- Regióny
Európska komisia sa do týždňa vyjadrí k ukrajinskej prihláške do EÚ, povedala Leyenová v Kyjeve
Volodymyr Zelenskyj Ursula von der Leynová Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leynová počas tlačovej konferencie 11. júna 2022 v Kyjeve. Foto: TASR/APVOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE
SOBOTA
21:15 Gubernátor Kyrylenko: Ruské útoky spôsobili výpadok elektriny v Kramatorsku a Sloviansku
Ruské útoky spôsobili výpadok elektrického prúdu v Kramatorsku a Sloviansku, dvoch najväčších mestách v Doneckej oblasti, ktoré ovláda Ukrajina. Na sociálnej sieti Telegram to uviedol gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko, informuje denník The Guardian.
Kyrylenko neskôr v ukrajinskej štátnej televízii povedal, že Rusko sa zámerne snaží prerušiť dodávky elektriny do miest, ktoré v oblasti ešte kontroluje Ukrajina. „Nepriateľ vie, kam a prečo útočí,“ povedal.
21:00 Scholz, Macron a Draghi v júni navštívia Kyjev
Nemecký kancelár Olaf Scholz s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a talianskym premiérom Mariom Draghim plánujú navštíviť Kyjev ešte pred samitom G7, ktorý bude koncom júna.
Informovala o tom agentúra ČTK na portáli ceskenoviny.cz na nemecký Bild am Sonntag. BBC však varovala, že informáciu sa jej informáciu nepodarilo nezávisle overiť.
Samit zoskupenia G7 (pre anexiu Krymu G8 s účasťou Ruska) bude 26. až 28. júna v Bavorsku. Združuje sedem najväčších ekonomík sveta (USA, Kanada, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko).
20:40 Hajdaj: Ruské ostreľovanie továrne v Severodonecku spôsobilo únik oleja a požiar
Ruské ostreľovanie chemickej továrne Azot v ukrajinskom meste Severodoneck spôsobilo únik niekoľkých ton vykurovacieho oleja a následne aj mohutný požiar. Uviedol to v sobotu gubernátor východoukrajinskej Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj, píše agentúra Reuters.
Hajdaj v rozhovore pre ukrajinskú štátnu televíziu nespresnil, či sa už požiar v továrni, kde sa ukrývajú stovky civilistov, podarilo uhasiť. Agentúra Reuters upozornila, že správu o požiari nedokázala nezávisle overiť.
Hajdaj ďalej informoval, že v Severodonecku prebiehajú nepretržité boje. „Bohužiaľ nepriateľské delostrelectvo jednoducho likviduje poschodie po poschodí celé budovy, ktoré slúžia ako úkryty,“ povedal. Rusko útoky na civilistov popiera.
18:35 Zelenskyj vyzval na ukončenie blokády vývozu obilia Ruskom
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval štáty sveta, aby vyvinuli zvýšený tlak na ukončenie blokády vývozu obilia z ukrajinských prístavov zo strany Ruska. V opačnom prípade by krajiny v Ázii a najmä v Afrike čelili „akútnej a vážnej potravinovej kríze a hladomoru“, povedal v sobotu podľa agentúry AFP vo videoposolstve na diskusnom fóre Šangri-La v Singapure.
Nedostatok potravín „nevyhnutne povedie k politickému chaosu, ktorý môže viesť k pádu mnohých vlád a mnohých politikov,“ varoval Zelenskyj. Vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby zabezpečilo opätovné plné uplatňovanie medzinárodného práva.
Námestník ukrajinského ministra pre poľnohospodársku politiku a potravinárstvo Taras Vysockyj v tejto súvislosti v sobotu v rozhovore pre ukrajinskú televíziu podľa agentúry Reuters povedal, že v skladoch v čiernomorskom prístave Mykolajiv, ktoré boli zničené uplynulý víkend pri ostreľovaní ruskou armádou, mohlo byť uskladnených 250-tisíc až 300-tisíc ton obilnín, najmä pšenice a kukurice. Rusko a Ukrajina sú dvaja najdôležitejší vývozcovia obilia na svete.
17:30 Eurokomisia odpovie na ukrajinskú žiadosť o členstvo v EÚ do konca budúceho týždňa
Odpoveď Európskej únie na žiadosť Ukrajiny o prijatie za člena bloku bude hotová do konca budúceho týždňa. Povedala to v sobotu počas návštevy Kyjeva predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. Na spoločnej tlačovej konferencii s prezidentom Volodymyrom Zelenským šéfka EK uviedla, že diskusie s ukrajinským lídrom „nám umožnia do konca budúceho týždňa dokončiť posudzovanie,“ či odporučíme Ukrajinu za kandidátsku krajinu na členstvo. Odporúčanie by bolo predbežným krokom v dlhom procese. Informuje o tom portál news.sky.com.
Von der Leyenová Zelenskému povedala, že napriek pokroku v reformách administratívy a ďalších oblastí je stále potrebné veľa urobiť. „Urobili ste veľa v posilnení vlády zákona, ale stále sú potrebné reformy, napríklad v boji proti korupcii,“ konštatovala.
Zelenskyj sa vyjadril, že „celá Európa je pre Rusko terčom a Ukrajina je len prvou etapou tejto agresie“. „Preto pozitívna odpoveď EÚ na žiadosť Ukrajiny o členstvo môže byť pozitívnou odpoveďou na otázku, či európsky projekt má vôbec budúcnosť,“ vyhlásil.
16:50 V Chersonskej a Záporožskej oblasti dostali prví obyvatelia ruské pasy
Úrady v Ruskom okupovaných častiach Chersonskej a Záporožskej oblasti na Ukrajine vydali v sobotu tamojším obyvateľom prvé ruské pasy. Informovali o tom stanica BBC a agentúra AFP s odvolaním sa na ruské médiá.
V Chersonskej oblasti predstavitelia proruskej „vojensko-civilnej správy“ odovzdali ruské pasy 23 obyvateľom, ktorí ako prví požiadali o ruské občianstvo, uviedla agentúra RIA Novosti. Ako prvý ho dostal šéf správy Vladimir Saľdo. „Je to nová éra, ktorá sa pre nás začína… Je to najdôležitejší dokument, ktorý môže človek vo svojom živote vlastniť,“ povedal Saľdo.
Prvé pasy pre občanov Ruskej federácie boli podľa člena Moskvou podporovanej „civilno-vojenskej správy“ Vladimira Rogova vydané aj v Záporožskej oblasti. Stalo sa tak na slávnosti v meste Melitopol. Počet pasov Rogov nekonkretizoval, uviedol však, že akt bol načasovaný tak, aby sa konal v termíneosláv Dňa Ruska, ktorý pripadá na 12. júna.
16:00 Ukrajina tvrdí, že prišla o 10-tisíc vojakov, Rusko údajne trojnásobok
Podľa Ukrajiny od začiatku ruskej invázie o život prišlo približne 10-tisíc jej vojakov. Uviedol to v rozhovore pre sociálne médiá poradca ukrajinského prezidenta Oleksij Arestovyč v odpovedi na otázku, koľko vojakov Ukrajina stratila za prvých 100 dni vojny, čiže do 3. júna.
Arestovyč dodal, že straty Ruska sú niekoľkokrát vyššie. Ukrajinská vláda tvrdí, že od začiatku vojny padlo viac ako 30-tisíc ruských vojakov, 1 419 ruských tankov, 178 vrtuľníkov a 712 delostreleckých systémov. Informuje o tom portál news.sky.com s odvolaním sa na správu ukrajinského médiá Kyiv Independent. Dodáva však, že nedokáže tieto informácie nezávisle overiť.
Podľa odhadu britskej spravodajskej služby na Ukrajine zomrelo viac ako 15-tisíc ruských vojakov. Je to rovnaký počet ako za celej sovietskej vojny v Afganistane v rokoch 1979 až 1989.
15:30 Ukrajina chce vysvetlenie Bidenových výrokov o hrozbách zo strany Ruska
Ukrajina nesúhlasí so slovami amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý naznačil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nebral hrozbu prichádzajúcu zo strany Ruska pred začiatkom invázie na Ukrajinu dostatočne vážne. TASR správu prevzala z agentúry DPA a stránky BBC.
Biden v piatok na podujatí v Los Angeles povedal, že Spojené štáty mali dôkazy o zámere ruského prezidenta Vladimira Putina vpadnúť na Ukrajinu. „(Putin) šiel na hranice. O tom nebolo pochýb. Zelenskyj o tom to nechcel počuť, takisto ako mnoho ďalších. Rozumiem, prečo to nechceli počuť,“ podotkol prezident USA s tým, že Putin nakoniec na Ukrajinu vpadol.
Hovorca ukrajinského prezidenta Serhij Nykyforov však toto Bidenovo tvrdenie v sobotu odmietol. Podľa BBC uviedol, že v tom čase Zelenskyj tri- alebo štyrikrát telefonicky hovoril s Bidenom, pričom si vymenili názory a podrobné hodnotenia situácie. „Slová ‚nikto o tom nechcel počuť‘ určite potrebujú vysvetlenie“, povedal Nykyforov.
14:00 V bojoch s Rusmi na Ukrajine padol český dobrovoľník, potvrdil šéf diplomacie Lipavský
V bojoch na Ukrajine padol prvý český dobrovoľník. O život prišiel v piatok vo východoukrajinskom regióne Donbas počas bojov s ruskou armádou, potvrdil v sobotu český minister zahraničných vecí Jan Lipavský. Informoval o tom spravodajský server Novinky.cz.
