Čaputová má dvojaký meter. Púčik, Tesár a Tunega vraj už nie sú hodní vyznamenania

Slávnostný s¾ub èlenov slovenskej výpravy na OH 2020 a PH 2020 v Tokiu za úèasti prezidentky SR Zuzany Èaputovej Zuzana Čaputová. Foto: Martin Baumann/TASR

Prečo Zuzana Čaputová reviduje svoje rozhodnutie pri Bielej légii a iné nie? Príčinou je dvojitý meter. Prezidentka omnoho zmierlivejšie posudzuje komunistický režim ako režim ľudácky počas druhej svetovej vojny.

Tento rok dostali traja odporcovia komunistického režimu Albert Púčik, Eduard Tesár a Anton Tunega, popravení v roku 1951, od prezidentky Čaputovej rád Ľudovíta Štúra. Neskôr, po krátkom váhaní, Zuzana Čaputová svoje rozhodnutie oľutovala. Štátne vyznamenania podľa nej „nemajú dostávať ľudia, ktorých životný príbeh môže vyvolať spor o to, či slúžili demokracii“.

Príčinou zmeny jej postoja bola spriaznenosť popravených mužov s režimom prvej Slovenskej republiky. Táto informácia mala vyplávať na hladinu dodatočne a vyzerá to, že prezidentská kancelária nebola pri posudzovaní dostatočne informovaná.

Zarážajúce je, že uvedená informácia je dávno známa, existuje k tomu literatúra a Štandard o nej písal už viac ako pred  rokom. Púčik, Tunega a Tesár sa ani po obnovení Československa netajili sympatizovaním s predstaviteľmi štátu Jozefa Tisa. Spájali si to však v prvom rade s existenciou samostatného štátu a odporom jeho predstaviteľov proti boľševizmu. Nepriali si obnovenie vojnového režimu, ba ani štátu, boli len antikomunisti a hlásili sa k demokratickému usporiadaniu spoločnosti. To ich napokon stálo život.

A čo komunisti?

Naoko to vyzerá, akoby prezidentskú kanceláriu prichytili kritici pri nedôslednosti. Možno to tak aj je, no ak sa Zuzana Čaputová rozhodla vstúpiť si do svedomia a urobiť „všetko pre to, aby sa v budúcnosti podobné kontroverzie neopakovali“, mala by konať a prehodnotiť (či komentovať) aj iné rozhodnutia.

Tu je napríklad návod na jedno prehodnotenie. Pred rokom udelila prezidentka ocenenie predsedovi českého ústavného súdu Pavlovi Rychetskému. Kým Púčik, Tesár a Tunega boli aktívni iba v povinnej Hlinkovej mládeži, teda nie vo vládnej strane v časoch Tisovho režimu, Rychetský bol v 60. rokoch členom totalitnej Komunistickej strany Československa. Na veci nič nemení, že v roku 1969 z nej vystúpil.  

Keď sa Rychetského pred jedenástimi rokmi opýtali, či môže mať niekdajšie účinkovanie českých sudcov v komunistickej strane vplyv na ich rozhodovanie v novom demokratickom štáte, odpovedal, že „členstvo staršie ako 20 rokov už nemá žiadnu validitu“. „To sa potom dostávame k tomu, či má validitu, ak som bol pokrstený ako luterán alebo katolík,“ zamyslel sa Rychetský. Tieto výroky padli v čase, keď sa v Česku rozhodovalo o odškodnení cirkví a zákone, ktorým sa napravili krivdy voči cirkvám napáchané komunistami.

Zas tu máme dva metre

Dlhodobým problémom Slovenska je používanie dvoch metrov na režimy z rokov 1939 až 1945 a z rokov 1948 až 1989. Oba vníma trestný zákon rovnako, ba na komunistický má Slovensko ešte osobitný zapudzujúci zákon.

Prezidentka Zuzana Čaputová má príležitosť, aby ukázala, že spravodlivosť a úctu k demokracii si ctí ako najvyššie hodnoty. Teraz nejde ani tak o Rychetského, podnetov by sa našlo viac, skôr o to, aby sme konali dôsledne, najmä ak si na dôslednosť podľa vlastných slov potrpíme.  


Ďalšie články