Podľa lotyšského migračného úradu krajina aktuálne eviduje 10 000 ruských občanov, ktorí sú držiteľmi dočasného povolenia na pobyt. Takmer polovica z nich ho získala práve spomínanými zlatými pasmi, a to tak, že si v Lotyšsku kúpili nehnuteľnosť. Ďalších 40 000 Rusov má trvalé povolenie na pobyt.

Európska komisia (EK) na konci marca prijala odporúčanie, v ktorom naliehavo vyzvala členské štáty EÚ, aby okamžite zrušili všetky existujúce systémy udeľovania občianstva investorom a zabezpečili zavedenie prísnych kontrol na preverenie súvisiacich rizík.

Zákaz udeľovania „zlatých pasov“ v marci podporili aj slovenskí europoslanci.

20:52 Blinken: Rusi pravdepodobne páchajú zverstvá ako v Buči aj inde na Ukrajine

Ruské jednotky pravdepodobne páchajú podobné „zverstvá“ ako v Buči pri Kyjeve aj v iných častiach Ukrajiny. Vo štvrtok to po zasadnutí ministrov zahraničných vecí krajín Severoatlantickej aliancie v Bruseli uviedol šéf americkej diplomacie Antony Blinken. TASR prevzala správu od agentúry AFP.

Ukrajinské orgány tvrdia, že v Buči po odchode ruských vojakov našli stovky zavraždených civilistov. Blinken pripomenul, že ruské jednotky naďalej okupujú mnoho ukrajinských miest a je dôvod domnievať sa, že v nich páchajú podobné zverstvá.

Spojené štáty podľa Blinkena pred začiatkom ruskej invázie varovali, že súčasťou plánu Kremľa bude páchať zločiny proti civilistom. „To, čo ostáva po ruskom ústupe, je strašná smrť a skaza,“ dodal Blinken.

Šéf americkej diplomacie sa v Bruseli stretol aj so svojím ukrajinským kolegom Dmytrom Kulebom. Ten zdôraznil, že Ukrajina potrebuje dodávky zbraní od členských štátov NATO už v priebehu niekoľkých dní, inak bude neskoro.

20:24 Starosta Dnipra vyzval ženy, deti a seniorov, aby opustili mesto

Starosta ukrajinského mesta Dnipro vo štvrtok vyzval ženy, deti a seniorov, aby odišli z mesta. Dôvodom je očakávané zintenzívnenie bojov na východe krajiny. TASR správu prevzala od agentúry Reuters a televízie Sky News.

Podobné varovanie vydali miestne orgány aj v Luhanskej oblasti, pričom naliehali na občanov, aby odišli do bezpečia, kým je čas.

Ukrajinské orgány tvrdia, že ruské jednotky sa preskupujú a pripravujú na nové vojenské ťaženie v Donbase, kam patria aj Donecká a Luhanská oblasť. „Situácia v Donbase sa zhoršuje a domnievame sa, že apríl bude náročný,“ vyhlásil starosta Dnipra Borys Filatov. Dodal, že mesto by mali opustiť všetci, ktorí nehrajú kľúčovú rolu pri fungovaní miestnej ekonomiky.

Miliónové Dnipro bolo doteraz ušetrené ťažkých bojov, aké sa odohrávali na východe a juhu Ukrajiny. Rusko útoky na civilné obyvateľstvo naďalej popiera, masaker v Buči napríklad označilo za „surovú a cynickú provokáciu“ zo strany Kyjeva.

20:00 EP schválil 3,4 miliardy eur pre krajiny EÚ prijímajúce utečencov z Ukrajiny

Európsky parlament (EP) vo štvrtok schválil nariadenie umožňujúce okamžité uvoľnenie 3,4 miliardy eur pre štáty EÚ, ktoré poskytli útočisko ľuďom z Ukrajiny utekajúcim pred ruskou agresiou.

Prijatie naliehavých podporných opatrení pre krajiny eurobloku, ktoré prijímajú utečencov z Ukrajiny, nadväzuje na rozhodnutie europoslancov z minulého týždňa o presmerovaní prostriedkov z azylového a kohézneho fondu do krajín EÚ, ktoré prichýlili utečencov.

Okamžité uvoľnenie 3,4 miliardy eur z prostriedkov REACT-EU v celkovej dostupnej výške desať miliárd eur vo štvrtok v Štrasburgu podporilo 549 poslancov, jeden bol proti a osem sa zdržalo hlasovania.

Európski zákonodarcovia tak schválili rýchlejší prístup vlád členských štátov EÚ k financiám, ktoré by mali byť vynaložené na infraštruktúru, ubytovanie, vybavenie, zamestnávanie, vzdelávanie, sociálnu inklúziu, zdravotnú starostlivosť a starostlivosť o deti utečencov.

Nové pravidlá zvýšia počiatočné predbežné financovanie z 11 percent na 15 percent pre všetky členské štáty Európskej únie.