Jeho telo bolo prevezená do Charkovskej oblasti. Česko je podľa Lipavského v kontakte s ukrajinskými úradmi a pokúša sa skontaktovať s rodinou.
Podľa informácií spravodajcu ČT Jakuba Szántóa je zabitým českým občanom Michal J., ktorý bol na Ukrajine zrejme už od začiatku tohtoročnej invázie. Mal pôsobiť v jednotke dobrovoľníkov, ktorej veliteľom je španielsky občan. Michal J. zomrel podľa dostupných informácií počas hliadky. „Mal byť v tej chvíli v zákopoch a bohužiaľ na miesto, kde bol, dopadol mínometný granát vypálený ruskou stranou v rámci ťažkých bojov na východnom fronte,“ dodal Szántó.
České ministerstvo obrany dobrovoľníkov na Ukrajine neeviduje. Prezident Miloš Zeman povolil vstup do ukrajinských ozbrojených síl 103 Čechom, koľko z nich však v skutočnosti na Ukrajine bojuje, nie je známe, pripomínajú Novinky.cz.
12:30 V Donbase získalo za uplynulé roky ruské občianstvo vyše 800-tisíc ľudí
Ruské občianstvo prostredníctvom zjednodušenej procedúry získalo za uplynulé tri roky viac než 800-tisíc ľudí v separatistických republikách na východe Ukrajiny. S odvolaním sa na ruské médiá o tom v sobotu informovala agentúra DPA. Zamietnuté bolo iba jedno percento žiadostí od obyvateľov samozvanej separatiskej Doneckej a Luhanskej republiky, uviedla agentúra TASS s odvolaním sa na ruské ministerstvo vnútra.
V roku 2019 vydal ruský prezident Vladimir Putin dekrét o uľahčení vydávania pasov pre obyvateľov východoukrajinského regiónu Donbas, o ktorý v súčasnosti prebiehajú ťažké boje medzi ruskými a ukrajinskými jednotkami.
Pasy sa pritom vydávajú aj na územiach obsadených ruskými jednotkami od začiatku vojenskej invázie Moskvy na Ukrajinu 24. februára. Touto cestou by sa mala užšie k Rusku pripútať aj okupovaná Chersonská a Záporožská oblasť, píše DPA. Novou menou sa tam stane ruský rubeľ.
11:27 Leyenová bude v Kyjeve rokovať so Zelenským o členstve v EÚ
Šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová pricestovala do ukrajinského hlavného mesta Kyjev, aby s tamojším prezidentom Volodymyrom Zelenským diskutovala o úsilí jeho krajiny pripojiť sa k Európskej únii (EÚ). S prezidentom Zelenským zhodnotím spoločnú prácu potrebnú na rekonštrukciu a pokrok, ktorý Ukrajina dosiahla na svojej európskej ceste,“ napísala von der Leyenová na sociálnej sieti Twitter po príchode do Kyjeva.
Očakáva sa, že Európska komisia na budúci týždeň v piatok zverejní svoje hodnotenie, či by Ukrajine mal byť udelený štatút kandidátskej krajiny EÚ. Ukrajina požiadala o členstvo v Únii v marci po ruskej invázii.
11:15 Rusko: Reakcia na budovanie síl NATO v Poľsku bude primeraná
„Odpoveď bude ako vždy primeraná, zameraná na neutralizáciu potenciálnych hrozieb pre bezpečnosť Ruskej federácie,“ citovala agentúra Interfax šéfa oddelenia ruského rezortu diplomacie pre vzťahy s Európou Olega Tiapkina.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki v piatok uviedol, že ruská vojna na Ukrajine zmení Európu a pravdepodobne aj celý svet. Na varšavskom kongrese venovanom rozvoju Poľska a jeho úlohe v regióne Morawiecki povedal, že vojna na Ukrajine „nanovo určí podobu Európy a zrejme celého sveta“.
10:44 Na Ukrajine zrejme padol prvý český dobrovoľník
V bojoch na Ukrajine zrejme padol prvý český dobrovoľník, ktorý tam odišiel bojovať. Ministerstvo zahraničných vecí ČR informáciu dostalo a overuje ju, napísal v sobotu spravodajský server Novinky.cz.
Český dobrovoľník podľa servera padol počas ťažkých bojov, vo východoukrajinskom Donbase. V súčasnom konflikte na Ukrajine už jeden Čech zomrel, pripomína server. Ten však na mieste zrejme nebojoval. Jeho telo našli v máji v hromadnom hrobe pri ukrajinskom hlavnom meste Kyjev.
České ministerstvo obrany dobrovoľníkov na Ukrajine neeviduje. Prezident Miloš Zeman povolil vstup do ukrajinských ozbrojených síl 103 Čechom, koľko z nich však v skutočnosti na Ukrajine bojuje, nie je bezprostredne jasné, pripomína server.
09:30 Rusko používa na pozemné ciele na Ukrajine protilodné rakety, tvrdí Británia
Ruské bombardéry proti pozemným cieľom na Ukrajine pravdepodobne odpaľovali ťažké protilodné rakety zo 60. rokov minulého storočia, ktorých cieľom bolo ničiť lietadlové lode jadrovými hlavicami, uvádza sa v sobotňajšej správe britskej vojenskej rozviedky. Zo správy vyplýva, že ak sú 5,5-tonové rakety typu Kh-22 použité pri pozemných útokoch s konvenčnými hlavicami, sú veľmi nepresné a môžu spôsobiť vážne vedľajšie škody a straty na životoch.
Rusko pravdepodobne využíva takéto zbrane, lebo sa mu míňajú presnejšie a modernejšie rakety, uviedlo britské ministerstvo obrany v pravidelnom vyhlásení. Ruské jednotky sa momentálne sústreďujú na obsadenie východoukrajinského regiónu Donbas.
08:21 Biden: Zelenskyj „nechcel počuť“ varovania pred ruskou inváziou
Americký prezident Joe Biden uviedol, že jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj pred ruskou inváziou na Ukrajinu „nechcel počúvať“ varovania Ameriky. „Viem, že si mnoho ľudí myslelo, že zveličujem,“ povedal v Biden v piatok počas fundraisingovej recepcie v Los Angeles v súvislosti s jeho predchádzajúcimi varovaniami o možnom ruskom útoku na Ukrajinu. „Vedel som však, že máme údaje, ktoré tieto odhady potvrdzovali,“ uviedol ďalej reportérom.
„(Ruský prezident Vladimir Putin) šiel na hranice. Nebolo tu pochýb, a Zelenskyj to nechcel počuť, takisto to nechcelo počuť množstvo ľudí. Rozumiem, prečo to nechceli počuť,“ podotkol prezident USA s tým, že Putin nakoniec na Ukrajinu vtrhol.
Spojené štáty varovali pred prípravami Ruska na inváziu na Ukrajinu ešte predtým, než Putin ohlásil svoju „špeciálnu operáciu“ 24. februára. Tieto varovania USA sa spočiatku stretli s nedôverou a dokonca skrytou kritikou zo strany niektorých európskych spojencov, ktorí sa v tom čase domnievali, že Spojené štáty majú príliš alarmistický postoj.
07:10 Zelenskyj: Ukrajinskí vojaci robia všetko na zastavenie ruskej ofenzívy
Ukrajinské jednotky robia všetko pre to, aby zastavili ruskú ofenzívu, pričom na východe a juhu krajiny pokračujú ťažké boje, uviedol v piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Kyjev v piatok uviedol, že podnikol nové nálety na okupovanú južnú Chersonskú oblasť – jedno z prvých území, ktoré Rusko po začatí vojenskej ofenzívy na Ukrajine obsadilo. Zelenskyj však upozornil, že „veľmi ťažké boje“ zúria aj vo východnom regióne Donbas, a to najmä v okolí priemyselného mesta Severodoneck.
„Ukrajinskí vojaci robia všetko pre to, aby zastavili ofenzívu okupantov… Do takej miery, ako im to dovolia ťažké zbrane, moderné delostrelectvo – všetko, o čo sme žiadali a neprestávame žiadať našich partnerov,“ povedal Zelenskyj v prejave.
03:00 Rusko oficiálne vystúpilo zo Svetovej organizácie cestovného ruchu
Moskva v piatok oficiálne oznámila svoje vystúpenie zo Svetovej organizácie cestovného ruchu (UNWTO). Ruská vláda uviedla, že „prijala návrh ministerstva zahraničných vecí… týkajúci sa odchodu Ruska“ z organizácie so sídlom v Madride, uvádza sa v dekréte podpísanom ruským premiérom Michailom Mišustinom.
Organizácia pozastavila členstvo Ruska 27. apríla s odôvodnením, že operácia na Ukrajine je „v protiklade s jej hodnotami“.
20:30 Starosta: Cholera a ďalšie choroby môžu zabiť v Mariupole ďalšie tisíce ľudí
Cholera a ďalšie smrteľné choroby môžu zabiť tisíce ľudí v juhoukrajinskom meste Mariupol, pretože tam ležia neodnesené mŕtvoly a s letom prichádza teplejšie počasie, upozornil v piatok starosta Vadym Bojčenko. Podľa Bojčenka sú studne kontaminované mŕtvolami ľudí zabitých počas dlhých týždňov ruského bombardovania a obliehania mesta a odnášanie tiel ruskými okupantmi postupuje pomaly.
