Silný rubeľ či vysoký prebytok obchodnej bilancie. Kolaps ruskej ekonomiky sa zatiaľ nekoná

Moskva. Foto: TASR/AP

Kurz rubľa voči doláru a euru sa v druhej polovici mája vyšplhal na dlhodobé maximá. Príčin je viacero. Aj keď silnejúci rubeľ neodráža reálny stav ruskej ekonomiky, na jej rýchly kolaps to zatiaľ nevyzerá. Svedčí o tom aj rastúci export ropy do ázijských krajín a rekordné prebytky obchodnej bilancie. Bude to skôr beh na dlhé trate. Zmenu by mohlo priniesť odsúhlasené embargo.

Len pár dní po vypuknutí vojny na Ukrajine sa rubeľ rapídne prepadol pod vplyvom západných sankcií voči Rusku. Kurz sa miestami vyšplhal až na 150 rubľov za jeden dolár. Už v marci a apríli však bolo možné pozorovať postupný návrat rubľa k predošlým hodnotám. V druhej polovici mája dokonca prekonal dlhodobé maximá voči americkej mene, keď sa kurz miestami pohyboval na úrovni takmer 51 rubľov za dolár.

Zhodnotenie rubľa spôsobili viaceré faktory. Ide najmä o tvrdé legislatívne obmedzenia. Ruskí exportéri donedávna museli 80 percent všetkých svojich devízových príjmov konvertovať na ruble, čo nadmerne zvyšovalo dopyt po ruskej mene.

Podľa pravidiel stanovených centrálnou bankou môžu veritelia v Rusku predávať len doláre a eurá, ktoré nadobudli od 9. apríla. Fyzické osoby si môžu vybrať tvrdú menu, ale len z účtov otvorených pred 9. marcom a nie viac, ako je ekvivalent 10-tisíc dolárov, čo platí až do septembra. Limit pre fyzické vynášanie hotovosti pri ceste do zahraničia je tiež 10-tisíc dolárov, píše Bloomberg.

Okrem toho ruská centrálna banka stanovila vysoké úrokové sadzby, ktoré mali jednak pomôcť v boji s vysokou infláciou, a zároveň slúžili na to, aby miestni obyvatelia držali na vysoko úročených účtoch ruble a nesnažili sa mať zahraničné meny (hlavne dolár a euro). Základná úroková sadzba bola ešte 18. marca na úrovni 20 percent, no postupne sa znižovala.

Bežný Rus sa zo silného rubľa až tak nepoteší

Kapitálové obmedzenia však spôsobili, že sa rubeľ obchoduje aj mimo oficiálnych výmenných miest, pričom jeho hodnota vôbec nezodpovedá aktuálnemu kurzu. Bloomberg ďalej píše, že bežní Rusi nemôžu silu meny využiť. Kapitálové kontroly a ďalšie opatrenia, ktoré držia ekonomiku nad vodou, deformovali oficiálny kurz a rubeľ je na výmenných miestach a na čiernom trhu približne o 20 percent slabší.

Silný rubeľ okrem toho indikuje, že sa scvrkáva aj ruský dovoz. Tovary prichádzajúce do Ruska sú drahšie a je ich menej alebo neprichádzajú vôbec, keďže mnohé firmy z ruského trhu odišli. Aktuálny silný kurz tiež nepraje ruským vývozcom. Ruský export predstavoval ešte v roku 2020 približne 25,5 percenta HDP, pričom ekonomika je postavená hlavne na vývoze fosílnych palív a dlhodobo si udržiava prebytok obchodnej bilancie.

Zrejme aj preto prijali Rusi nedávno opatrenie, ktoré vyžadovalo, aby boli devízové príjmy zo zahraničia konvertované na ruble, zmiernené z 80 na 50 percent. Centrálna banka tiež postupne znižuje základnú úrokovú sadzbu. Tá je od 26. mája na úrovni 11 percent. Tieto faktory sa pravdepodobne podpísali na opätovnom poklese hodnoty ruskej meny, ktorá sa k 30. máju pohybovala na úrovni okolo 64 rubľov za dolár.

Kolaps sa zatiaľ nekoná

Napriek silnému rubľu však prebytok bežného účtu dosiahol na začiatku tohto roka vysoké hodnoty. Moskva ťaží hlavne z vysokých cien ropy a plynu, ktoré po spustení invázie prudko vystrelili nahor. Tie kompenzujú aj straty, ktoré by teoreticky mohol spôsobiť silnejúci kurz rubľa.