Krajiny EÚ hraničiace s Ukrajinou, teda Slovensko, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko, ako aj štáty Únie, ktoré prijali významné množstvo utečencov zodpovedajúce viac ako jednému percentu ich populácie, teda Bulharsko, Česká republika, Estónsko a Rakúsko, budú môcť okamžite čerpať až 45 percent z prostriedkov REACT-EU pôvodne určených na obnovu po pandémii koronavírusu, a to bez potreby doložiť v tomto štádiu akúkoľvek faktúru.

Parlamentom schválené nariadenie musia ešte formálne schváliť aj ministri členských krajín (Rada EÚ). Následne, deň po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ, vstúpia nové predpisy do platnosti.

REACT-EU je balík pomoci z roku 2020 v celkovej výške takmer 50 miliárd eur, ktorý má pomôcť zmierniť následky krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 v celej EÚ.

19:24 Maďarsko: Ulicu ruského veľvyslanectva v Budapešti nepremenujú

Ulica v Budapešti, na ktorej sídli veľvyslanectvo Ruskej federácie, nebude premenovaná. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na vyjadrenie  Tamása Soproniho, starostu mestskej časti Terézváros, ktorý zdôraznil, že by to nikomu nepomohlo.

K takémuto premenovaniu pristúpili v ostatnom čase na žiadosť ukrajinského rezortu diplomacie a na protest proti ruskej agresii na Ukrajine viaceré európske mestá.

Soproni, člen opozičnej strany Momentum, podľa spravodajského servera telex.hu ďalej zdôraznil, že hlboko odsudzuje ruskú agresiu na Ukrajine. Poznamenal, že mnohí ho oslovili s návrhom premenovať Bajzovu ulicu na Ulicu slobodnej Ukrajiny, on sa však osobne stavia k takýmto krokom konzervatívne.

Soproni dodal, že premenovanie ulice je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje množstvo administrácie a ktorý by spôsobil nepríjemnosti tamojším obyvateľom i podnikateľom.

Námestník starostu Budapešti Ambrus Kiss povedal, že v prípade premenovania ulíc v okolí pripravovaného kampusu čínskej univerzity Fu-tan, neboli žiadne problémy, pretože v okolí kampusu nemá nikto bydlisko. K premenovaniu pristúpila v tomto prípade Budapešť na protest proti tomu, že maďarská vláda takýto projekt schválila.

Spravodajský server 444.hu pripomenul, že ulice, na ktorých sídlia ruské veľvyslanectvá, premenovali od vypuknutia vojny napríklad v Talline, Rige, Vilniuse či v Osle.

18:52 NATO schválilo ďalšie zbrane pre Ukrajinu, Stoltenberg odmietol povedať aké

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg odmietol vo štvrtok novinárom prezradiť podrobnosti o dodávkach vojenskej pomoci Ukrajine, ktoré sú súčasťou nového balíka pomoci. Zároveň opäť zdôraznil, že vojna môže potrvať ešte niekoľko rokov. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.

Podľa Stoltenberga je „často lepšie nešpecifikovať,“ aké zbraňové systémy NATO posiela na Ukrajinu. „Uisťujem vás, že spojenci posielajú (Ukrajine) širokú škálu rôznych zbraňových systémov,“ povedal Stoltenberg po stretnutí členských štátov Aliancie v Bruseli.

Súčasťou nového balíka pre Ukrajinu je aj finančná a humanitárna pomoc, priblížil šéf NATO. „Diskutovali sme o tom, ako ešte pomôžeme, vrátane pomoci v oblasti kybernetickej bezpečnosti a poskytnutia vybavenia pre ochranu Ukrajiny pred chemickými a biologickými hrozbami,“ dodal Stoltenberg.

18:45 Na Ukrajinu sa vracajú mnohí utečenci, mohli ich povzbudiť úspechy armády

Mnohí Ukrajinci sa v poslednom období vracajú zo zahraničia domov, a to napriek pokračujúcej ruskej invázii. Len za uplynulú nedeľu vstúpilo na územie Ukrajiny 22-tisíc jej občanov. Vo štvrtok o tom informovala ukrajinská pohraničná stráž.

Na Ukrajinu sa vracajú najmä ženy s deťmi, pričom ich počet začal narastať koncom marca. Niektorí utečenci tvrdia, že radšej budú so svojimi rodinami žiť v podzemnom kryte, než aby čelili neistote v cudzej krajine. Iným sa zas minuli peniaze či nemajú kam ísť. Ďalší sa vracajú domov, aby pomohli s útekom svojim starším príbuzným, ktorým sa krajinu nepodarilo opustiť.

Odborníci na migráciu a utečencov hovoria, že takéto správanie nie je neobvyklé, no zvyčajne poukazuje na nedostatočnú pomoc zo strany humanitárnych a vládnych inštitúcií v hostiteľských krajinách. Dodávajú, že niektorých utečencov mohli povzbudiť nedávne bojové úspechy ukrajinskej armády, čo v nich mohlo vyvolať pocity stabilnejšej situácie doma.