„Už prepukla dyzentéria (hnačkové ochorenie) a cholera. Žiaľ, takýto je odhad našich lekárov: vojna, ktorá vzala život vyše 20-tisíc obyvateľom…, si s prepuknutím nákazlivých chorôb vyžiada ďalšie tisíce životov Mariupolčanov,“ povedal starosta pre ukrajinskú štátnu televíziu.
Bojčenko, ktorý sa nachádza mimo Mariupola, informoval, že mesto je uzavreté do karantény. Ukrajina uviedla, že v Mariupole sa teraz nachádza približne 100-tisíc ľudí. Pred vojnou bol počet obyvateľov štvornásobný.
20:11 Rusko predpovedá, že predaj áut v krajine sa v roku 2022 zníži na polovicu
Ruské ministerstvo priemyslu očakáva, že predaj áut sa v roku 2022 zníži na polovicu, keďže automobilový priemysel v krajine má problémy s dodávkami komponentov.
„V apríli a máji sme zaznamenali prudký pokles (predaja áut),“ povedal Tigran Parsadanjan z ministerstva priemyslu. „Očakávame, že do konca roka sa na trhu predá približne 750 000 áut.“ Toto číslo predstavuje medziročný pokles predaja o 51 %.
Asociácia európskych podnikov (AEB) začiatkom týždňa uviedla, že predaj nových áut v Rusku klesol v máji medziročne o 83,5 % na 24 268 vozidiel. V tomto roku očakáva pokles predaja áut v Rusku minimálne o 50 %.
Autá prechádzajú Moskvou. Foto: TASR/AP 19:35 Podoľak: Putinovo prirovnanie k cárovi dokazuje „krvavé dobýjanie pod falošnou zámienkou“
Vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina o cárovi Petrovi Veľkom len dokazuje Putinovo „krvavé dobýjanie (Ukrajiny) pod vymyslenými zámienkami“, uviedol poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v piatok na Twitteri.
Podoľak reagoval na Putinovo tvrdenie, že tak ako v prípade ruského cára Petra Veľkého je aj jeho údelom „vziať späť a upevniť“ to, čo je oprávnene územím Ruska.
„Putinovo priznanie o dobýjaní území a porovnávanie sa s ruským cárom Petrom Veľkým dokazuje jedno: neexistoval žiadny ’konflikt’, iba krvavé dobýjanie krajiny pod falošnými zámienkami, že prebieha genocída ľudí,“ napísal Podoľak v tvíte.
„Nemali by sme rozprávať o ’zachraňovaní tváre Ruska’, ale o jeho okamžitej deimperializácii,“ uviedol poradca prezidenta Volodymyra Zelenského.
19:09 Zelenskyj vyzval EÚ, aby Ukrajine čo najskôr udelila štatút kandidáta
Európska únia by mala konať rýchlo a ponúknuť Ukrajine štatút kandidátskej krajiny 27-členného bloku. V príhovore na Kodanskom summite o demokracii to prostredníctvom videokonferencie v piatok povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Podľa Zelenského „šedá zóna“, v ktorej Ukrajina zostala, ruskú agresiu podporuje. Ukrajinský líder vyzval EÚ, aby ukázala, „že jej slová o ukrajinskom ľude, ktorý je súčasťou európskej rodiny, nie sú prázdne“. Zároveň vyjadril poľutovanie nad tým, že „stále existujú niektorí politickí skeptici, ktorí pochybujú o tom“, či by sa malo umožniť Ukrajine stať sa členom EÚ.
18:01 Britský minister obrany sa v Kyjeve stretol so Zelenským a Reznikovom
Britský minister obrany Ben Wallace sa tento týždeň stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Na vopred neohlásenej dvojdňovej návšteve Kyjeva rokoval aj so svojím ukrajinským kolegom Olexijom Reznikovom.
Podľa ministerstva bolo cieľom pracovnej návštevy umožniť ministrovi obrany osobne si vypočuť, ako sa vyvíjajú vojenské potreby ukrajinských ozbrojených síl, keďže povaha konfliktu sa neustále mení.
Wallace povedal Zelenskému, že v čase, keď konflikt vstupuje do ďalšej fázy, bude Británia pokračovať v podpore Ukrajiny. Takisto ocenil „mimoriadne“ úsilie Kyjeva pri odrážaní útoku, ako aj Zelenského líderstvo a húževnatosť ukrajinského ľudu, píše agentúra AFP.
Zelenskyj podľa stanice BBC poďakoval Británii za poskytnutie zbraní a finančnej podpory Ukrajine, ako aj za uvalenie sankcií na Rusko. „Som vďačný Británii ako celku, vláde, premiérovi… Vojna jasne ukázala, kto sú naši skutoční priatelia,“ povedal vo videu zverejnenom na sociálnej sieti Telegram.
Volodymyr Zelenskyj a Ben Wallace. Foto: Reprofoto Facebook 17:27 Poľský premiér Morawiecki: Vojna na Ukrajine zmení podobu Európy
Ruská vojna na Ukrajine zmení Európu a pravdepodobne aj celý svet, vyhlásil v piatok poľský premiér Mateusz Morawiecki. Správu priniesla tlačová agentúra PAP.
Na varšavskom kongrese venovanom rozvoju Poľska a jeho úlohe v regióne Morawiecki povedal, že vojna na Ukrajine „nanovo určí podobu Európy a zrejme celého sveta“.
Podľa poľského premiéra ruský prezident Vladimir Putin a Kremeľ „vydestilovali“ všetky najhoršie stránky novodobých dejín vrátane nacionalizmu, imperializmu a kolonializmu.
16:36 Nemecko prisľúbilo Ukrajine zdravotnícku pomoc – pošle protézy a lekárov
Nemecko pomôže Ukrajine poskytovaním zdravotníckej pomoci pre vojnové obete – vybuduje úrazové centrá pre ranených, daruje protézy končatín a vyšle do krajiny nemeckých lekárov. V piatok to oznámil nemecký minister zdravotníctva Karl Lauterbach, na ktorého sa v správe odvolala tlačová agentúra Reuters.
„Ukrajina potrebuje humanitárnu pomoc tak naliehavo, ako potrebuje našu vojenskú pomoc,“ povedal minister počas návštevy západoukrajinského mesta Ľvov.
16:04 Pri útokoch ruskej armády denne zomiera do 200 ukrajinských vojakov
Do 200 ukrajinských vojakov zomiera každý deň pri útokoch ruskej armády. Povedal to poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak, podľa ktorého len viac a viac západných zbraní odrazí ruskú ofenzívu, zníži počet obetí a donúti Moskvu vyjednávať. Podoľak v rozhovore pre BBC povedal, že denné straty od 100 do 200 vojakov sú výsledkom „úplne chýbajúcej parity“ medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré „na front vrhlo takmer všetky nejadrové zbrane“ v snahe postúpiť vo východoukrajinskom regióne Donbas a mimo neho.
Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj nedávno uviedol, že denne o život prichádza do 100 ukrajinských vojakov, ale Podoľak konštatoval, že počet obetí stúpol. Ukrajinskí predstavitelia poukazujú na rastúce straty, aby podporili svoje žiadosti o ďalšie zbrane zo Západu.
Mychajlo Podoľak (druhý vpravo). Foto: TASR/AP 15:29 Fíni plánujú poslať Ukrajine ďalšie obranné vybavenie
Fínsko plánuje poslať na Ukrajinu viac obranného vybavenia. Tamojšia vláda v piatok uviedla, že prezident Sauli Niinistö súhlasil s jej žiadosťou o vyslanie ďalšej vojenskej pomoci. Nešpecifikovala, čo pošle, ani kedy tak urobí. Podrobnosti neuviedla s tým, aby zabezpečila doručenie pomoci. Fínsko už na Ukrajinu poslalo okrem iného pušky a protitankové zbrane.
14:51 Rusko chce zničiť Ukrajinu a jej štátnosť, tvrdí Kyjev
Strategický cieľ Ruska je úplná deštrukcia Ukrajiny. V ukrajinskej štátnej televízii to povedal hovorca ukrajinského ministerstva obrany Oleksandr Motuzjanyk s tým, že ich Rusi „nenechajú žiť v mieri“. „Ruská federácia chce úplne zničiť ukrajinskú štátnosť a dosadiť tu vládu, ktorú môže kontrolovať,“ cituje hovorcu spravodajský portál BBC.
Motuzjanyk tiež povedal, že Rusko hľadá slabé miesta v ukrajinskej obrane pri rieke Severskyj Donec. Ak Rusko obsadí mestá Severodoneck a Lysyčansk na brehoch Severského Donca, bude mať pod kontrolou celú Luhanskú oblasť, ktorú si nárokujú proruskí separatisti.
14:19 Šéfka EK diskutovala s pápežom Františkom o snahe o ukončenie vojny na Ukrajine
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová sa stretla s pápežom Františkom, aby diskutovali o snahe o ukončenie vojny na Ukrajine a zmiernenie globálnej potravinovej krízy, ktorú vojna zostrila. Na mikroblogovacej sieti Twitter po piatkovej 20-minútovej schôdzke Von der Leyenová napísala: „Stojíme pri tých, ktorí trpia pre ničenie na Ukrajine. Táto vojna sa musí skončiť, do Európy sa musí vrátiť mier“.
