Francúzske voľby vyhrávajú disciplinovaní voliči. Macron ich má najviac, hovorí francúzsky odborník

Kto podľa Vás vyhral televízny duel Macrona s Le Penovou?

Vyhodnotenie víťaza záleží od kritérií, na základe ktorých to hodnotíme. Ak porovnáme výkon Marine Le Penovej teraz a v roku 2017, tak sa dá povedať, že si polepšila, pretože nepôsobila príliš agresívne. Z hľadiska zrozumiteľnosti a konkrétnych návrhov je však opäť menej dôveryhodná a má medzery v konkrétnych technických, politických a ekonomických dôsledkoch svojich plánov.

Ako hodnotíte výkon Macrona?

Emmanuel Macron zvolil útočnejší tón ako sa predpokladalo. Poukazoval na slabé stránky a nezrovnalosti v programe súperky a vyvolal dojem, že jeho ekonomické a právne argumenty sú silné. Podarilo sa mu opakovane dostať Le Penovú do úzkych a odrážať jej útoky. Zároveň to však robil profesorsky a povýšenecky, čo ukazovala aj jeho reč tela. V tomto ohľade sa nevyhol nástrahám, ktoré ho čakali: nevyzerať ako pohŕdavý či arogantný povýšenec, čo mu vyčítajú mnohí Francúzi, najmä z nižších vrstiev. Potvrdil teda dojem, ktorý o ňom mali, nijako sa v tom nezlepšil.

Celkovo ale vyhral.

Dá sa povedať, že Macron debatu ovládol a protivníčku dostal do úzkych, ale zároveň si obaja zachovali u časti elektorátu negatívny imidž. Voliči sa v debate len utvrdili vo vlastných názoroch – podporovatelia Macrona naďalej odmietajú Le Penovú a považujú ju za nekompetentnú, voliči Le Penovej a odporcovia Macrona v nej zas stále vidia kandidátku blízku ľuďom, ktorá je v ich očiach protikladom k arogantnému prezidentovi.

Pre ľavicových voličov – ktorým sa ísť voliť nechce, plánujú vhodiť prázdny hlasovací lístok alebo bez nadšenia dajú hlas Macronovi, aby zastavili pravicovú populistku – táto debata nič nezmenila.

Favoritom volieb je Macron. Ak Le Penová skutočne prehrá, splní podľa vás svoj sľub, že po treťom neúspechu v prezidentských voľbách odíde z politiky?

Podobné sľuby politikov treba vždy brať s rezervou. Je pre nich jednoduché nájsť si dôvody či výhovorky, aby vlastné slová vzali späť: napríklad začnú hovoriť, že nemajú nástupcu, národ či straníci si ich žiadajú, prípadne, že „je ohrozené ich politické dedičstvo“, ak odídu. Keď si všimneme dlhovekosť jej otca, môžeme predpokladať, že Marine Le Penová má ešte ďaleko do politického dôchodku. Napokon, z čoho by žila, keby nebola vo volenej funkcii?

Môže strana Nepoddajné Francúzsko Jeana-Luca Mélenchona alebo Národné zhromaždenie Marine Le Penovej vyhrať parlamentné voľby a zostaviť vládu?

Ťažko momentálne povedať, či vznikne ľavicová vláda, ktorá bude protiváhou Macrona. Do volieb je ďaleko. Je bežné, že jeden z porazených kandidátov v prezidentských voľbách nabáda voličov, aby prehru oplatili v tých parlamentných. Pred piatimi rokmi sa o to pokúsila pravica. Skončiť sa to môže rôzne.

Ľudovému elektorátu Le Penovej sa často nechce ísť voliť, preto hrozí, že ak sa im budú zdať šance na víťazstvo malé, k urnám o dva mesiace neprídu.

Macronovi voliči sú zväčša starší vysokoškolsky vzdelaní pravičiari a centristi. Majú dobrú volebnú disciplínu, prídu takmer vždy, teda asi aj v júni. Postupne sa rysuje partnerstvo medzi stredopravými Republikánmi a Macronovou stranou Republika v pohybe. Spolu sa im môže podariť zaistiť si v parlamente stredopravú väčšinu, ktorá by prezidenta podržala.

Postoj ľavicových voličov je najťažšie predvídateľný. Časť stúpencov Mélenchona tvoria mladí, ktorí najčastejšie voľby vynechávajú. Na druhej strane, v druhom kole prezidentských volieb nemajú na výber, obaja kandidáti ich odpudzujú a stredajšia debata to len potvrdila. Môžu mať chuť na pomstu. Všetko bude závisieť od toho, či pred parlamentnými voľbami ľavicové strany spoja sily alebo nie. Ak každá z nich postaví vlastného kandidáta, neuspejú.

Arnaud Mercier je profesorom mediálnych štúdií a politickej komunikácie. Pôsobí vo Francúzskom tlačovom inštitúte na univerzite Panthéon-Assas v Paríži. Má doktorát z politológie a venuje sa žurnalistike i digitálnym médiám na akademickej úrovni.