Zelená politika v poľnohospodárstve nás vedie do slepej uličky, na konci ktorej stoja hladní ľudia

Ilustračné foto: Žatva sóje fazuľovej na dolnom Zemplíne. Roman Hanc/TASR Ilustračné foto: Žatva sóje fazuľovej na dolnom Zemplíne. Roman Hanc/TASR

Pestovanie plodín či živočíšna výroba sa pri súčasných požiadavkách konzumentov bez umelých hnojív nezaobíde. Ak ale nemáme v úmysle zmeniť naše stravovacie návyky a prestať plytvať potravinami, nemá význam hrať sa na udržateľné poľnohospodárstvo. Odnesú si to totižto opäť tí najchudobnejší.

Ak ste si ešte doteraz mysleli, že nákupom ekologických potravín pomôžete zlepšeniu stavu životného prostredia, vedzte, že je to úplne inak. V prípade, že by sa celá produkcia potravín opierala iba o ekologické poľnohospodárstvo, pri nezmenenej spotrebe by sme takto využívali prírodne zdroje v rovnakej alebo ešte väčšej miere, ako je to v súčasnosti. A vo svete by pravdepodobne nastal hlad obrovských rozmerov.

Príkladom prvého takéhoto nepodareného experimentu je Srí Lanka. Tam po ohlásení desaťročného plánu prechodu na čisto ekologické poľnohospodárstvo sa prvé problémy objavili hneď po polroku. Tento typ obrábania pôdy de facto ráta so znížením produkcie, keďže sa pri ňom nepoužívajú umelé hnojivá a pesticídy. Aj z tohto dôvodu tam ceny potravín prudko vzrástli. Pod nátlakom protestov nakoniec Srí Lanka z veľkej časti ustúpila zo svojho ambiciózneho plánu.

Scenár o ekologickom poľnohospodárstve sa objavuje aj v Európskej zelenej dohode. Táto časť Green Dealu predpokladá rozšírenie ekologickej poľnohospodárskej produkcie zo súčasných 8,5 percenta na 25 percent rozlohy obrábanej pôdy v EÚ do roku 2030. Jedným z cieľov takejto politiky je aj zlepšenie príspevku ekologického poľnohospodárstva k trvalej udržateľnosti životného prostredia. EÚ tak v snahe byť v lídrom v oblasti ekologických riešení nepriamo navádza a inšpiruje aj ostatné krajiny k tomu, aby zavádzali takúto stratégiu do svojej politiky. Vyjadrenia známeho a polemického analytika Bjorna Lomborga pre Wall Street Journal však naznačujú, že ak sa budeme uberať týmto smerom, je to zlá správa pre snahu o zabezpečenie celosvetovej potravinovej bezpečnosti.

Ekologický znamená aj drahší

S týmto názorom súhlasí aj skutočnosť, že prechod na ekologické poľnohospodárstvo znamená zvýšenie cien potravín. Pri ich nákupe si môžeme aj sami všimnúť, aký je cenový rozdiel medzi tými, ktoré sú označené ako ekologické, a tými, ktorým táto nálepka chýba. Preto hoci nás v Európe potrápia prinajmenšom iba vysoké ceny, nad zvyškom chudobného sveta visí už teraz reálna hrozba hladu.

Ceny potravín už teraz rastú z dôvodu vojny na Ukrajine, inflácie, nepriaznivého počasia a ďalších príčin, ktoré sú čiastočne spojené s predošlými javmi. Každé ďalšie navýšenie ceny čo i len o jedno percento sa pritom rovná uvrhnutiu miliónov ľudí do chudoby. V tomto svetle tvrdenie Lomborga o tom, že obhajovanie ekologických produktov na celosvetovej úrovni znamená priamo navrhnúť miliardám ľudí, aby sa vzdali jedla, má svoje opodstatnenie. Ak ste totižto osoba, ktorá utráca minimálne 50 percent svojho rozpočtu iba na potraviny, každé zvýšenie cien pre vás znamená zhoršenie životnej situácie. A stravovanie sa výlučne ekologickými potravinami spôsobí, že za ne budete platiť ešte o približne 50 percent viac v porovnaní s tými bežnými.

Cena sa zvýši a životnému prostrediu to až tak nepomôže

Môže sa zdať, že drahé potraviny budú jednoducho cenou za zdravšiu a udržateľnejšiu verziu poľnohospodárstva. Nie je to ale celkom pravda. Neexistuje totiž priamy dôkaz, ktorý by jasne potvrdzoval, že ekologické poľnohospodárstvo merateľne zlepšuje ľudské zdravie alebo životné podmienky zvierat. Navyše vo vyspelých krajinách, kde sú predpisy týkajúce sa pesticídov pomerne prísne, sú rozdiely v riziku prekročenia maximálnych povolených limitov škodlivých látok v ekologickej a bežnej potravine vo všeobecnosti zanedbateľné. Čo sa týka znečistenia životného prostredia, tu väčšina štúdií jasne ukazuje, že ak ide o emisie skleníkových plynov, ekologické poľnohospodárstvo ich produkuje menej iba pri vyjadrení na jednotku pôdy, ale nie pri vyjadrení na jednotku produkcie. Celkový vplyv na životné prostredie, rátajúc aj iné faktory ako iba skleníkové plyny, je v oboch prípadoch náročné zmerať. No v praxi to môže znamenať, že jeden ekologicky vypestovaný citrón môže byť za určitých podmienok menej ekologický ako ten bežný.

Dusíkaté hnojivá – nepriateľ, ktorého zatiaľ potrebujeme?

Ekologické poľnohospodárstvo je zamerané na vylúčenie použitia syntetických dusíkatých hnojív. Ale ako sa ukazuje v praxi, práve týmto syntetickým dusíkatým hnojivám vďačíme za nakŕmenie viac ako polovice našej populácie. Výdatnosť pôdy v prípade použitia takýchto hnojív je totižto oveľa vyššia než pri ekologickom poľnohospodárstve. To znamená, že na menšej rozlohe sa vypestuje väčšie množstvo potravín. Ak by sme nezmenili množstvo potravín, ktoré v súčasnosti konzumujeme, zavedenie stopercentného ekologického poľnohospodárstva by si logicky vyžadovalo rozšírenie obrábaných pôd. To ale na druhej strane znamená aj napríklad klčovanie lesov, a tým pádom negatívny vplyv na ich biodiverzitu, čiže celkovo – na životné prostredie.

Cesta k zabezpečeniu potravinovej bezpečnosti cez ekologické poľnohospodárstvo, avšak bez znižovania množstva vyhodených potravín, ako aj bez zmeny stravovacích návykov, nás vôbec nemusí dostať do žiadaného cieľa. Naopak, pravdepodobne spôsobí po celom svete problémy s dostupnosťou potravín a očakávané efekty v podobe ekologického sveta budú naďalej iba ilúziou.


Ďalšie články