Šéfka EK sa stretla aj so štátnym sekretárom Vatikánu kardinálom Pietrom Parolinom a vatikánskym ministrom zahraničných vecí arcibiskupom Paulom Gallagherom, ktorý sa nedávno vrátil z cesty na Ukrajinu. Vatikán uviedol, že rozhovory sa sústredili na „spoločný záväzok pracovať na ukončení vojny na Ukrajine a osobitnú pozornosť venovali humanitárnym aspektom a dôsledkom pokračovania vojny na dodávky potravín“.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová nasadá do limuzíny po stretnutí s pápežom Františkom vo Vatikáne v piatok 10. júna 2022. Foto: TASR/AP 13:52 Ukrajina skúma okolnosti vynesenia rozsudku smrti nad dvomi Britmi a Maročanom
Ukrajina preveruje okolnosti, za akých súd v samozvanej proruskej Doneckej ľudovej republike (DĽR) vo štvrtok odsúdil dvoch Britov a jedného Maročana na trest smrti. Informovala o tom agentúra AFP. Ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová už vo štvrtok večer označila rozsudky nad trojicou cudzincov za „porušenie a výsmech“ medzinárodného práva. Zdôraznila, že sa s nimi malo zaobchádzať spravodlivo, podľa Ženevských konvencií.
Vo svojom vyhlásení zverejnenom agentúrou AFP Venediktovová informovala, že Ukrajina už začala predsúdne vyšetrovanie tejto záležitosti a podnikne všetky príslušné kroky, aby osoby, ktoré sa podieľali na tejto nezákonnej akcii, poniesli zodpovednosť.
12:03 Ukrajinská armáda podnikla útoky na ruské pozície v Chersonskej oblasti
Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v piatok vo svojej rannej zvodke o vývoji situácie na bojiskách informoval, že ukrajinské jednotky zaútočili na ruské vojenské pozície na juhu Chersonskej oblasti. Ako pripomenula agentúra AFP, ukrajinská armáda bojuje na tomto úseku frontu o znovuzískanie územia obsadeného ruskými jednotkami na začiatku invázie.
Ukrajinské velenie vo svojom statuse na sieti Facebook informovalo, že ukrajinské lietadlá vo štvrtok podnikli „sériu úderov na nepriateľské základne, miesta hromadenia techniky a personálu a poľné sklady“ v piatich rôznych oblastiach Chersonskej oblasti.
11:10 Kyjev sa obáva, že dlhá vojna spôsobí na Západe stratu záujmu
V čase, keď ruská invázia na Ukrajinu pokračuje už štvrtý mesiac, oficiálni predstavitelia v Kyjeve vyjadrili obavy, že vidina „únavy z vojny“ by mohla narušiť odhodlanie Západu pomáhať krajine proti agresii Moskvy.
Spojené štáty a ich spojenci dodali Ukrajine zbrane v hodnote niekoľkých miliárd dolárov a Európa prijala milióny ľudí vysídlených v dôsledku vojny. V Európe sa tiež ukázala nevídaná jednota v zavádzaní sankcií proti prezidentovi Putinovi a jeho krajine. Analytici však upozorňujú, že s ustupujúcim šokom z 24. februára by mohol Kremeľ využiť naťahujúci sa konflikt a možný slabnúci záujem Západu, čo by mohlo viesť k snahe dotlačiť Ukrajinu k dohode.
„Únava rastie, ľudia chcú nejaký výsledok (ktorý je prospešný) pre nich a my chceme (iný) výsledok pre nás,“ vyjadril sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj k návrhom niektorých západných politikov, že by mal prijať nejaký kompromis. Ukrajina si podľa neho určí vlastné podmienky na mier.
10:53 Amnesty: Rozsudky smrti vynesené v DĽR nad trojicou cudzincov sú absurdné
Za absurdné označila ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI) rozsudky smrti vynesené vo štvrtok súdom v samozvanej proruskej Doneckej ľudovej republike (DĽR) nad dvojicou Britov a jedným Maročanom. Upozornila, že ide o porušenie Ženevských dohovorov, ktorý Rusko podpísalo. V rozhovore pre britskú stanicu BBC to uviedla Nina Navidová z AI.
Pripomenula, že Ženevské dohovory a ich pôvodné protokoly sú jadrom medzinárodného humanitárneho práva, ktoré je základom ochrany ľudí na celom svete tým, že obmedzuje utrpenie spôsobené vojnou. „Keď ich štáty prestávajú dodržiavať, dostávame na tenký ľad,“ varovala Navidová.
10:01 Zmaríme plány okupantov v Záporoží, uviedol Zelenskyj
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že jeho sily zaznamenali zisky v boji v Záporožskej oblasti na juhovýchode krajiny a tiež ďalej na sever, v okolí mesta Charkov. „Máme nejaké pozitívne správy zo Záporožskej oblasti, kde je možné zmariť plány okupantov,“ skonštatoval Zelenskyj a dodal, že postupne napredujú v Charkovskej oblasti a držia obranu na Mykolajivskej osi.
Ukrajinské jednotky sa podľa Zelenského opäť dostali pod neustály útok v Severodonecku, kde sa situácia vyvíja do dosiaľ najzložitejšej bitky vojny. „Severodoneck, Lysyčansk a ďalšie mestá v Donbase, ktoré okupanti teraz považujú za prvoradé ciele, stále stoja,“ dodal prezident.
09:26 V Mariupole sa zhoršuje humanitárna kríza a rastie riziko epidémie cholery
Zástupca starostu Mariupola upozorňuje, že zdravotné podmienky v okupovanom ukrajinskom meste sa zhoršujú. Približne 100-tisíc obyvateľov, ktorí sú stále v meste, podľa Serhija Orlova, ktorý už v Mariupole nie je, čelí rastúcej hrozbe ochorení, vrátane cholery. Informuje o tom spravodajský portál BBC.
„Myslíme si, že je to určite možné, vzhľadom na tieto podmienky, nefungujúci kanalizačný systém, množstvo mŕtvol, ktoré sú, bohužiaľ, v ruinách, a nedostatok lekárskej pomoci v meste v tejto chvíli,“ vysvetlil a dodal, že Rusko „stále všetko blokuje, akékoľvek snahy ukrajinskej administratívy dostať tam nejako humanitárnu pomoc“.
Na kritickú situáciu v oblasti vo svojej dnešnej správe upozornilo aj britské ministerstvo obrany. Rusko podľa neho nedokáže obyvateľom na okupovaných územiach poskytnúť základné služby, prístup k pitnej vode je nestabilný a pokračujú rozsiahle výpadky telefónnych a internetových služieb.
08:23 Rodiny cudzincov odsúdených v DĽR dúfajú v zrušenie rozsudku smrti
Rodinní príslušníci dvoch Britov, ktorých vo štvrtok súd v neuznanej Doneckej ľudovej republike (DĽR) odsúdil na trest smrti za účasť v bojoch na Ukrajine, sú týmto rozsudkom zdrvení a vyjadrili nádej, že bude zrušený. Britskú i ukrajinskú vládu súčasne vyzvali, aby „urobili všetko, čo je v ich silách“, pre ich bezpečný a rýchly návrat do vlasti. Uviedli to v rozhovore pre britský denník Guardian.
Spolu s Britmi, 28-ročným Aidenom Aslinom a 48-ročným Seanom Pinnerom, bol na smrť odsúdený aj Maročan Bráhím Saadún. Medzinárodne neuznaný súd DĽR ich uznal za vinných z podniknutia krokov smerujúcich k násilnému zvrhnutiu moci. Túto trojicu mužov odsúdili aj za žoldnierske aktivity a údajný terorizmus. Rozsudok má byť vykonaný zastrelením. V prípade vykonania rozsudku ich pravdepodobne čaká popravná čata. Odsúdení sa chcú proti rozsudku odvolať.
01:00 Minister vnútra Ukrajiny: Kyjevu útok nehrozí, v ostražitosti však nepoľavíme
Bezprostredná hrozba ruského útoku na Kyjev v súčasnosti nehrozí, ukrajinské hlavné mesto však nepoľaví vo svojej ostražitosti, uviedol vo štvrtok ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj.
„Útok na Kyjev dnes nehrozí. Vojaci sa v blízkosti bieloruských hraníc nezhromažďujú, uvedomujeme si však, že zajtra môže nastať akýkoľvek scenár,“ podotkol Monastyrskyj. „Preto uskutočňujeme vážny výcvik – príprava obrannej línie“ a výcvik vojakov, ktorí zostanú v Kyjeve, dodal.
ŠTVRTOK
21:30 Putin sa prirovnal k Petrovi Veľkému
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok prirovnal svoje súčasné vojenské akcie k dobytiu pobrežia Baltského mora ruským cárom Petrom Veľkým počas jeho vojny proti Švédsku v 18. storočí.
Putin po návšteve výstavy v Moskve, venovanej 350. výročiu narodenia ruského cára Petra Veľkého, skupine mladých podnikateľov povedal: „Človek nadobudne dojem, že bojmi vo Švédsku si niečo uchmatol. Ale on nič neuchmatol, on si to len vzal naspäť.“
Keď Peter Veľký založil Petrohrad (po rusky Sankt Peterburg) a vyhlásil ho za hlavné mesto Ruského impéria, „žiadna krajina v Európe neuznávala toto územie za súčasť patriacu Rusku“, povedal Putin. „Každý ho pokladal za súčasť Švédska. Ale od dávnych čias tam spolu s ugrofínskymi národmi žili aj Slovania,“ dodal ruský líder. „Je našou povinnosťou tiež si to vziať späť a upevniť,“ uviedol Putin, pričom evidentne narážal na inváziu Ruska na Ukrajine.
