Strašiak stagflácie a ako mu čeliť

04_ropa_LadislavIlustračné foto: Ladislav Maďar_MIlustračné foto: Ladislav Maďaradar Ilustračné foto: Ladislav Maďar

Dominantnými témami ekonomických debát sú dnes inflácia a obavy z recesie. Tieto problémy sú dôležité, no krátkodobé. Nemali by sme zabúdať na dlhodobý horizont a okolnosti, ktoré podporujú hospodársky rast. Inak nám hrozí dlhodobá stagnácia.

Keď sa v ostatnom čase píše o nadchádzajúcej stagflácii, teda kombinácii ekonomickej stagnácie a inflácie, pozornosť sa sústreďuje najmä na infláciu. Rast cien je, samozrejme, výrazný problém a jeho riešenie je primárnou úlohou monetárnej politiky. Pozornosť si však zaslúži aj hroziaca stagnácia.

Obavy zo stagnácie či recesie vychádzajú z dvoch zdrojov. Prvým sú pretrvávajúce nákladové šoky vyvolané pandémiou a protipandemickými opatreniami, a následne zhoršené vojnou na Ukrajine a protiruskými sankciami. Druhým zdrojom obáv je možné oslabenie dopytu v dôsledku protiinflačnej politiky.

Tieto problémy sú v podstate krátkodobé a nemali by úplne odpútať našu pozornosť od dlhodobejšieho horizontu. Podľa Johna Maynarda Keynesa sme v dlhom období všetci mŕtvi. Pokiaľ sa však sústredíme len na krátke obdobie, budeme neustále riešiť rovnaké problémy.

Ekonomický rast je cesta z chudoby

Stagnácia je typickým stavom ľudských spoločností. V priebehu dejín ekonomiky obvykle nerástli alebo rástli len veľmi pomaly, priemerne o desatiny percenta ročne. Obdobie rýchleho rastu je typické len pre Západ v posledných dvoch storočiach, v nezápadných spoločnostiach ešte kratšie. Prečo by mal hospodársky rast byť tým, o čo usilujeme?

Je príznačné, že spochybňovanie hospodárskeho rastu prichádza z bohatých spoločností. Len málo ľudí si dobrovoľne vyberá chudobu. A nedobrovoľná chudoba nie je žiadnou cnosťou. Ľudia sa vždy a všade usilovali z chudoby vymaniť, ak k tomu mali možnosť. História stagnácie v chudobe je výsledkom neschopnosti ľudí v daných okolnostiach zlepšiť svoje materiálne podmienky.

Hoci sa v západných spoločnostiach máme po materiálnej stránke dobre, nemali by sme zabúdať, že toto nie je situácia celého sveta. Hospodársky rast má stále svoj význam – ak nie pre zlepšenie našich podmienok, tak preto, aby sme mohli pomáhať iným.

Udržateľný neobmedzený rast

Ako sa teda Západ dostal zo stáročnej dlhodobej stagnácie? Kľúčom boli obchod, investície a technologický pokrok. V dlhom období nezáleží na ničom inom než na dostupných zdrojoch a schopnosti premeniť ich na užitočné tovary a služby.

Klasický príbeh o bohatnutí národov je ten od Adama Smitha a jeho nasledovníkov. Obchod umožňuje deľbu práce a špecializáciu, a špecializácia umožňuje zvýšenie produktivity. Toto platí o vnútroštátnom obchode rovnako ako o tom medzinárodnom. Čím väčší trh, tým väčšia možnosť deľby práce a špecializácie. V tom spočíva ekonomický prínos globalizácie.

Samotná deľba práce však nestačí k veľkému zvýšeniu produktivity. Dôležité je mať viac zdrojov a lepšie ich používať. Keďže práca a prírodné zdroje sú obmedzené, kľúčom k rastu je viac kapitálu – nástrojov, strojov, budov, dopravných prostriedkov – a lepšia technológia. Človek s bagrom kope rýchlejšie ako ten s  lopatou. Ak chceme rýchlejšie kopať, musíme vymyslieť bagre a potom ich musíme vyrobiť.

Zdroje fyzického sveta sú obmedzené, ale naše schopnosti lepšie ich využívať obmedzené nie sú. Intuitívny príklad poskytujú fosílne palivá. Ropy je na zemi obmedzené množstvo, ale dnes na liter nafty prejdeme viac kilometrov ako pred dvadsiatimi či päťdesiatimi rokmi. Rozdiel je práve v lepšej technológii. Fyzický svet je obmedzený, no od jeho limitov sme v mnohých ohľadoch ďaleko. Zdroje sú, len sa musíme naučiť ich lepšie používať.

Zamerať sa na to podstatné

Peniaze ani monetárna politika nie sú z dlhodobého hľadiska pre naše produkčné možnosti podstatné. Záleží len na reálnych faktoroch. Preto je možné súčasne krotiť vysokú infláciu i usilovať o reálny hospodársky rast. Zároveň riešenie krátkodobých problémov nemusí znamenať rezignáciu na podporu dlhodobých cieľov.

Ak nechceme dlhodobo stagnovať, musíme mať na pamäti, čo spôsobuje rast – obchod, lepšie technológie a následné investície. Rola štátov je v tejto oblasti zložitá i jednoduchá. Zložitá, pretože nie je jednoduché stimulovať žiaduce správanie v týchto oblastiach. No jednoduchá v tom, že častokrát stačí ustúpiť z cesty a nebyť prekážkou – neobmedzovať medzinárodný i vnútroštátny obchod najrôznejšími reguláciami, nezaťažovať inovatívne firmy zbytočnou byrokraciou, nesnažiť sa technologický pokrok naplánovať.

Nejde však len o štát, zmeniť sa musí aj spoločenský étos. Inováciám sa darí tam, kde podnikateľstvo je žiadúcou spoločenskou funkciou. Spoločnosti, kde všetci usilujú o istoty a rovnosť, čaká istota stagnácie a chudoby. Doba je možno zlá, ale je na každom, ako sa k tomu postaví. Kde jedni vidia problémy, druhí vidia príležitosti. Štát blahobytu nám blahobyt nezachráni.


Ďalšie články