Rusko môže profitovať z potravinovej krízy, ktorú vyvolalo

94. deò ruskej invázie na Ukrajinu Na snímke farmári sa pripravujú na sadenie slnečníc na poli v obci Čerkaska Lozova na Ukrajine 28. mája 2022. Foto: TASR/AP

Rusko zarába na predaji obilia, zatiaľ čo blokuje ukrajinské prístavy. Tento rok môže navyše zožať rekordnú úrodu, čo mu podľa analytikov môže získať podporu svetového spoločenstva.

Ruská invázia na Ukrajinu opäť ukazuje krehkosť globalizovaného sveta. Ani štáty, ktoré delia od nášho východného suseda tisícky kilometrov, nemôžu byť pokojné.

Generálny tajomník OSN António Guterres 18. mája varoval, že nadchádzajúce mesiace hrozí „globálny nedostatok potravín“, ktorý môže trvať roky a dostane „desiatky miliónov ľudí za hranicu potravinovej neistoty“.

Pre zvyšujúce sa ceny základných potravín nemá už dnes 1,6 miliardy ľudí istotu, že sa dostane k jedlu a takmer 250 miliónov ľudí je na pokraji hladomoru. Vojna na Ukrajine môže túto štatistiku výrazne nakloniť na nesprávnu stranu.

Z ukrajinských prístavov sa nedostane žiadna loď so zásobami

Ruský a ukrajinský vývoz pšenice tvorí asi 30 percent celosvetového exportu tejto komodity a znepriatelené štáty majú zhruba 80-percetný podiel na celosvetovom exporte slnečnicového oleja. Ukrajina je tiež významným exportérom kukurice. Rusko však od začiatku invázie blokuje čiernomorské prístavy, cez ktoré prechádza 90 percent vývozu týchto komodít.

Zásobovanie sa deje len po preplnených pozemných trasách, ktoré sú oveľa neefektívnejšie. Železničné spojenie Ukrajiny s Poľskom a Rumunskom komplikuje fakt, že oba štáty majú iný rozchod koľajníc, takže nákladné vozne nemôžu len tak prejsť. Ani ich prístavy nie sú vybavené na vývoz veľkých objemov obilia. „Obilnica sveta“ tak dokáže vyviezť štvrtinu objemu obilia v porovnaní s obdobím pred vojnou.

Najmä v rozvojových štátoch, ktoré vykazujú vysokú potravinovú závislosť na dovoze komodít z oboch strán konfliktu, hrozí podvýživa a masový hlad. „Povedzme si to jasne: bez reintegrácie ukrajinskej výroby potravín neexistuje účinné riešenie potravinovej krízy. Rusko musí povoliť bezpečný vývoz obilia uskladneného v ukrajinských prístavoch,“ povedal Guterres s dôvetkom, že aj ruské potraviny a hnojivá „musia mať úplný a neobmedzený prístup na svetové trhy“.

https://twitter.com/WFPChief/status/1524830660392800273

Horúčavy medzitým ničia alternatívne zdroje potravín

Obzvlášť silno zasiahne potravinová kríza krajiny Blízkeho východu a Afriky. Podľa štatistík OSN získava Egypt 75 až 85 percent dodávok pšenice z Ukrajiny a Ruska. Libanon dováža z Ukrajiny viac ako 60 percent pšenice. Somálsko a Benin sú v otázke pšenice stopercentne závislé od oboch štátov.

OSN varovala, že potravinová neistota by mohla zhoršiť existujúce konflikty a hospodárske krízy v týchto regiónoch.

V ukrajinských prístavoch medzitým čaká na vývoz 20 miliónov ton obilia. Štáty EÚ sú zaneprázdnené vývozom vlastnej letnej úrody a podľa ukrajinských farmárov nebudú mať kapacitu na spracovanie ich potravín.

Ukrajinské silá sú plné. Niet miesta na uskladnenie letnej úrody pšenice, jačmeňa a repky. Problém je hlbší. Ak farmári nedokážu predať svoje zásoby, túto jeseň si nemôžu dovoliť sadiť.

To znamená, že budúci rok bude nedostatok obilia ešte horší a hlad vo svete sa môže prehĺbiť. Pre sucho v strednej Európe nemožno očakávať, že by úlohu Ukrajiny zastúpil starý kontinent. Alternatívnym zdrojom obilia nebude ani India, lebo tá pre horúčavy a obavy o vlastnú potravinovú bezpečnosť v polovici mája zakázala, až na určité výnimky, vývoz pšenice.