„Áno, v dejinách našej krajiny boli časy, keď sme boli nútení stiahnuť sa, ale iba preto, aby sme znovu nabrali silu a posunuli sa dopredu,“ dodal Putin. Porážka Švédska vo Veľkej severnej vojne (1700-21) urobila z Ruska vedúcu mocnosť v oblasti Baltského mora a dôležitého aktéra v európskych záležitostiach. Avšak pri súčasných zničených vzťahoch Ruska so Západom po napadnutí Ukrajiny moskovskí predstavitelia zľahčujú sympatie Petra Veľkého voči Európe a zameriavajú sa na jeho úlohu v rozširovaní ruských území.
Vyše tri storočia po tom, čo sa Peter Veľký pokúšal priblížiť Rusko Európe, si Rusi pripomínajú 350. výročie narodenia tohto cára.
20:40 Ukrajinský prezident Zelenskyj podpísal dekrét o uvalení sankcií proti Putinovi a jeho okoliu
Sankcie sa týkajú aj zmrazenia aktív a zákazu cestovania, voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a desiatkam ďalších ruských predstaviteľov. Na sankčnom zozname je okrem Putina aj ruský premiér Michail Mišustin, minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, minister obrany Sergej Šojgu a hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Celkovo na čiernej listine figuruje 35 osôb.
18:00 Britská vláda je „hlboko znepokojená“ za trest smrti pre dvoch britských občanov zajatých ruskými jednotkami počas bojov na Ukrajine.
„Sme zjavne hlboko znepokojení. Podľa Ženevského dohovoru majú vojnoví zajatci nárok na imunitu a nemali by byť stíhaní za účasť na nepriateľských akciách,“ uviedol hovorca britského premiéra Borisa Johnsona.
Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová verdikt vynesený Najvyšším súdom samozvanej Doneckej ľudovej republiky označila za „falošný“ rozsudok.
„Ostro odsudzujem odsúdenie Aidena Aslina a Shauna Pinnera, ktorí boli zatknutí Rusmi na východnej Ukrajine,“ uviedla ministerka na sociálnej sieti Twitter. „Sú to vojnoví zajatci. Toto je falošný rozsudok, ktorý nemá absolútne žiadnu legitimitu,“ dodala Trussová.
Liz Trussová. Foto: TASR/AP 17:45 Ursula von der Leyenová: Európa pomôže opätovne vybudovať Ukrajinu
Povedala to dnes v Ríme, citujeme:
„Opäť vybudujeme Ukrajinu: musíme to urobiť a urobíme to, pretože je to naša morálna povinnosť,“ povedala von der Leyenová na začiatku trojdňového podujatia iniciatívy EÚ Nový európsky Bauhaus (NEB) v múzeu moderného umenia MAXXI v talianskej metropole. Ako dodala, na štvrtok je plánované stretnutie so starostom zničeného okupovaného ukrajinského prístavu Mariupol a ukrajinskými architektmi.Úsilie o rekonštrukciu musí podľa šéfky EK prebehnúť „správnym spôsobom“ v duchu Nového európskeho Bauhausu. Agentúra ANSA pripomína, že ide o kreatívnu a interdisciplinárnu iniciatívu, ktorá spája Európsku zelenú dohodu s naším životným priestorom a skúsenosťami, uvádza na svojej webovej stránke Európska komisia. Cieľom tejto iniciatívy je „spustiť vlnu kreativity a krásy po Európe, pripomínajúc všetkým zodpovednosť budovania inkluzívnej a udržateľnej budúcnosti“.
17:00 Boris Johnson: Nanútiť územné ústupky Ukrajiny voči Rusku sú morálne odporné
Akékoľvek pokusy o nastolenie „zlého mieru“ na Ukrajine prostredníctvom zaručenia územných ústupkov Rusku by boli „morálne odporné“, vyhlásil vo štvrtok britský premiér Boris Johnson.
V ekonomicky zameranom prejave v meste Blackpool na severozápade Anglicka Johnson ďalej uviedol, že ruská invázia na Ukrajinu je z veľkej časti príčinou veľkého zvyšovania cien energií, ktoré podnecuje krízu v súvislosti so životnými nákladmi v Británii.
Akékoľvek pokusy o zavedenie prímeria v prospech ruského prezidenta Vladimira Putina sa však podľa neho vrátia a budú mátať Západ. „Bez ohľadu na to by opustenie Ukrajincov bolo morálne odporné, pretože oni sú obeťami a majú absolútne právo brániť jednu slobodnú a nezávislú krajinu,“ upozornil britský premiér. „Jednoducho im nemôžeme hovoriť, čo majú robiť,“ dodal.
Boris Johnson. Foto: TASR/AP 16:00 V Severodonecku sa bojuje o každý dom a každú ulicu, tvrdí veliteľ
Bitka o ukrajinské mesto Severodoneck sa vedie od domu k domu, kým ukrajinskí vojaci dúfajú v dodávku ťažkých zbraní, ktoré by mohli „zvrátiť vývoj“, uviedol vo štvrtok veliteľ práporu ukrajinskej Národnej gardy Petro Kuzyk. Správu priniesla agentúra Reuters. V priemyselnom meste na východe Ukrajiny podľa neho v súčasnosti prebiehajú pouličné boje a ťažké delostrelecké útoky Ruska, ktoré ohrozujú vojakov na oboch stranách konfliktu.
Agentúra Reuters pripomína, že nemohla overiť situáciu v teréne v bitke o Severodoneck, ktorá sa stala kľúčovou vo vojne vedenej Ruskom na Ukrajine. Moskva vyjadrenia Kuzyka nekomentovala a uviedla, že Ukrajina utrpela v regióne Donbas, kde sa nachádza aj Severodoneck, značné straty.
15:44 OSN: Vojna na Ukrajine zasiahne priame zahraničné investície
Priame zahraničné investície tento rok klesnú, keďže potravinová, palivová a finančná kríza, ktorú vyvolala ruská vojna na Ukrajine, zhoršila podnikateľskú klímu. Uviedla to vo štvrtok Konferencia OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) so sídlom v Ženeve. Uviedla to agentúra AFP.
Podľa nej sa globálne priame zahraničné investície (PZI) v roku 2021 zotavili na úroveň pred pandémiou a dosiahli takmer 1,6 bilióna USD (1,49 bilióna eur). Je však nepravdepodobné, že sa to v roku 2022 udrží, uviedla UNCTAD. „Globálne prostredie pre medzinárodné investície sa dramaticky zmenilo s vypuknutím vojny na Ukrajine,“ povedala šéfka UNCTAD Rebeca Grynspanová. „Vojna má následky ďaleko za hranicami jej bezprostrednej blízkosti a spôsobuje krízu životných nákladov, ktorá postihuje miliardy ľudí,“ dodala.
14:55 Zelenskyj vyzval na vylúčenie Ruska z FAO
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vyzval na vylúčenie Ruska z Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), pretože Moskva podľa neho svojou inváziou na Ukrajinu podnecuje globálnu obilnú krízu. Zelenskyj to prostredníctvom videolinku uviedol na zasadnutí Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.
„O predĺžení členstva Ruska vo FAO nemôže byť reči,“ povedal Zelenskyj. „Čo má Rusko v tejto organizácii robiť, ak spôsobuje hlad pre najmenej 400 miliónov ľudí, alebo potenciálne pre viac ako miliardu ľudí?“ spýtal sa Zelenskyj.
14:15 Ukrajinci čelia obrovskej ruskej delostreleckej prevahe, majú veľké straty, objavujú sa obavy z dezercie.
Ukrajinské jednotky majú veľké straty, keďže ich ruské sily mnohonásobne prevyšujú v delostreleckej výzbroji a munícii, informuje britský denník Independent, pričom sa odvoláva na správu ukrajinských a západných spravodajských služieb. Tá tiež poukazuje na to, že Ukrajinci majú obrovské problémy reagovať na ruské delostrelectvo, ktoré má omnoho väčší dosah.
Prvýkrát od začiatku vojny sa tiež objavili obavy z dezercie. Independent na základe správy informuje, že zlá situácia v Donbase, kde denne zahynie až sto vojakov, má vážne demoralizačné účinky na ukrajinské sily.
Príslušníci územnej obrany ukrajinskej armády sa zhromažďujú v pivnici počas prestávky po návrate z frontu v Charkovskej oblasti. Foto: TASR/AP Vyjednávacia pozícia ukrajinskej vlády sa tiež oslabuje v dôsledku akútneho nepomeru v počte zajatcov zadržiavaných každou stranou. Celkový počet ruských vojakov zadržiavaných Ukrajinou sa po sérii výmen znížil z aprílových 900 na 550. Moskva má podľa britského denníka v zajatí viac ako 5 600 ukrajinských vojakov, pričom v správe spravodajskej služby sa uvádza, že Rusi trvajú na výmene zajatcov v pomere jeden k jednému.