Od začiatku ruskej invázie opustili Ukrajinu viac ako štyri milióny ľudí, na Slovensko prišlo viac ako 308-tisíc z nich.

18:26 Valné zhromaždenie OSN pozastavilo členstvo Ruska v UNHRC

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) pozastavilo vo štvrtok členstvo Ruska v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC). TASR túto informáciu prevzala od spravodajskej stanice Sky News.

Za predmetnú rezolúciu hlasovalo 93 štátov, 24 bolo proti a 58 ďalších sa hlasovania zdržalo. Spojené štáty, členské krajiny EÚ, Británia a Ukrajina rezolúciu podporili, zatiaľ čo napríklad Čína, Sýria, Bielorusko a Rusko boli proti.

Návrh rezolúcie bol vypracovaný po obvineniach, že ruskí vojaci zámerne vraždili civilistov v ukrajinskom meste Buča. Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba sa na Twitteri poďakoval všetkým 93 krajinám, ktoré rezolúciu podporili.

„Vojnoví zločinci nemajú čo robiť v orgánoch OSN zameraných na ochranu ľudských práv. Ďakujeme všetkým členským štátom, ktoré podporili príslušnú rezolúciu VZ OSN,“ napísal minister.

Ministri zahraničných vecí skupiny G7 ešte pred hlasovaním uviedli, že tí, ktorí sú zodpovední za „ohavné činy a zverstvá vrátane akýchkoľvek útokov na civilistov a ničenia civilnej infraštruktúry“ na Ukrajine, budú braní na zodpovednosť a stíhaní.

Ministri G7 tiež vyzvali Rusko, aby okamžite zastavilo ofenzívu na Ukrajine a varovali pred použitím chemických, biologických či jadrových zbraní.

17:55 Szijjártó: Ukrajina by už mala prestať s obviňovaním Maďarska

Maďarsko prijalo už státisíce ukrajinských utečencov, no Ukrajina aj napriek tomu pokračuje v obviňovaní a slovnom napádaní Budapešti, uviedol maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Vyjadril sa tak po štvrtkovej schôdzke šéfov diplomacie členských krajín NATO v Bruseli, informuje spravodajca TASR.

Podľa spravodajského servera hvg.hu Szijjártó pripomenul, že ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba žiada od NATO viac zbraní a zdôraznil, že Maďarsko aj naďalej odmieta Ukrajine dodávať zbrane. Maďarsko podľa jeho slov bude pokračovať v humanitárnych akciách, keďže vojna môže trvať ešte mesiace či roky.

Kyjev vo štvrtok ostro kritizoval Maďarsko, ktoré podľa ukrajinského ministerstva zahraničných vecí pomáha ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi v pretrvávajúcej agresii voči Ukrajine.

„Ak chce Maďarsko skutočne prispieť k ukončeniu vojny, malo by pracovať v záujme jednoty Európskej únie, podporiť nové protiruské sankcie, poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc a nevytvárať dodatočné zdroje financovania ruskej vojenskej mašinérie,“ povedal hovorca ukrajinského rezortu diplomacie Oleh Nikolenko.

17:09 Kuleba: Zbrane potrebujeme do niekoľkých dní, inak bude neskoro

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vo štvrtok zdôraznil, že jeho krajina potrebuje dodávky zbraní od členských štátov NATO do niekoľkých dní, inak bude neskoro. TASR túto informáciu prezvala od agentúry AFP.

„Buď nám pomôžete teraz – a to hovorím o dňoch, nie týždňoch, alebo vaša pomoc príde príliš neskoro a veľa ľudí zomrie, veľa civilistov príde o svoje domovy a veľa dedín bude zničených. Práve preto, že táto pomoc prišla príliš neskoro,“ povedal Kuleba po stretnutí s ministrami zahraničných vecí NATO v Bruseli.

„Nepochybujem o tom, že Ukrajina bude mať zbrane potrebné na boj… Nehovoríme o zozname zbraní. Hovoríme o harmonograme,“ povedal Kuleba novinárom.

Kyjev už od vypuknutia vojny koncom februára žiada Západ o ťažkú vojenskú techniku – protilietadlové systémy, delostrelectvo, obrnené vozidlá a stíhačky, pripomína AFP.

„Bitka o Donbas (na východe Ukrajiny) vám svojimi veľkými operačnými manévrami, zapojením tisícov tankov, obrnených vozidiel, lietadiel a delostrelectva pripomenie druhú svetovú,“ povedal Kuleba. „Rusko má svoj plán, my máme svoj – a o výsledku tejto bitky sa rozhodne na bojisku,“ dodal.

