Ukrajinci ostro protestujú proti ruskej účasti na krížovej ceste s pápežom v Koloseu

Krížová cesta v rímskom Koloseu mala ukázať priateľstvo dvoch rodín z krajín, ktoré sú vo vojne, no stala sa dôvodom nepochopenia. Ukrajinské veľvyslanectvo pri Svätej stolici protestuje proti tomu, aby na tejto slávnosti na Veľký piatok niesli kríž spoločne rodina z Ukrajiny a z Ruska. Má sa tak stať počas trinásteho zastavenia tejto starobylej modlitby. Zmierenie vraj musí prísť až potom, ako sa zastaví vojenská agresia:

„Ambasádu a mnohé ďalšie komunity znepokojuje myšlienka spojiť spolu ženy z Ruska a Ukrajiny, aby niesli kríž počas piatkovej krížovej cesty v Koloseu. Teraz pracujeme na tejto otázke a snažíme sa vysvetliť ťažkosti jeho realizácie a možné dôsledky,“ napísal na Twitteri veľvyslanec Andrij Juraš, ktorý pápežovi predstavil svoje poverovacie listiny minulý týždeň.

Čo k tomu Ukrajincov vedie?

Na Ukrajine správa vyvolala „búrlivú reakciu“, informoval apoštolský nuncius v Kyjeve arcibiskup Visvaldas Kulbokas. Vysvetlil, že tradičná veľkopiatková krížová cesta nie je „politický úkon“, lebo „pred Ježišov kríž môžu prísť dobrí i zlí, obete i agresori“. Pápežov vyslanec v Kyjeve si tiež myslí, že „tento škandalózny moment“ je sám osebe modlitbou k Ježišovi, aby zachránil svet.

Kontroverzný návrh krížovej cesty v Koloseu odsúdil aj kyjevsko-haličský arcibiskup Svjatoslav Ševčuk. Označil ho za nevhodný a hovoril o „veľkom rozhorčení“:

„Túto myšlienku považujem za nevhodnú a nejednoznačnú, ktorá nezohľadňuje kontext ruskej vojenskej agresie proti Ukrajine. Pre gréckokatolíkov Ukrajiny sú texty a gestá 13. zastavenia tejto krížovej cesty nepochopiteľné až urážlivé, hlavne v očakávaní druhého, ešte krvavejšieho útoku ruských vojsk proti našim mestám a obciam.“

Hlavný arcibiskup Ševčuk dodal, že „gestá zmierenia medzi našimi národmi budú možné len vtedy, keď sa vojna skončí a páchatelia zločinov proti ľudskosti budú spravodlivo odsúdení“. Preto dúfa, že Svätá stolica prehodnotí kontroverzný návrh.

Vatikán sa k výhradám oficiálne nevyjadril.

Krížová cesta pripomína umučenie Ježiša Krista, keď kráčal ulicami Jeruzalema s krížom, na ktorom ho potom ukrižovali. Je formou modlitby so 14 zastaveniami. Tie predstavujú udalosti, ktoré sa na tejto ceste odohrali podľa svedectiev v evanjeliách.

Krížová cesta patrí rodinám

Krížová cesta na Veľký piatok v Koloseu, ktorá pokračuje na voľnom priestranstve pred touto pamätihodnosťou, patrí tento rok rodinám. Každé zastavenie má na starosti iná rodina vrátane adoptívnej rodiny, vdovy s dieťaťom a rodiny migrantov. Tieto rodiny pripravili i texty meditácií, ktoré sa v priamom prenose prečítajú. Veľkopiatkovú náboženskú slávnosť, ktorá sa po dvoch rokoch pandémie vracia na starodávne Koloseum, navštívi tak ako obvykle i pápež František.

Trináste zastavenie majú na starosti ukrajinská a ruská žena so svojimi rodinami, ktoré spája dlhoročné priateľstvo. Ukrajinka Irina a Ruska Albina sú kolegyne v zdravotnom stredisku v Taliansku. Ich vzťah sa zrodil prirodzene a spontánne. Ich bratské národy sú si veľmi blízke a aktuálnu rusko-ukrajinskú vojnu nechceli. Naopak, konflikt ničí to, čo oba národy „vybudovali s veľkou obetavosťou“. Neveria, že by konflikt dokázal zničiť všetky vzťahy medzi ich národmi, vysvetlili pre talianske vysielanie Vatikánskeho rozhlasu.

Irina bola dojatá, keď sa jej ruská kolegyňa po invázii začala ospravedlňovať:

„V tej chvíli bola naozaj v žiali. Nevedela som ju utešiť. Cítila sa vinná a ospravedlňovala sa. Ubezpečila som ju, že s tým všetkým nemá nič spoločné.“

Nech vládcovia, ktorí sa odvolávajú na sväté princípy náboženstva, načúvajú Božiemu slovu

Pápež František v týchto dňoch zaslal posolstvo účastníkom medzináboženskej púte solidarity s ukrajinským ľudom. Pútnici sa vydali z Rumunska do neďalekého mesta Černivci na juhu Ukrajiny. Bolo to prvé podujatie tohto druhu v slovanskej krajine od vypuknutia vojny. Rímsky biskup odsúdil „strašné a bolestné udalosti“, ktoré sa dejú už veľa dní. Podľa pontifika potvrdzujú, že „vojna je zlyhaním politiky a ľudskosti, hanebnou kapituláciou, porážkou zoči-voči silám zla“:

„Nech vládcovia, najmä tí, ktorí sa odvolávajú na sväté princípy náboženstva, načúvajú Božiemu slovu, ktoré hovorí: Mám plány pre mier a nie pre pohromu,“ apeloval František a pokračoval:

„Utrpenie spôsobené toľkým slabým a bezbranným ľuďom, mnohí zmasakrovaní civilisti a nevinné mladé obete; zúfalý útek žien a detí. Toto všetko otriasa naším svedomím a núti nás nemlčať, nezostávať ľahostajní ku Kainovmu násiliu Kaina a Ábelovmu kriku, ale (núti nás) rázne zvýšiť hlas a prosiť v mene Božom o koniec tých ohavných činov.“