„Je jasné, že konvenčnú vojnu nemožno vyhrať, ak má vaša strana niekoľkonásobne menej zbraní, vaše zbrane zasahujú nepriateľa na kratšiu vzdialenosť, a máte podstatne menej munície ako nepriateľ,“ uvádza sa podľa Independentu v správe spravodajských služieb. Rusi si podľa správy plne uvedomujú, že zo Západu bolo vyslaných relatívne málo zbraní a ich dodávka do bojových pozícií je pomalá. Snažia sa preto využiť svoju časovú výhodu a pomocou delostrelectva sa pokúšajú prelomiť ukrajinskú obranu v Donbase.
VIDEO Ruský raketomet TOS-1A ostreľuje ukrajinské pozície
14:12 Girkin: Takéto plné cintoríny neboli ani po vojnách v Afganistane a v Čečensku
Bývalý minister obrany doneckých separatistov Igor Girkin si všíma ruské cintoríny posiate novými hrobmi zabitých vojakov. Tvrdí, že toľko nových hrobov s vojakmi v Rusku nebolo ani po vojnách v Čečensku a v Afganistane.
12:49 Zelenskyj: Pre ruskú blokádu je svet na pokraji hrozivej potravinovej krízy
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok varoval, že pre blokádu ukrajinských čiernomorských prístavov Ruskom môžu hrozbe hladu čeliť milióny ľudí. Informuje o tom agentúra Reuters. Zelenskyj v televíznom vystúpení uviedol, že svet je na pokraji „hroznej potravinovej krízy“, keďže Ukrajina nemôže vyvážať veľké množstvo obilia, kukurice, oleja a iných produktov, ktoré mali na svetovom trhu stabilizačnú úlohu.
„Bohužiaľ to znamená, že v desiatkach krajín môže byť nedostatok produktov. Ak bude pokračovať ruská blokáda Čierneho mora, milióny ľudí môžu hladovať,“ povedal Zelenskyj.“Zatiaľ čo my hľadáme spôsoby, ako chrániť slobodu, iná osoba ju ničí. Táto osoba pokračuje vo vydieraní sveta s hladom,“ dodal.
Ukrajina patrí k najväčším producentom obilia na svete. Vývoz cez ukrajinské prístavy sa však v dôsledku ruskej invázie zastavil. Kyjev tvrdí, že v ukrajinských prístavoch je v súčasnosti uviaznutých 22 miliónov ton obilia.
11:39 ISW: Na Kryme pri odvode brancov falšujú výsledky lekárskych prehliadok
Britská spravodajská služba vo štvrtok informovala, že boje v tzv. severodoneckom kotli pokračujú, pričom ruská armáda zintenzívnila svoje úsilie o postup v oblasti južne od mesta Izium ležiaceho v Charkovskej oblasti.vPostup ruskej armády na iziumskom fronte je od apríla zastavený, pretože ukrajinské jednotky vtedy „dobre využili znalosť terénu na spomalenie postupu Ruska,“ vysvetľuje britské ministerstvo obrany vo svojej každodennej zvodke vychádzajúcej zo zistení spravodajských služieb a zverejnenej na sieti Twitter.
Ministerstvo dodalo, že „Rusko sa pravdepodobne snaží získať dynamiku v tejto oblasti, aby vyvinulo ďalší tlak na Severodoneck a získalo príležitosť posunúť sa hlbšie do Doneckej oblasti“. Vo zvodke britská rozviedka tiež konštatuje, že po neúspešnom pokuse dobyť Kyjev sa ruskej armády zrejme stále nedarí doplniť svoje jednotky o potrebný personál a techniku.
Konštatuje to aj americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW), ktorý vo svojej každodennej analýze píše, že ruské velenie má problémy s formovaním bojových jednotiek. ISW ako príklad uvádza, že vojenské správy a odvodové komisie na Kryme falšujú v rámci prebiehajúcich odvodov výsledky povinných lekárskych prehliadok, aby tak maximalizovali počet brancov.
11:35 Do Francúzska priviezli telesné pozostatky novinára zabitého na Ukrajine
Do Francúzska previezli vo štvrtok telesné pozostatky francúzskeho novinára Frédérica Leclerca-Imhoffa, ktorý zahynul 30. mája neďaleko mesta Severodoneck, keď ho v bojoch medzi ruskou armádou a ukrajinskými jednotkami zasiahol šrapnel. Informuje o tom stanica BBC. Lietadlo s rakvou s telesnými pozostatkami novinára priletelo okolo 03.00 h ráno z Kyjeva na Letisko Paríž–Le Bourget, ležiace severne od francúzskeho hlavného mesta.
Na repatriačnej ceremónií na letisku sa zúčastnili rodičia, priatelia a ďalší príbuzní 32-ročného novinára, ako aj francúzska ministerka kultúry Rima Abdulová-Malaková a tiež predstavitelia francúzskej spravodajskej televízie BFM, pre ktorú Leclerc-Imhoff pracoval šesť rokov.
11:16 S delostrelectvom zo Západu Ukrajina dobyje Severodoneck za pár dní
Delostrelectvo s ďalekým dosahom dodané Západom by Ukrajine poskytlo dostatočnú palebnú silu potrebnú na to, aby donútila ruské jednotky ustúpiť a dobyla mesto Severodoneck v priebehu niekoľkých dní. Vo štvrtok to vyhlásil prokyjevský gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.
„Hneď, ako budeme mať k dispozícii delostrelectvo s ďalekým dosahom, aby sme mohli viesť súboje s ruským delostrelectvom, naše špeciálne jednotky dokážu vyčistiť mesto (Severodoneck) za dva až tri dni,“ uviedol Hajdaj v rozhovore pre ukrajinskú televíziu. Vo svojom príspevku v aplikácii Telegram Hajdaj vo štvrtok informoval, že „Rusi sa držia svojej primitívnej taktiky: paľba ťažkého delostrelectva a potom pokusy o prienik“. Dodal, že rovnaký postup ruské velenie zvolilo aj „v už zničených“ mestách Rubižne a Popasna.
10:51 WTO: Potravinová kríza pre vojnu na Ukrajine by mohla trvať roky
Potravinová kríza, ktorú vyvolala vojna na Ukrajine, by mohla bez intervencie trvať roky, upozornila generálna riaditeľka Svetovej obchodnej organizácie (WTO) Ngozi Okonjová-Iwealová. Nedostatok pšenice a hnojív môže osobitne tvrdo postihnúť africké krajiny, povedala šéfka WTO pre BBC.
Milióny ton obilia zostávajú v skladoch a v ukrajinských prístavoch a pre vojnu nie je možné ich exportovať. Okonjová-Iwealová v tejto súvislosti poznamenala, že je „naozaj smutné“ pozorovať tento stav za situácie, keď ceny obilia prudko rastú. Ukrajina je významným globálnym exportérom pšenice a jej vývoz tvorí 9 percent globálneho trhu.
10:14 Zo zničených budov v Mariupoli vyťahujú stovky tiel
Robotníci vyťahujú telá zo zničených budov v zdevastovanom ukrajinskom meste Mariupoľ a odvážajú ich do márnic a navážok. Poradca tamojšieho starostu Petro Andriuščenko uviedol, že pri prehliadke zhruba dvoch pätín budov v každej našli 50 až 100 tiel. Ako uviedol na komunikačnej platforme Telegram, je to „nekonečná karavána smrti“. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.
09:01 Poľský prezident kritizoval Scholza a Macrona za telefonáty s Putinom
Poľský prezident Andrzej Duda kritizoval nemeckého kancelára Olafa Scholza a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona za to, že aj napriek ruskej ofenzíve na Ukrajine naďalej vedú telefonické rozhovory so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom.
„Všetky tieto rozhovory, ktoré sa vedú s Putinom, a to najmä (zo strany) kancelára Scholza a prezidenta Emmanuela Macrona, ma udivujú,“ povedal Duda v rozhovore pre nemecký denník Bild, ktorý bol v stredu zverejnený na platforme Youtube. „Tieto rozhovory neprinášajú vôbec nič,“ konštatoval Duda.
Duda sa domnieva, že rokovania s Putinom zo strany západných lídrov sú skôr „istým druhom legitimizácie človeka zodpovedného za zločiny, ktoré na Ukrajine pácha ruská armáda“. Poľský prezident zdôraznil, že Putin nesie výlučnú zodpovednosť za to, že na Ukrajinu poslal svoje invázne sily. Poukázal tiež na to, že jednotliví velitelia sú podriadení práve Putinovi.
VIDEO Odmínovanie v Mariupole
08:50 Zelenskyj: Brutálne boje o Severodoneck rozhodnú o osude Donbasu
Brutálna bitka o mesto Severodoneck, ktoré ruské sily delostreleckými útokmi takmer úplne zničili, rozhodne o ďalšom osude oblasti Donbasu na východe Ukrajiny. Povedal to v stredu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje agentúra Reuters.
„Toto je veľmi brutálna bitka, veľmi tvrdá, možno jedna z najťažších v tejto vojne,“ povedal Zelenskyj v stredajšom videoprejave. „Severodoneck je naďalej epicentrom stretov v Donbase,“ uviedol. Z veľkej časti sa tu teraz rozhoduje o osude nášho Donbasu,“ dodal.
Po tom, čo sa ruským silám nepodarilo zmocniť sa Kyjevu, usilujú sa kompletne „oslobodiť“ Donbas, ktorého približne tretinu ovládali proruskí separatisti už pred začiatkom februárovej invázie. Ruská armáda sa pokúša obsadiť celý Donbas, uhoľnú panvu na východe Ukrajiny tvorenú dvoma oblasťami – Doneckou a Luhanskou.