Na Ukrajine aj v Rusku je paradoxne počasie priaznivé.

Putin prisľúbil zmenu

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelkovom telefonáte s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom uviedol, že Rusko je v koordinácii s Tureckom pripravené napomôcť vývozu obilia z ukrajinských prístavov.

Putin podľa Kremľa diskutoval s Erdoganom aj o zabezpečení bezpečnej námornej plavby v Čiernom a Azovskom mori a odstránení mín, ktoré sa nachádzajú v tamojších vodách.

Putin v telefonáte zopakoval, že Rusko je v prípade zrušenia sankcií voči Moskve pripravené vyviezť do zahraničia veľké množstvá hnojív a potravín.

Navyše francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz vyzvali ešte v sobotu šéfa Kremľa Vladimira Putina, aby ukončil blokádu prístavu v ukrajinskom meste Odesa podľa podmienok stanovených v rezolúcii OSN. Macron to uviedol v utorok po skončení mimoriadneho samitu EÚ v Bruseli.

„Prezidentovi Putinovi som (v sobotu) navrhol, aby sme iniciovali rezolúciu Organizácie Spojených národov, ktorá by tejto operácii dala jasný rámec,“ povedal Macron. Podľa návrhu francúzskeho prezidenta by takáto rezolúcia OSN umožnila odmínovanie prístavu a obnovenie dodávok obilia.

Šéf Kremľa lídrov Nemecka a Francúzska v sobotnom telefonáte uistil, že je „pripravený“ hľadať spôsob, ako zaistiť export obilia, ktoré je pre ruskú blokádu uviaznuté v ukrajinských čiernomorských prístavoch.

Lavrov tvrdí, že Rusko je ochotné odblokovať prístavy, ak ich Ukrajina odmínuje

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok povedal, že Rusko je ochotné prestať s blokádou ukrajinských prístavov na Čiernom mori, a umožniť tak bezpečnú plavbu lodí s komoditami, ako sú pšenica či kukurica. Ukrajina však najskôr musí zaistiť bezpečnosť týchto vôd, povedal Lavrov.

Ruský minister povedal novinárom v Bahrajne, že Ukrajina musí najskôr odmínovať pobrežia spadajúce do jej teritoriálnych vôd. Citovala ho agentúra Interfax, ktorej správu prebrala stanica BBC.

Lavrov sa takto vyjadril len necelý týždeň po tom, ako ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba označil za vydieranie inú ponuku Ruska, a síce, že Moskva s blokádou prístavov prestane výmenou za zrušenie medzinárodných sankcií, pripomína BBC.

Rusko odstavilo najväčšieho konkurenta a profituje

Zatiaľ čo ukrajinské prístavy sú ešte stále zablokované, Rusko kuje železo za horúca a obchoduje s vlastným obilím. Predajná cena je pre nedostatok pšenice na trhu dokonca vyššia, uviedla minulý týždeň agentúra Bloomberg. Kremeľ si podľa odhadov v tejto sezóne prilepšil o 1,9 miliardy dolárov. V tej budúcej sa navyše očakáva, že pre vhodné počasie zožne Rusko rekordnú úrodu pšenice a zo situácie bude naďalej profitovať.

Moskva okrem odstránenia svojho najväčšieho konkurenta – Ukrajiny – zrýchlila poľnohospodársku produkciu. Dodáva tak aj do štátov, ktoré tradične nakupovali obilie od nášho východného suseda.

„Veľa ľudí hovorí o zákaze ruského tovaru, ale faktom je, že tieto dovážajúce krajiny nepodnikli žiadne priame kroky proti poľnohospodárskemu tovaru z Ruska,“ poznamenal Hugo Boudet, analytik spoločnosti AgFlow.

„Potraviny sa z ruskej perspektívy stávajú ekonomickým sektorom, kde majú politický a ekonomický vplyv. V priebehu najbližších rokov si môžeme predstaviť, že Rusko povie: Pestujeme veľa obilia, dáme vám ho, ak nás podporíte,“ vykreslil možný scenár výskumný riaditeľ Tim Benton z britského inštitútu Chatham House.

Agentúra Bloomberg však dodáva, že pre bežné ruské obyvateľstvo sa situácia vyvíja odlišne. Zatiaľ čo pokladnica ruského štátu sa nafukuje príjmami z vývozu komodít, občania trpia rýchlym rastom cien potravín. Rusko je síce sebestačné v surovinách, ako obilie či cukor, ale spolieha sa na dovoz všetkého ostatného – od obalov po spracované potraviny a základné arómy a prísady.


Ďalšie články