Kuleba od novinárov dostal otázku o videu šíriacom sa na sociálnych sieťach, ktoré údajne zachytáva, ako ukrajinskí vojaci zabili ruského zajatca. Minister pripustil, že počas vojny môže aj na strane ukrajinských síl dôjsť k takýmto „izolovaným incidentom“. Ukrajinská armáda sa však „riadi pravidlami vedenia vojny“ a ich prípadné porušenia budú vyšetrené, dodal.

Šéf ukrajinskej diplomacie tiež povedal, že za vojnové zločiny ruských síl – ostreľovanie nemocnice v Mariupole či masakru v Buči a iných mestách a dedinách – nesie zodpovednosť aj jeho ruský náprotivok Sergej Lavrov, pretože ich ospravedlňuje, prípadne spochybňuje, že sa vôbec stali.

16:48 Turecko: Udalosti v Buči narušili atmosféru po rokovaniach Ukrajiny a Ruska

Zábery z ukrajinského mesta Buča a iných oblastí neďaleko Kyjeva, kde po stiahnutí sa ruských vojsk našli ukrajinské orgány telá mŕtvych civilistov, narušili pozitívnu atmosféru, ktorá panovala po nedávnych rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou. Vo štvrtok to po zasadnutí ministrov zahraničných vecí krajín Severoatlantickej aliancie v Bruseli uviedol šéf tureckej diplomacie Mevlüt Čavušoglu. TASR prevzala správu od agentúry AFP.

Čavušoglu povedal, že „zábery z Buče, Irpiňa a iných oblastí sú neakceptovateľné“. Je však presvedčený, že mierové rokovania medzi Moskvou a Kyjevom budú pokračovať, pravdepodobne opäť v Turecku.

Šéf tureckej diplomacie sa počas zasadnutia ministrov zahraničných vecí krajín NATO stretol aj so svojím ukrajinským náprotivkom Dmytrom Kulebom, ktorému odkázal, že udalosti v Buči boli „hanebné“.

Turecko nedávno v Istanbule zorganizovalo mierové rokovania medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou. Turecký minister zahraničných vecí 31. marca uviedol, že šéfovia diplomacií Ruska a Ukrajiny by sa mohli stretnúť v priebehu najbližších dvoch týždňov.

15:45 Rusko obvinilo Ukrajinu z menenia podmienok prípadnej mierovej dohody

uské ministerstvo zahraničných vecí obvinilo vo štvrtok ukrajinských vyjednávačov, že im nezáleží na ukončení bojov, keďže od mierových rozhovorov v Istanbule zmenili svoje požiadavky. Ukrajinská strana medzičasom vyzvala Kremeľ, aby na znak svojej pripravenosti na dialóg obmedzil svoje útoky. TASR túto informáciu prevzala od agentúry AFP.

„Včera (v stredu) ukrajinská strana predložila svoj návrh dohody… Predstavuje odklon od najdôležitejších ustanovení prebratých na stretnutí v Istanbule 29. marca,“ povedal minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. „Vnímame to ako prejav toho, že kyjevský režim je ovládaný Washingtonom a jeho spojencami, ktorí tlačia na (ukrajinského) prezidenta Volodymyra Zelenského, aby pokračoval v nepriateľských akciách,“ dodal.

Ukrajinská delegácia totiž v Turecku „jasne povedala, že budúce (medzinárodné) bezpečnostné záruky pre Ukrajinu sa nebudú vzťahovať na polostrov Krym a mesto Sevastopol,“ vysvetlil Lavrov s tým, že v súčasnom návrhu „takéto jasné vyjadrenie chýba.“

15:34 Premiér: Slovensko podporuje vytvorenie tribunálu na potrestanie zločincov na Ukrajine

Slovensko podporuje vytvorenie medzinárodného tribunálu na potrestanie vojnových zločincov na Ukrajine. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) preto ponúkne ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému tím odborníkov na vyšetrovanie vojnových zločinov v Buči a ďalších mestách. Pomôže so zdokumentovaním svedectiev Ukrajincov, ktorí utiekli pred vojnou. Predseda vlády o tom informoval na tlačovej konferencii. Spoločne so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou sa so Zelenským stretnú v piatok (8. 4.) v Kyjeve.

Slovensko chce tiež pomôcť s vývozom pšenice z Ukrajiny vlakmi cez Slovensko. Podľa Hegera sa tak zmierni celosvetový tlak na ceny potravín. „Dnes sú prístavy, ktorými štandardne odchádzala pšenica do celého sveta, blokované,“ poznamenal. Zelenského chce premiér informovať aj o humanitárnom hube v Košiciach, z ktorého sa vyváža pomoc na Ukrajinu.

15:23 Duda: Rusko je vinné z genocídy na Ukrajine

 Vojnové zločiny Ruska v ukrajinskom meste Buča napĺňajú definíciu genocídy. V rozhovore pre americkú spravodajskú stanicu CNN to povedal poľský prezident Andrzej Duda, ktorého vo štvrtok citovala tlačová agentúra PAP.