VIDEO Ruskí parašutisti pri obsadení letiska v Hostomeli, 24. február
08:10 Zelenskyj: Rusko stále cíti svoju silu, preto nechce rokovať s Ukrajinou
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Rusko nie je ochotné ukončiť vojnu na Ukrajine diplomaciou, pretože stále cíti svoju silu. Zelenskyj to uviedol vo videopríhovore k najvyšším riadiacim pracovníkom amerických spoločností rôznych oblastí ekonomiky, ktorý zverejnil aj na svojom Facebooku.
Podľa Zelenského Ukrajina oslabuje Rusko bojom s jeho armádou na ukrajinskom území. „Nebojujeme s nimi na ich území, pretože nie sme teroristi, sme nezávislý, spravodlivý, normálny štát s úplne normálnymi ľuďmi,“ zdôraznil ukrajinský prezident.
VIDEO Ruský vrtnuľník Mi-35 strieľa na ukrajinské vozidlá
05:27 Gubernátor: Západné delostrelecké systémy už pomáhajú meniť situáciu na Ukrajine
Delostrelecké systémy, ktoré na Ukrajinu dodali západné krajiny, už teraz pomáhajú meniť situáciu a je len „otázkou času“, kedy sa Ukrajine podarí dobyť späť značnú časť územia na juhu krajiny. Vyhlásil to v stredu gubernátor ukrajinskej Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim.
Nad časťou Mykolajivskej oblasti na juhu Ukrajiny prevzali kontrolu ruské vojská, no táto oblasť je iba jednou z dvoch ukrajinských oblastí, ktoré si ešte zachovali prístup k Čiernemu moru. Podľa Kima sa však ukrajinským jednotkám v uplynulých týždňoch podarilo už dosiahnuť „nejaký úspech“ pri protiútoku v susednej Chersonskej oblasti.
Agentúra Reuters sa Kima spýtala, či si myslí, že západné zbrane, dodávané na Ukrajinu, prispejú k nejakej zmene v boji proti ruským vojskám, ktoré vpadli na Ukrajinu 24. februára. „(Zmena) sa už deje… a dosiahneme viac úspechov,“ odpovedal Kim.
„Hovoríme o delostrelectve. To v našom regióne začína fungovať,“ uviedol Kim, pričom odmietol špecifikovať, ktoré západné delostrelecké systémy pomáhajú Ukrajine najviac.
Samohybná húfnica Zuzana 2 vyrábaná na Slovensku, ilustračný obrázok. Foto: Erika Ďurčová/TASR 03:14 Zajatí Briti sa postavili pred proruský súd, hrozí im 20 rokov väzenia
Dvom Britom zajatým ruskými silami počas bojov na Ukrajine hrozí 20 rokov väzenia. Uvádza sa to vo videu, zverejnenom v stredu ruskými štátnymi médiami, píše tlačová agentúra DPA.
Aidena Aslina (28) a Shauna Pinnera (48) zadržali v apríli, keď bojovali na ukrajinskej strane proti ruským inváznym silám. Údajne sa postavili pred súd v separatistickej, proruskej Doneckej ľudovej republike (DĽR). Obaja Briti sa údajne priznali k „výcviku, aby mohli podnikať teroristické činy“.
01:05 Predstaviteľ Mariupola: Z trosiek panelákov vynášajú desiatky tiel
Sto tiel nájdených v troskách panelákov v zničenom ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, ovládanom ruskými silami, prepravujú do márnic a na skládky. V stredu to oznámil poradca tamojšieho starostu Petro Andriuščenko.
Andriuščenko v príspevku v odkazovej aplikácii Telegram opísal vynášanie tiel ako „nekonečnú karavánu smrti“.
Ukrajinské úrady odhadujú, že počas dlhých týždňov ruského obliehania a ostreľovania Mariupola bolo zabitých najmenej 21.000 civilistov a zničené boli stovky budov. Objavili sa aj správy o masových hroboch, v ktorých sa nachádzajú tisíce tiel.
Žena jazdí na bicykli okolo budovy zničinej počas bojov v obliehanom prístavnom meste Mariupol počas 91. dňa ruskej invázie na Ukrajinu v stredu 25. mája 2022. Foto: TASR/AP STREDA
22:49 Hlavný moskovský rabín odišiel z Ruska pre nesúhlas s vojnou na Ukrajine
Hlavný moskovský rabín Pinchas Goldschmidt je „v exile“ po tom, ako odolal tlaku ruských úradov, ktoré od neho žiadali vyjadrenie podpory pre vojnu na Ukrajine. Tvrdí to manželka jeho syna, novinárka Avital Chizhiková-Goldschmidtová.
„Konečne môžem oznámiť, že moji svokrovci – moskovský hlavný rabín (Pinchas Goldschmidt) a Rebbetzin Dara Goldschmidtová – boli pod tlakom úradov, aby verejne podporili takzvanú ruskú špeciálnu operáciu na Ukrajine,“ napísala novinárka na Twitteri a dodala, že jej svokrovci túto požiadavku odmietli. Dva týždne po začiatku ruskej invázie podľa nej odleteli do Maďarska, navštívili niekoľko ďalších krajín až napokon skončili v Izraeli.
The Guardian pripomenul, že Goldschmidt je hlavným moskovským rabínom od roku 1993 a zároveň je jedným z najvplyvnejších židovských predstaviteľov v Rusku. V utorok bol zvolený na ďalšie sedemročné funkčné obdobie. Jeho úlohy bude plniť zástupca v Moskve.
21:00 „Čo okrem ukradnutého obilia ste už predali?“ spýtal sa ukrajinský novinár Lavrova
Ukrajinský novinář Muslim Umerov si vydobyl priestor na neobvyklú otázku pre ruského ministra zahraničí Sergeje Lavrova na stredajšej tlačovej konferenci v Ankare. Lavrov tam rokoval s tureckým šéfom diplomacie Mevlütem Çavuşogluem. Informoval o portál Echo 24 a ČTK.
„Čo okrem ukradnutého obilia ste už predali?“ spýtal sa ukrajinský novinár, ktorý sa podľa vlastných slov neúspešne počas celej tlačovky hlásil o slovo. Nadviazal na vyhlásenie ukrajinského veľvyslanca v Ankare, ktorý v piatok obvinil Rusko z krádeží ukrajinského obilia a jeho exportu najmä do Turecka.
„Vy Ukrajinci sa stále zaoberáte tým, čo sa dá ukradnúť, a myslíte si, že tak uvažujú všetci. Naše ciele na východe Ukrajiny sú jasné, chceme oslobodiť ľudí od neonacistického režimu. My obiliu žiadne prekážky nekladieme. Aby mohlo byť vyvezené z prístavov, je potrebný príkaz pána (prezidenta Volodymyra) Zelenského, ak ešte niečomu velí,“ odvetil Lavrov s úsmevom.
19:50 Tymošenková: Putin je temné zlo, chce si vytvoriť impérium
Bývalá ukrajinská premiérka Julija Tymošenková označila ruského prezidenta Vladimira Putina za „absolútne racionálne, chladné, kruté a čierne zlo“. Vyhlásila tiež, že šéf Kremľa je odhodlaný zapísať sa do ruskej histórie po boku Josifa Stalina a Petra Veľkého. Tymošenková (61) to uviedla v rozhovore pre britský denník The Guardian, ktorý časť z neho zverejnil v stredu.
Expremiérka odmietla názor, že ruský prezident je „blázon“. „Koná podľa vlastnej temnej logiky,“ povedala. „Riadi sa myšlienkou historickej misie a chce vytvoriť impérium. To je jeho hypercieľ pochádzajúci z hlbokej vnútornej túžby a presvedčenia,“ uviedla.
Jeho ambície presahovali obsadenie ukrajinského územia a zvrhnutie prozápadnej a proaliančnej vlády, naznačila Tymošenková. Jeho geopolitickým cieľom bolo ovládnuť aj Bielorusko, Gruzínsko a Moldavsko a riadiť strednú i východnú Európu vrátane pobaltských štátov tak, ako to robila Moskva za sovietskych čias, dodala.
Tymošenková, líderka takzvanej oranžovej revolúcie z roku 2004 a dvojnásobná predsedníčka vlády, absolvovala s Putinom niekoľko stretnutí tvárou v tvár, keď v roku 2009 zastavil dodávky plynu na Ukrajinu.
19:30 Ukrajina má pod kontrolou len okraje Severodonecku, hovorí gubernátor
Ukrajinská armáda má pod kontrolou len okrajové části Severodonecku, povedal v rozhovore oblastný gubernátor Serhij Hajdaj. Ukrajinské jednotky možná budú musieť ustúpit, hoci tvrdo bojujú, píše portál ČTK ceskenoviny.cz.
„Naši (Ukrajinci) teraz opäť kontrolujú iba okraj mesta. Ale boje pokračujú… Nedá sa povedať, že Rusko má mesto plne pod kontrolou,“ povedal Hajdaj serveru RBK Ukrajina.
18:20 Ruská ekonomika sa scvrkne o 15 percent, prognózuje Inštitút pre medzinárodné financie
Ruská ekonomika sa v tomto roku v dôsledku medzinárodných sankcií za inváziu na Ukrajinu zmenší o 15 percent a v roku 2023 o ďalšie tri percentá, čím vymaže 15 rokov rastu. Vo svojej prognóze to konštatuje Inštitút pre medzinárodné financie.
