Akútny postcovidový syndróm u detí. Lekári nevedia zistiť jeho príčinu

Začína sa to nákazou koronavírusom, pričom priebeh tohto ochorenia u dotknutých detí môže byť mierny, alebo dokonca bezpríznakový. Pár týždňov po tom, čo sa deti javia ako úplne zdravé, sa náhle dostavia príznaky ako horúčka, zvracanie, hnačky a silné bolesti brucha. Podľa odborníkov z USA ide o multisystémový zápalový syndróm u detí (MIS-C).

Vedci si nevedia rady

MIS-C je pomerne vzácny v tom zmysle, že sa nevyvinie u všetkých detí, čo sa nakazia koronavírusom a nemusia ho mať ani tie deti, ktoré na COVID-19 zomrú. Podľa Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) bolo v USA, v krajine najviac postihnutej pandémiou, hlásených zatiaľ menej ako 1 000 prípadov MIS-C, z ktorých 19 detí zomrelo. Vedci stále nemájú úplne jasnú odpoveď na otázku, čo spôsobuje, že u niektorých detí sa po infekcii SARS-CoV-2 vyvinie MIS-C, zatiaľ čo u väčšiny nie.

Tento syndróm bol nezávisle definovaný aj v európskych podmienkach a nazýva sa pediatrické inflamačné multisystémové ochorenie (PIMS-TS). Od MIS-C sa odlišuje tým, že sa nepovažuje za kritérium dôkaz infekcie SARS-
-CoV2 a pre jeho definovanie postačuje postihnutie jedného orgánu, zatiaľ čo pri MIS-C musia byť zasiahnuté minimálne dva orgány.

Prvé správy o prípadoch PIMS-TS hlásili najviac premorené európske štáty na prelome apríla a mája 2020. Poukazovali na podobnosti medzi ním a Kawasakiho chorobou, ktorú spúšťa infekcia a je charakteristická zápalom malých a stredne veľkých ciev. Vedci zistili, že medzi oboma chorobami existujú značné rozdiely, napríklad skutočnosť, že Kawasakiho choroba postihuje hlavne deti do päť rokov a najmä v Japonsku, odkiaľ pochádza lekár Tomisaka Kawasaki, ktorý ju u detí objavil. Na MIS-C/ PIMS-TS ochoreli aj tínedžeri a spôsobuje odlišnú imunitnú odpoveď.

O spúšťacích faktoroch tohto syndrómu americkí a európski vedci doposiaľ veľa nevedia. Domnievajú sa, že by MIS-C mohol byť oneskorenou imunitnou reakciou na koronavírus, kedy imunitný systém podobne ako pri cytokinovej búrke napáda vlastné orgány a ničí okrem patogénov aj zdravé bunky. Dobrou správou je, že MIS-C aj PIMS-TS pacienti reagujú na liečbu, ktorú lekári používajú pri Kawasakiho chorobe.

Priebeh ochorenia

MIS-C spôsobuje zápal stien krvných ciev, čo v najhorších prípadoch môže viesť až k zlyhaniu orgánov, vrátane srdca. Choroba je však multisystémová, čo znamená, že postihuje aj iné časti organizmu, ako len cievy. V prvej fáze ochorenia sa u detí vyskytne horúčka a vyrážky, môže dôjsť k začervenaniu očí a jazyka či vysušeniu a popraskaniu pier.

V druhej fáze nastáva bolesť v podbrušku, zažívacie problémy ako zvracanie a hnačky, bolesti hlavy a kĺbov. V tretej fáze sa zdá, že choroba pominula, bolesti ustávajú, deti však môžu pociťovať nedostatok energie a ľahko sa unavia, čo sú príznaky, ktoré sprevádzajú aj väčšinu nakazených koronavírusom ešte dlhú dobu po jeho odznení.

„V ojedinelých prípadoch potom dochádza k zhoršenému priebehu, ktorý môže byť fatálny. Môže dôjsť k zápalu srdcového svalu či zlyhaniu ďalších orgánov. Príznaky sú podobné ako u Kawasakiho choroby, ide ale o odlišnú chorobu,“ uvádza portál tvnoviny.sk

Ochorenie MIS-C/PIMS-TS sa väčšinou prejaví akútne a vyžaduje si bezpodmienečnú hospitalizáciu. „Hneď po potvrdení diagnózy sa začína s liečbou. Podávaním vysokodávkovaných imunoglobulínov a kortikoidov v infúzii sa snažíme rýchlo prerušiť scestnú reakciu imunitného systému – skôr, než poškodí vnútorné orgány,“ vysvetlil opis liečby prednosta pediatrickej kliniky Fakultnej nemocnice v Motole Jan Lebl.

Máme ho aj na Slovensku

V slovenských podmienkach upozornili na PIMS-TS lekári z Detskej kliniky a LF UK a NÚDCH a Detského kardiocentra NÚSCH v Bratislave. Doposiaľ potvrdili liečbu dvoch detí so závažnou manifestáciou PIMS-TS. V budúcnosti môžeme podľa nich očakávať, že počet detských pacientov bude narastať.

„S prebiehajúcou druhou vlnou pandémie COVID-19 možno očakávať, že na
Slovensku budú pribúdať ďalšie prípady hyperinflamačného multisystémového ochorenia,“ varujú lekári.

Lekár a člen Ústredného krízového štábu Peter Visolajský pre Štandard uviedol, že PIMS-TS má vážny priebeh a bez adekvátnej a včasnej liečby sú vážne ohrozené viaceré orgány, najmä srdce a obličky. Ak sa však podľa neho dodrží predpísaný postup liečby, stav pacientov sa zakrátko výrazne zlepší, v dôsledku čoho je mortalita nízka.

Následky ochorenia podľa lekára hrozia v prípade nedostatočnej liečby. Skutočnosť, či môžu vzniknúť dlhodobé následky napriek uspokojivej liečbe, dnes ešte nevieme dostatočne posúdiť, keďže ide o pomerne nové ochorenie. „Našťastie je PIMS-TS pomerne raritné ochorenie vzhľadom k vysokému počtu infikovaných,“ upokojuje Visolajský.