Hlúpi, ale slobodní

Kde ste boli, keď vlani v lete demonštranti po celej Amerike útočili na políciu, zapaľovali obchody, strhávali sochy? Ak chcete počuť príklad, ktorý sa blíži útoku na sídlo vrcholného federálneho orgánu, kde ste boli, keď mesiace obliehali federálnu súdnu budovu v Seattli? Podobných otázok možno položiť aj viac.

A možno odpovedať za nich. Násilie ste ignorovali, ospravedlňovali alebo komicky zľahčovali s tým, že protesty boli „prevažne mierumilovné“. Prípadne možno dodať, ak ste bohaté celebrity, skladali ste sa zadržaným demonštrantom na kaucie.

A je to všetko pravda (útok na budovu federálneho súdu v Seattli sa opakoval ešte minulý týždeň). Lenže to tentoraz neobstojí.

Jednak dve zlé veci nedávajú dohromady jednu dobrú. A jednak toto bolo predsa len trochu niečo viac. Bol to útok priamo na centrum jednej z vetiev moci, a to za účelom zvrátiť výsledok volieb. Nezodpovedá to síce učebnicovým definíciám puču a na povstanie to bolo príliš malé, ale nábehy k obom týmto formám či ich zlomky to boli.