Prezident ďalej uviedol, že cieľom ruskej invázie je zlikvidovať ukrajinský národ, pričom ruské tvrdenia o „denacifikácii“ Ukrajiny boli zámienkou na páchanie masakrov. Duda poznamenal, že Rusko napadlo Ukrajinu už v roku 2014, keď anektovalo Krym. Podľa neho ruský útok na Gruzínsko v roku 2008 ukázal, že dialóg s ruským prezidentom Vladimirom Putinom „nemá zmysel“.

„Vladimirovi Putinovi treba stanoviť tvrdé podmienky a povedať mu, že ak ich nesplní, niet o čom rokovať. Vedenie dialógu, ktorý k ničomu nevedie, je len hrou o čas,“ povedal Duda a dodal, že pokusy o dialóg s Putinom umožnili Rusku ukázať svoju „civilizovanú tvár… a zároveň vraždiť ľudí tým najsurovejším spôsobom“.

14:55 Lukašenko: Bez Bieloruska nemôže byť uzavretá dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vyhlásil vo štvrtok, že jeho krajina musí byť zapojená do rokovaní o vyriešení konfliktu na Ukrajine. Zároveň podľa vlastných slov očakáva, že v priebehu nasledujúcich dní bude rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

„Za chrbtom Bieloruska nemôže byť uzatvorená žiadna dohoda… Keďže ste nás do toho zatiahli – hovorím najmä o západných krajinách –, tak na rokovaniach musí, prirodzene, zaznieť aj pozícia Bieloruska,“ uviedol Lukašenko.

Bieloruský minister zahraničných vecí Uladzimir Makej pritom podľa Reuters zašiel ešte ďalej, keď vyhlásil, že Lukašenko sa musí osobne zúčastniť na záverečných rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou.

14:35 G7 vyzvala na pozastavenie členstva Ruska v Rade OSN pre ľudské práva

Krajiny skupiny G7 vo štvrtok vyzvali na pozastavenie členstva Ruska v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC) za „ohavné činy a zverstvá“ na Ukrajine. TASR o tom informovala agentúra AFP.

„Sme presvedčení, že teraz nastal čas pozastaviť členstvo Ruska v Rade OSN pre ľudské práva,“ uviedli v spoločnom vyhlásení ministri zahraničných vecí Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Japonska, Británie a Spojených štátov.

14:20 Nemecko zachytilo komunikáciu Rusov o „zabití civilistov“

Nemecko zachytilo vo vysielačkách odkazy ruských vojakov, v ktorých údajne priznávajú, že zabili civilistov v ukrajinskom meste Buča. Vo štvrtok o tom informoval celoštátny nemecký magazín Der Spiegel, správu následne priniesol aj portál britskej spravodajskej stanice Sky News.

Nemecká spravodajská služba predložila zistenia v stredu v parlamente, ale neuviedla zdroj informácií, píše Der Spiegel. Odkazy medzi ruskými vojakmi sa zhodujú so známymi prípadmi ľudí zabitých v Buči, meste pri Kyjeve.

V jednej komunikácii ruský vojak diskutuje o zostrelení niekoho z bicykla. Jedno telo ležiace vedľa bicykla v Buči bolo odfotografované a táto snímka je z médií známa. Hovorca nemeckej vlády sa odmietol k správe magazínu Der Spiegel vyjadriť, Rusko spáchanie vojnových zločinov v Buči popiera.

13:54 Zelenskyj: Rusko musí byť postavené pred spravodlivosť

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval vo štvrtok Západ, aby „postavil Rusko pred spravodlivosť“. Kroky Ruska totiž podľa Zelenského neboli mierené iba proti Ukrajine, ale proti celej Európe. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a AFP.

„Môžeme raz a navždy naučiť Rusko a každého iného potenciálneho agresora, že tí, čo si vyberú vojnu, vždy prehrajú… tí, ktorí sa vyhrážajú Európe ekonomickou a energetickou krízou, vždy prehrajú,“ uviedol Zelenskyj v príhovore pred gréckym parlamentom.

13:20 Zeman: Rusi sú blázni, Ukrajine a utečencom treba pomôcť

Vojna na Ukrajine je aktom agresie, ktorý mnohých z nás prekvapil, takto vyhodnotil aktuálny konflikt vo východnej Európe český prezident Miloš Zeman v rozhovore pre štvrtkové vydanie denníka Mladá fronta DNES.

Prezident zároveň označil Rusov – pretože zaútočili na Ukrajinu – za bláznov. Poznamenal, že Česko by malo pomôcť Ukrajine aj utečencom. Pripomenul tiež svoj rozhovor z februára, keď tvrdil, že žiadna vojna na Ukrajine nebude. „Vtedy som v rozhovore práve s vami povedal, že Rusi nie sú blázni, a preto na Ukrajinu nezaútočia. To, že zaútočili, znamená, že blázni sú,“ povedal teraz Zeman. „Rusko týmto konaním ničí nielen Ukrajinu, ale aj samo seba,“ dodal.

