Macron podporil v Štrasburgu výraznú zmenu európskych zmlúv, polovica členských štátov sa ozýva proti

Francúzsky prezident Emmanuel Macron počas prejavu na Konferencii o budúcnosti Európy v Štrasburgu 9. mája 2022. Foto: TASR/AP

AKTUALIZOVANÉ Na Deň Európy vystúpil v pléne europarlamentu čerstvo znovuzvolený francúzsky prezident Emmanuel Macron. Podporil závery celoeurópskej občianskej konferencie o reforme základných európskych zmlúv. Proti sa ozýva polovica členských štátov.

Stalo sa nepísaným pravidlom, že prvá návšteva francúzskeho prezidenta po uvedení do úradu smeruje do Nemecka. Staronový šéf Elyzejského paláca Emmanuel Macron sľub dodržal a v pondelok išiel do Berlína.

Medzizastávku však mal v europarlamente v Štrasburgu, ktorý žil slávnostnými ceremoniálmi. S oslavami Dňa Európy bolo tentoraz spojené vyvrcholenie rok trvajúcej Konferencie o budúcnosti Európy. Na podujatie bolo pozvaných 449 členov pléna vrátane 108 občanov, 120 zástupcov z európskych panelových diskusií a 200 školákov a študentov programu Erazmus.

Predsedovia konferencie predložili lídrom troch európskych inštitúcií závery konferencie. Nadšení stúpenci Únie z radov občanov v nej oživili európsku ústavu, referendum, nové dane, ale hlavne otvorenie európskych zmlúv. Bez toho je najmenej desatina zo 49 návrhov a vyše tristo opatrení nerealizovateľných. Venovali sme sa tomu v osobitnom texte.

Macron podporil zmenu zmlúv

Medzi trojicou lídrov EÚ bol Macron, keďže Francúzsko momentálne (do konca júna) predsedá Rade EÚ. Celoeurópska konferencia bola jeho nápadom a napriek rôznym komplikáciám či zmenám dátumov jej vyvrcholenie predsa len pripadlo na prvý polrok 2022.

Macron sa postavil na stranu zúčastnených občanov, ktorí navrhujú hlboké zmeny v Únii smerom k centralizácii a posilneniu inštitúcií na úkor členských štátov. „Je zjavné, že texty musíme zmeniť,“ vyhlásil francúzsky prezident s tým, že je naklonený „revízii zmlúv“.

Podporil tiež návrh europarlamentu, ktorý je za osobitný konvent zameraný len na otázku európskych zmlúv. Tie sa naposledy menili pred 15 rokmi, keď fungovanie inštitúcií EÚ zásadne zmenila Lisabonská zmluva. Dostali sa do nej časti odmietnutej európskej ústavy, europarlament a Komisia získali viac právomocí a členské štáty (Rada EÚ), naopak, stratili právo veta vo viacerých oblastiach.

Macron vyzval na ďalšie „demokratické inovácie EÚ“, konkrétne legislatívnu právomoc europarlamentu, zmenu volebného systému a hlasovaní (vrátane celoeurópskej kandidátky na europoslancov) či samity lídrov štátov eurozóny.

Jednou z tvárí týchto názorov je dlhoročný europoslanec a niekdajší belgický premiér Guy Verhofstadt, ktorý intenzívne presadzuje zrušenie jednohlasných hlasovaní a práva veta, menovite v zahraničnej politike.

Polovica štátov proti

Opačný názor zastáva najmenej desať štátov, ktoré varujú pred otváraním európskych zmlúv. V klube odporcov je podľa novín Le Monde trojica severských štátov (Dánsko, Švédsko, Fínsko), celé Pobaltie, ale aj Česko, Poľsko, Slovinsko, Rumunsko, Bulharsko a Malta.

„Hoci nevylučujeme v tejto fáze žiadnu z možností, nepodporuje neuvážené a predčasné návrhy na spustenie procesu revízie európskych zmlúv. Máme Európu, ktorá funguje. Nemali by sme sa s inštitucionálnymi reformami unáhliť,“ píše sa v pripravovanom dokumente.

Politico cituje nemenovaného diplomata, podľa ktorého sa pokúša europarlament zneužiť Konferenciu o budúcnosti Európy na dosiahnutie vlastných inštitucionálnych cieľov a zmenu pomeru síl. Členské štáty pritom dali pred dvomi rokmi najavo, že to nemá byť výsledkom celej konferencie.

Proti členstvu Ukrajiny v EÚ

Kým pri iných témach apeloval Macron na jednotu a spoločné európske riešenia, členstvo Ukrajiny v spoločenstve rozdeľuje. Slovenská prezidentka spolu s ďalšími siedmimi štátmi bývalého východného bloku len pár dní po začiatku ruskej invázie podporila „urýchlené prijatie Ukrajiny do EÚ“.

Nik presne nevedel povedať, ako by urýchlené prijatie mohlo vyzerať, niekoľko štátov sa však ozvalo proti, napríklad Francúzsko a Rakúsko. Macron na postoji trvá, hoci sa jedným dychom prihovára za pomoc a blízke vzťahy s Ukrajinou.

„Ukrajina svojím bojom a odvahou ukázala, že už je členom jadra našej európskej rodiny. Aj keby sa zajtra stala kandidátskym štátom na vstup, dobre vieme, že prístupové rokovania by trvali roky, v skutočnosti niekoľko desaťročí. Jedinou možnosťou by bolo znížiť nároky, čo by však vyžadovalo nový pohľad na princípy, ktoré sa týkajú aj už aktuálnych členov EÚ,“ doplnil francúzsky prezident.

Ukrajine a ďalším štátom ako Moldavsko a Gruzínsko by ponúkol náhradu a vyzval na vytvorenie „európskeho politického spoločenstva“.

Za úzke ekonomické partnerstvo, ale bez reálne dosiahnuteľného členstva Ukrajiny v EÚ, sa dlhodobo prihovára Rakúsko. Jednak ho spájajú s Ruskom špecifické vzťahy, a zároveň sú v hre jeho prísľuby o pokroku v prístupových rokovaniach, ktoré adresuje ašpirantom na západnom Balkáne.

Posolstvo prvého Macronovho európskeho prejavu od víkendovej inaugurácie je teda jasné. Áno centralizácii EÚ, nie jej rozšíreniu o Ukrajinu.

Ďalšie články od Juraj Hajko
Ďalšie články