Centrálna banka Ruskej federácie nedávno uverejnila odhad stavu obchodnej bilancie. Prebytok bežného účtu dosiahol v prvom kvartáli 2022 hodnotu 95,8 miliardy dolárov, čo je takmer suma celkového prebytku z roku 2021, ktorý bol na úrovni 120 miliárd dolárov. Na porovnanie, za rovnaké obdobie v roku 2021 bol prebytok „iba“ 27,5 miliardy dolárov.

Foto: Twitter/Robin Brooks

Navyše, rekordný prebytok nespôsobilo iba zníženie dovozu do Ruska, ktorý zasiahli sankcie najviac, ale aj vyšší export, za čím stoja najmä vysoké ceny fosílnych palív. Viacerí odborníci preto vidia potrebu uvaliť sankcie na ruský export.

„Rusku skutočne uškodí len energetické embargo. Dve tretiny nárastu prebytku bežného účtu v tomto roku pochádzajú z vývozu energií. Len jedna tretina pochádza zo zníženého dovozu,“ uviedol na svojom twitterovom účte hlavný ekonóm Inštitútu medzinárodných financií Robin Brooks.

Lídri členských krajín EÚ sa nakoniec v pondelok na mimoriadnom samite v Bruseli dohodli na zavedení čiastočného ropného embarga voči Rusku. Embargo sa zatiaľ vzťahuje len na ruskú ropu dovezenú po mori. Povoľuje dočasné výnimky pre dodávky potrubím. Predseda Európskej rady Charles Michel na Twitteri oznámil, že sankcie budú mať okamžitý vplyv na 75 percent ruského dovozu ropy. Do konca tohto roka sa tak chce Európa odstrihnúť až od 90 percent ropy dovážanej do Ruska.

Beh na dlhé trate

Silný rubeľ a vysoký prebytok obchodnej bilancie, samozrejme, nemusí automaticky znamenať prosperujúcu ekonomiku. Uvalené sankcie zo strany západných štátov zasiahli najmä ruský dovoz. Objem tovarov, ktoré prúdia do Ruska, sa zmenšil. Niektoré komodity nie sú dostupné a ceny dovážaného tovaru vzrástli. Bežných obyvateľov navyše opatrenia centrálnej banky značne obmedzujú. Odchod zahraničných firiem tiež znamená rastúcu nezamestnanosť.

Moskva sa však snaží finančne podporovať obyvateľstvo prostredníctvom rôznych balíkov hospodárskych opatrení, ktoré by mali zmierniť dôsledky západných sankcií, o čom písal aj Wall Street Journal. Môže si to dovoliť, keďže má dostatočné príjmy z predaja ropy a plynu, ktoré jej pokryjú rozpočtové schodky.

Odsúhlasenie embarga na ruskú ropu členskými štátmi EÚ priamo ovplyvní príjmy do ruskej štátnej pokladnice a určite tak zasiahne aj ruskú ekonomiku, ktorá zatiaľ sankciám odoláva. Názory na to, aký vplyv bude embargo mať a koho viac poškodí, sa rôznia. Pokiaľ by Rusko nebolo schopné presmerovať veľkú časť dodávok do ázijských krajín, mohlo by odsúhlasené embargo naozaj urýchliť proces rozkladu ruskej ekonomiky.

Nemusí to byť nereálne, ropovody vedúce do ázijských krajín, nemajú v súčte takú kapacitu ako tie, čo vedú do Európy. Len nedávno však prišiel Bloomberg s informáciou, že vývoz ruskej ropy do ázijských krajín presiahol export do Európy. Plne naložené tankery smerujú po mori hlavne do Číny a Indie. Problémom Ruska pri tomto type prepravy však je, že nemá v Tichomorí prístavy, ktoré by v zime nezamŕzali, na čo upozornil Tim Marshall vo svojej knihe V zajatí geografie. To by mohlo v zimnom období robiť problém pri dodávkach ropy do týchto krajín. Fakty však zatiaľ ukazujú, že očakávaný rýchly kolaps ruskej ekonomiky je v nedohľadne a vyzerá to skôr na dlhý súboj.

Ďalšie články od Samuel Kolesár
Ďalšie články