Vysvetlil tiež, prečo sa zmenil jeho predtým veľmi vrúcny vzťah k Rusku. „Viete, samozrejme, že som bol zástancom korektných vzťahov s Ruskou federáciou. Okrem iného aj preto, že Rusi sú významným dodávateľom energie. Na druhej strane existujú hodnoty ako napríklad ľudské životy, ktoré sú predsa len nad obchodnými záujmami. Preto došlo k zmene môjho postoja,“ povedal Zeman. Prezident tiež súhlasí s dodávkou tankov z Česka na Ukrajinu, o ktorej v utorok informoval denník The Wall Street Journal s odvolaním sa na predstaviteľov českého ministerstva obrany. „Myslím si, že tanky T-72 sú významnou pomocou pre Ukrajinu, a nemám absolútne žiadne námietky proti tejto dodávke,“ vyhlásil.

Okrem Ukrajiny by Česko malo podľa Zemana pomáhať aj jej utečencom. „Na rozdiel od iných nezastávam názor, že podpora ukrajinských utečencov je niečo, čo protirečí záujmom českých občanov,“ uviedla hlava štátu v interview.

13:08 Zachytená komunikácia ruských vojakov odhaľuje, že majú rozkazy strieľať civilov

Zvuková nahrávka zachytenej komunikácie odhaľuje, že ruskí vojaci na Ukrajine sa sťažujú na početnú presilu Ukrajincov a že dostávajú rozkazy strieľať do civilistov. Vo štvrtok to napísal portál britskej spravodajskej televíznej stanice Sky News.

Ruský veliteľ údajne rozkázal svojim vojakom strieľať a zabiť ukrajinských civilistov v dedine neďaleko obkľúčeného mesta Mariupol. Vyplýva to zo zachytenej komunikácie cez vysielačku, oznámil Kyjev.

Ukrajinská bezpečnostná služba SBU zverejnila nahrávku, o ktorej informoval najprv britský denník The Times. Nemenovaný vojak na nej hovorí: „Z lesíka vychádzajú dvaja ľudia v civilnom (oblečení).“

Vojak tiež tvrdí, že spozorovali aj vozidlo, ale nie je jasné, či je civilné alebo vojenské.

„Všetkých zabite, k****!“ odpovedá mu s krikom jeho nadriadený. Dodá, že nie je dôležité, či to sú alebo nie sú civilisti. „Zabite ich všetkých, k****!“

„Rozumiem,“ odpovedá vojak.

Denník The Times uviedol, že podľa viet vojakov sa incident stal v dedine blízko Mariupola na juhovýchode Ukrajiny.

Na zverejnenej nahrávke sa ďalší ruský vojak sťažoval, že on a jeho kolegovia sú v obrovskej početnej nevýhode a nedostávajú z Moskvy žiadnu podporu.

„Ich (ukrajinský) útvar má 150 000 (vojakov)!“ vraví Rus.

„A nás je k**** 3000, ak vôbec. Sú naľavo, napravo, obkľučujú nás, k****! Je ich tak veľa a nás tak málo. Nemáme žiadnu podporu, žiadne letectvo, ani jednu s******ú vec,“ dodal podľa Sky News ruský vojak.

12:10 Szijjártó vysvetlil stredajší prílet ruského lietadla do Maďarska

V čase uzatvoreného vzdušného priestoru krajín Európskej únie pre ruské lety pristálo v stredu na letisku v Pápe na severozápade Maďarska ruské nákladné lietadlo. Informuje o tom spravodajca TASR, ktorý v tejto súvislosti cituje štvrtkové vyjadrenie maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa na Facebooku.

Šéf maďarskej diplomacie uviedol, že išlo o alternatívny spôsob transportu jadrového paliva pre elektráreň v Paksi, ktorý pred rusko-ukrajinskou vojnou dovážali po železnici cez Ukrajinu.

11:54 Armádne zásoby v obchodoch?

V ruských potravinách údajne predávajú armádne potravinové zásoby, aj keď na obale je explicitne napísané „Nie na predaj“.

#Patriotic #Russian Army food rations in Russian supermarkets, even though the packaging explicitly says, "Not for sale." pic.twitter.com/Phr5nSG45u

— NEXTA (@nexta_tv) April 7, 2022

11:17 Zelenskyj sa s predsedníčkou Európskej komisie stretne v piatok

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v piatok stretne s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou. Oznámil to vo štvrtok Zelenského hovorca Serhij Nykyforov.

Nykyforov odmietol z bezpečnostných dôvodov poskytnúť médiám bližšie informácie týkajúce sa stretnutia ukrajinského prezidenta a predsedníčky EK.

