Bojujme s Ruskom aj za cenu jadrovej vojny, vyzývajú Novotný či Soltész

Arpád Soltész. Foto: Dano Veselský/TASR

Arpád Soltész či Pavel Novotný. Na Slovensku aj v Česku opatrne, ale aj pomerne explicitne zaznievajú názory, že Západ by sa mal zapojiť do vojny na Ukrajine aj za cenu jadrového konfliktu s Ruskom. Ten by pritom podľa skorších predikcií znamenal bezprostrednú smrť stoviek miliónov ľudí, jadrovú zimu a globálny hladomor.

Rusko začalo podľa posledných vyhlásení ukrajinskej strany v uplynulých hodinách novú fázu vojny. Po stiahnutí sa od Kyjeva odštartovalo rozsiahlu a očakávanú ofenzívu na Donbas. Zhodujú sa na tom ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a viacerí vysokopostavení predstavitelia Ukrajiny.

Takýto priebeh invázie takmer dva mesiace od jej začiatku podľa kvalifikovaných odhadov zaostáva za očakávaniami Kremľa. Zároveň tiež otvára otázku, čo je ruské velenie ochotné spraviť pre to, aby misky váh opätovne naklonilo na svoju stranu.

Podľa Zelenského by mal byť svet pripravený aj na to, že ruský líder Vladimir Putin zo zúfalstva použije jadrové zbrane. „Myslím si, že by to mohli spraviť. Pre nich totiž životy ľudí nič neznamenajú. Nebojme sa, buďme pripravení,“ uviedol pred pár dňami prezident pre americkú televíziu CNN odvolávajúc sa na slová riaditeľa CIA Williama Burnsa.

Po týchto vyjadreniach sa nielen na Slovensku, ale aj v susednom Česku objavujú hlasy, ktoré použitie jadrových zbraní vnímajú ako prijateľnú možnosť, a to aj mimo územia Ukrajiny v širšom konflikte medzi západnými mocnosťami a Ruskom.

Soltézs: Nastal čas, aby sa zapojila celá západná civilizácia

Novinár Arpád Soltész vo svojom pondelkovom komentári ako jednu z možností nasledovného vývoja konfliktu uviedol, že ak Rusi neuspejú na východnej hranici, budú pokračovať jediným prostriedkom, ktorý im ostáva. A tým je práve jadrová zbraň.

V takom prípade Rusi podľa Soltésza zrejme odpália taktickú jadrovú hlavicu na vojenský cieľ, po čom nám majú ostať dve možnosti. Buď vraj odpovieme nukleárne, alebo sa vzdáme a počkáme si, kým nás Rusi „naložia do vagónov a odvezú do gulagov“.

„Ak sú ruskí nacisti pripravení začať globálnu jadrovú vojnu, nemáme sa jej ako vyhnúť, len zbabelo odďaľujeme nevyhnutné. Dovoľujeme tým nepriateľovi, aby určoval podmienky boja. Je najvyšší čas, aby sa do tejto vojny naozaj zapojila celá západná civilizácia a okamžite ju ukončila. Inak Rusko ukončí západnú civilizáciu,“ uzavrel komentátor.

Ešte priamočiarejšie sa vyjadril kontroverzný starosta pražskej mestskej časti Řeporyje Pavel Novotný. „Neexistuje dôvod nejsť do vojny s Ruskom. Tak má atómovku. Stihne ju použiť. No tak zničí našu krajinu, OK, celý svet skončí. Alebo zomriem v tej vojne, neviem bojovať. No a? Podstatné je, že sme šli! Umierajú za rovnaké hodnoty, čo vyznávame. Všetko ostatné je zbabelosť. Aké jednoduché,“ povedal na Twitteri.

Čo by to spôsobilo?

O jadrových zbraniach v kontexte rusko-ukrajinského konfliktu sa začalo prvýkrát hovoriť už koncom februára, keď nariadil prezident Putin uviesť ruské jadrové sily do vysokého stupňa bojovej pohotovosti. Malo ísť o reakciu na slová šéfky britskej diplomacie Liz Trussovej, ktorá pripustila zapojenie sa britských dobrovoľníkov do vojny na Ukrajine.

Rusi tiež v odozve na myšlienku vstupu Fínska a Švédska do NATO uviedli, že o bezjadrovom statuse v Baltskom mori už „nemôže byť ani reči“ a že „musí byť obnovená rovnováha“. Ide o slová Dmitrija Medvedeva, ktorý je podpredsedom Rady bezpečnosti Ruskej federácie a v rokoch 2008 – 2012 zastával post ruského prezidenta.

Pokiaľ ide o podmienky použitia jadrových zbraní, Moskva sa odvoláva na svoju vojenskú doktrínu. „Rusko si vyhradzuje právo použiť jadrovú zbraň v reakcii na použitie jadrových či iných typov zbraní hromadného ničenia proti nemu a jeho spojencom, ako aj v prípade napadnutia Ruska konvenčnými zbraňami, ak by bola ohrozená samotná existencia štátu,“ píše sa v nej.

Ak by nastala jadrová vojna veľkého rozsahu medzi Ruskom a Spojenými štátmi, podľa výsledkov štúdie z roku 2008 by spôsobila 770 miliónov priamych úmrtí. Nasledovala by jadrová zima a nevídaný hladomor. Toho času sa pritom rátalo s použitím 4,4-tisíca bojových hlavíc, čo zodpovedá iba asi polovici súčasných zásob oboch uvedených štátov.

Ďalšie články od Tomáš Dugovič
Ďalšie články