VIDEO Ruské delostrelectvo pod paľbou ukrajinských síl

Video of a Russian towed artillery battery, presumably Msta-B, coming under Ukrainian artillery fire in Kherson Oblast.https://t.co/aPq6XmvEqB pic.twitter.com/CmDMqetjCB

— Rob Lee (@RALee85) April 7, 2022

11:00 Ukrajina odkazuje Maďarsku: Vaše postoje ničia jednotu EÚ

Ukrajina znovu ostro kritizovala Maďarsko za jeho postoj k ruskej invázii, píše portál Seznamzpravy.cz. Ukrajinské ministerstvo zahraničia v novom vyhlásení uviedlo, že Budapešť ničí jednotu Európskej únie, a odkázalo, že „nikdy nie je neskoro pridať sa na správnu stranu dejín“.

„Ak chce Maďarsko skutočne pomôcť s ukončením vojny, tak by malo urobiť nasledujúce: prestať ničiť jednotu v EÚ, podporiť nové protiruské sankcie, poskytnúť vojenskú pomoc Ukrajine a nevytvárať ďalšie zdroje financovania pre ruskú vojenskú mašinériu,“ uviedol hovorca ukrajinskej diplomacie Oleh Nikolenko.

9:30 Kuleba: Od Západu potrebujeme zbrane a embargo na energie

Ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba na štvrtkovom stretnutí so šéfom NATO Jensom Stoltenbergom uviedol, že Kyjev sa bude naďalej snažiť presvedčiť Západ, aby uvalil embargo na ruskú ropu a plyn.

„Prišiel som požiadať o tri veci: zbrane, zbrane a zbrane. Ukrajina naliehavo potrebuje udržateľnosť dodávok a dlhodobé riešenia, ktoré jej pomôžu zvíťaziť,“ napísal Kuleba na Twitteri pri príchode na rokovania v Bruseli. Ukrajina podľa neho potrebuje predovšetkým lietadlá, protitankové strely, systémy protivzdušnej obrany a armádne vozidlá.

Met with Secretary General @jensstoltenberg at NATO HQ in Brussels. I came here today to discuss three most important things: weapons, weapons, and weapons. Ukraine’s urgent needs, the sustainability of supplies, and long-term solutions which will help Ukraine to prevail. pic.twitter.com/247GdqdPwj

— Dmytro Kuleba (@DmytroKuleba) April 7, 2022

09:16 Zelenskyj vyzval Rusov, aby sa nebáli protestovať proti vojne na Ukrajine

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Rusko, že sa snaží zakryť dôkazy o vojnových zločinoch a brániť tak medzinárodnému vyšetrovaniu. Zelenskyj zároveň vyzval ruských občanov, aby sa nebáli protestovať proti vojne. Vo štvrtok o tom informovala tlačová agentúra AP.

„Vyzerá to tak, že ruské vedenie sa naozaj bojí, že hnev sveta nad tým, čo videl v Buči, sa môže zopakovať po tom, čo uvidel aj v ďalších mestách,“ povedal Zelenskyj v stredu neskoro večer vo svojom pravidelnom nočnom videoprejave k národu.

„Máme informácie, že ruskí vojaci zmenili taktiku a pokúšajú sa odniesť mŕtvych ľudí, mŕtvych Ukrajincov, z ulíc a pivníc na území, ktoré okupovali. Je to len pokus ukryť dôkazy, nič iné,“ dodal Zelenskyj.

VIDEO Ruské jednotky prechádzajú cez pontónový most pri meste

Rosgvardia Ural-VV MRAP and Russian military Tigr and BTR vehicles crossing a pontoon bridge over the Seversky Donets river south of Izyum. https://t.co/CQvMwOx4nH pic.twitter.com/YBEvUNid9R

— Rob Lee (@RALee85) April 7, 2022

09:09 Rusko sa snaží ukryť tisíce zabitých Mariupolčanov, tvrdí Zelenskyj

Rusko blokuje prístup pre humanitárnu pomoc do obliehaného prístavného mesta Mariupol, pretože chce ukryť dôkazy o tisícoch ľudí, ktorí tam boli zabití. Vyhlásil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR správu prevzala od denníka The Guardian, ktorý o tom informoval vo štvrtok.

„Myslím si, že Rusko sa bojí, že keď úspešne doručíme humanitárnu pomoc do Mariupolu, tak celý svet uvidí, čo sa tam deje. Rusko nechce, aby niekto čokoľvek videl, kým sa nezmocní mesta a neuprace to tam,“ uviedol Zelenskyj v rozhovore pre tureckú televíziu Habertürk TV.  

Ukrajinský líder ďalej označil situáciu v Mariupole za peklo. Počet ľudí, ktorí boli zabití alebo utrpeli zranenia je podľa Zelenského každým dňom vyšší a počet obetí možno rátať v tisícoch. „Nebudú schopní zakryť všetko. Nebudú schopní pochovať alebo ukryť tisíce ľudí. Svet videl skutočnú situáciu, videl, čo sa stalo ukrajinskému mestu,“ uviedol Zelenskyj.

07:42 Ruské sily sa snažia Donbas úplne dobyť, tvrdí ukrajinská armáda

Ruskí vojaci sa „preskupujú a robia prieskum“ pre ofenzívu v Donbase na východe Ukrajiny, kde sa nachádzajú aj odštiepenecké ukrajinské republiky. Uviedli to vo štvrtok ukrajinské ozbrojené sily v správe o 42. dni bojov. TASR tom informuje na základe správy televízie BBC.

1599/https://t.co/tBo931WTag

— Rob Lee (@RALee85) April 7, 2022

V správe sa tiež uvádza, že ruskí vojaci sa v súčasnosti snažia predovšetkým „prelomiť obranu“ ukrajinských zložiek v Doneckej oblasti a plne sa zmocniť prístavného mesta Mariupol. Ruské jednotky tiež podľa ukrajinskej armády pokračujú v ostreľovaní Charkova na ukrajinskom severovýchode.

06:14 Ukrajinský minister zahraničných vecí požiada NATO o „potrebné zbrane“

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v stredu uviedol, že na štvrtkovom stretnutí so svojimi partnermi z NATO a G7 bude žiadať o „všetky potrebné zbrane“. TASR prevzala správu od stanice Sky News.

Kuleba, ktorý by sa mal osobne zúčastniť na rokovaniach NATO v Bruseli, vo svojom videopríspevku povedal, že „hlavnou témou mojej diskusie v Bruseli bude dodávka všetkých potrebných zbraní Ukrajine“. Zároveň vyzval zahraničných spojencov Ukrajiny, aby voči Rusku uvalili maximálne sankcie.

„Jediný spôsob, ako odvrátiť ruskú vojnu, rozširujúcu sa za hranice Ukrajiny, je poskytnúť nám plnú podporu. Maximálne sankcie. Všetky zbrane. Politika ‚neprovokovať Putina‘ v posledných rokoch veľmi zlyhala,“ povedal Kuleba.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vo štvrtok uviedli, že dvojdňové rozhovory v sídle NATO sa zamerajú predovšetkým na vojnu na Ukrajine, ako aj na budúcnosť NATO.

Stoltenberg povedal, že ministri NATO budú diskutovať o tom, „ako by NATO malo byť naďalej najsilnejšou alianciou v histórii, ako by malo čeliť nebezpečnejšiemu svetu a novej bezpečnostnej realite“.

04:27 Pentagón tvrdí, že Ukrajina môže „absolútne“ vyhrať vojnu proti Rusku

Ukrajina môže „absolútne“ vyhrať vojnu proti Rusku, vyhlásil v stredu na tlačovej konferencii hovorca Pentagónu John Kirby. TASR prevzala správu od stanice Sky News.

„Samozrejme, že to môžu vyhrať. Dôkazom sú skutočne výsledky, ktoré vidíte každý deň. Určite môžu vyhrať,“ povedal Kirby.

Jeho vyjadrenie zaznelo v deň, keď americký minister zahraničných vecí Antony Blinken potvrdil, že USA budú aj naďalej podporovať Ukrajinu v jej boji proti Rusku.

Blinken ešte v utorok oznámil, že USA poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc vo výške 100 miliónov dolárov.

Agentúra AP citovala nemenovaného predstaviteľa administratívy amerického prezidenta Joea Bidena, podľa ktorého Ukrajina dostane protitankové raketové komplety Javelin v hodnote 100 miliónov dolárov.

Pôjde o súčasť širšieho balíka pomoci Ukrajine vo výške 13,6 miliardy dolárov, ktorú v reakcii na ruskú inváziu schválil v marci americký Kongres.

02:14 Zelenskyj vyzval Západ na ropné embargo na ruskú ropu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval vo štvtok Západ, aby sa dohodol na embargu na ruskú ropu. TASR prevzala správu od stanice Sky News.

Ukrajinský prezident vo svojom najnovšom videoprejave povedal, že Moskva zarába na vývoze ropy toľko peňazí, že nemusí brať mierové rozhovory vážne. Vyzval preto „demokratický svet“, aby sa vyhýbal ruskej rope.

Zelenskyj taktiež povedal, že bude naďalej trvať na úplnom zablokovaní ruských bánk v medzinárodnom finančnom systéme. „Niektorí politici sa stále nevedia rozhodnúť, ako obmedziť tok petrodolárov a eur za ropu do Ruska, aby neohrozili svoje vlastné ekonomiky,“ povedal Zelenskyj.

„Jedinou otázkou je, koľko ukrajinských mužov, koľko ukrajinských žien bude môcť ruská armáda zabiť, kým vy, určití politici, a my vieme, kto ste, nájdete nejaké odhodlanie,“ dodal Zelenskyj.

https://standard.sk/190614/finsko-pre-rusku-invaziu/