Od dopadu sankcií v plnej sile ekonomiku čiastočne chráni odolnosť ruského rubľa. Ten podopierajú vysoké príjmy z predaja ropy a plynu a tiež intervencie Ruskej centrálnej banky, ktorá zvýšila úrokové sadzby a zaviedla opatrenia, aby zabránila úniku peňazí z krajiny.
V rámci spomenutých intervencií napríklad obmedzili množstvo peňazí, ktoré mohli ľudia previesť do zahraničia. Exportérov zasa prinútili previesť 80 percent ich zahraničných príjmov na ruskú menu.
Prezident Vladimir Putin tento týždeň tvrdil, že nezamestnanosť a inflácia v krajine klesajú, čím sa opäť snažil podporiť svoje tvrdenia, že sa Rusku napriek sankciám Západu darí.
17:50 OSN: Od začiatku vojny už z Ukrajiny utieklo viac ako sedem miliónov ľudí
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu odtiaľ ušlo už viac ako sedem miliónov ľudí. Vyplýva to z dát Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Úrad od 24. februára zaznamenal celkovo 7 023 559 prechodov hraníc.
Počet individuálnych utečencov z Ukrajiny zaznamenaných v celej Európe dosiahol 4 712 076, pričom Poľsko, Rusko a Moldavsko majú najväčší podiel. Informuje o tom na svojej webstránke televízia Sky News.
17:20 Ukrajinci odmietajú turecké garancie na bezpečný vývoz obilia
Šéf ukrajinského združenia obchodníkov s obilím zavrhol úsilie Turecka o vyrokovanie dohody s Ruskom o obnovení exportu ukrajinského obilia. Ankara podľa neho postráda moc na to, aby bola garantom. „Turecko nemá v Čiernom mori dostatočnú moc, aby zaručilo bezpečnosť nákladu a ukrajinských prístavov,“ vyjadril sa Serhij Ivaščenko z Ukrajinskej obilnej únie. Ako tiež povedal, Ukrajina by uprednostnila, keby lode NATO vstúpili do Čierneho mora a slúžili ako garanti.
Ivaščenkovmu vyjadreniu predchádzali rokovania medzi Tureckom a Ruskom, ktoré diskutovali o vytvorení bezpečného námorného koridoru v Čiernom mori, aby mohla Ukrajina vyviezť obilie v čase eskalujúcej potravinovej krízy. Moskva tvrdí, že ukrajinské prístavy je potrebné odmínovať, aby bola možná bezpečná lodná doprava, a trvá na svojom práve kontrolovať prichádzajúce lode, či neprivážajú na Ukrajinu zbrane.
Ivaščenko tiež prízvukoval, že to boli Rusi, kto nastražil morské míny v oblasti, a ich odstránenie bude trvať tri až štyri mesiace.
16:48 Slovensko doposiaľ podporilo Ukrajinu vojenskou pomocou za 154 miliónov eur
Slovensko doposiaľ podporilo Ukrajinu vojenskou pomocou v hodnote približne 154 miliónov eur. Všetku slovenskú pomoc ocenil v telefonáte s ministrom obrany Jaroslavom Naďom (OĽaNO) jeho ukrajinský kolega Olexij Reznikov. Informovala hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková.
Reznikov ocenil tiež ochotu hľadať ďalšie možnosti pomoci, ako aj konštruktívny postup rokovaní. Tie uplynulý týždeň vyústili do uzatvorenia kontraktu na komerčný predaj ôsmich samohybných kanónových húfnic Zuzana 2. Výrobca tejto techniky, štátna akciová spoločnosť Konštrukta-Defence patriaca pod rezort obrany, v dohľadnej dobe pár týždňov ukončí výrobu prvých kusov húfnic pre Ukrajinu, priblížila hovorkyňa.
16:17 Ukrajinská prokuratúra predložila súdu ďalších osem prípadov vojnových zločinov
Ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová v stredu oznámila, že vyšetrovatelia predložili na súd ďalších osem prípadov týkajúcich sa spáchania vojnových zločinov, z ktorých sú obvinení ruskí vojaci. Správu publikovala agentúra Reuters.
Venediktovová spresnila, že ukrajinská prokuratúra vyšetruje celkovo viac ako 16-tisíc prípadov podozrenia zo spáchania vojnových zločinov, ktorých sa počas invázie na Ukrajinu mali od konca februára dopustiť ruskí vojaci a činitelia. „Každý deň vidíme nárast (takýchto prípadov),“ uviedla Venediktovová na margo vyšetrovania podozrení z vojnových zločinov. „Hovoríme tu o ľuďoch, ktorí neprišli len ako bojovníci armády… ale prišli (na Ukrajinu) aj znásilňovať, zabíjať civilistov, rabovať, ponižovať a podobne,“ dodala.
15:41 Štefančuk vyjadril v EP nádej, že EÚ udelí Ukrajine štatút kandidátskej krajiny
Predseda ukrajinskej Najvyššej rady (parlamentu) Ruslan Štefančuk v stredajšom prejave pred poslancami Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu vyzval Európsku úniu, aby schválila žiadosť Kyjeva o udelenie štatútu kandidátskej krajiny pre Ukrajinu.
Štefančuk sa poďakoval krajinám Európy za ich reakciu na ruskú agresiu, za prijímanie ukrajinských utečencov a za to, že v týchto ťažkých časoch stáli na strane ukrajinského ľudu. Pred poslancami hovoril o perspektíve ďalších opatrení v prípade pokračovania vojny vrátane potreby prijímania ďalších sankcií zo strany EÚ, aj keď začínajú negatívne ovplyvňovať európsku ekonomiku. „Ale cena za porážku bude oveľa vyššia,“ zdôraznil.
Ruslan Štefančuk. Foto: TASR/AP Predseda ukrajinského parlamentu v pléne EP vyjadril prianie, aby Európska únia dôrazne podporila želanie jeho krajiny získať štatút kandidátskej krajiny. „Ukrajina a jej ľud potrebujú toto silné posolstvo Európy“, zdôraznil a dodal, že akýkoľvek iný politický signál bude dobrou správou a prínosom len pre ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho režim. Očakáva sa, že štatút kandidátskej krajiny by Ukrajine mohli udeliť premiéri a prezidenti členských krajín EÚ na nadchádzajúcom summite v Bruseli 23. – 24. júna.
15:08 Scholz telefonoval so Zelenským o ďalšej podpore pre Ukrajinu
Nemecký kancelár Olaf Scholz v stredu telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, s ktorým hovoril o ďalšej podpore Berlína pre Ukrajinu bojujúcu proti ruským inváznym silám. Informuje o tom agentúra DPA.
Scholz a Zelenskyj diskutovali aj o možnostiach exportu obilnín z ukrajinských prístavov blokovaných Ruskom, priblížil hovorca vlády v Berlíne Steffen Hebestreit. Scholz lídra Ukrajiny tiež informoval o svojom telefonáte s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a šéfom Kremľa Vladimirom Putinom spred dvoch týždňov.
14:31 Ukrajina neodmínuje Odesu, lebo hrozba ruských útokov stále trvá
Ukrajina v stredu oznámila, že nebude odstraňovať míny nastražené vo vodách okolo čiernomorského prístavu Odesa. Odvolala sa pritom na pretrvávajúcu hrozbu útokov ruskej armády na mesto priľahlé pobrežie, informovala agentúra AFP.
Hovorca regionálnej správy Serhij Bratčuk vo videovyjadrení na sociálnych sieťach vysvetlil: „V okamihu, keď uvoľníme prístup do prístavu Odesa, bude tam ruská flotila“. Uviedol tiež, že Rusko „sníva o výsadku vojsk“ do Odesy a že ruská armáda chce na mesto zaútočiť a „odrezať Ukrajinu od mora“, čo sa však podľa Bratčuka nestane. Problému s exportom ukrajinského obilia sa v stredu na svojom rokovaní v Ankare venovali ministri zahraničných vecí Ruska a Turecka – Sergej Lavrov a Mevlüt Čavušoglu.
14:14 Naď: Slovensko by Ukrajine dalo tanky, len ak by za každý dostalo náhradu
Slovensko by bolo ochotné poskytnúť Ukrajine tanky T-72 iba v prípade, že za každý tank dostane okamžitú náhradu v podobe tanku západného typu. Vyplýva to z vyjadrenia ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽaNO) po stredajšom rokovaní vlády. „Reagujeme na ponuky, ktoré prichádzajú. Hľadáme riešenie, ktoré bude nápomocné pre Ukrajinu, a zároveň bude rešpektovať obranné potreby Slovenskej republiky,“ načrtol Naď.
Húfnice Zuzana 2, ktoré Slovensko predalo Ukrajine, sú podľa ministra ešte na produkčnej linke. V dohľadnej dobe sa má ukončiť výroba prvých z nich. Presné termíny dodania na Ukrajinu nechcel komentovať.
13:30 Ukrajina: Cherson a Záporožská oblasť chystajú referendum o pripojení k Rusku
Predstavitelia Ruskom dosadenej administratívy mesta Cherson a Záporožskej oblasti na Ukrajine oznámili prípravy na uskutočnenie referenda o pripojení k Rusku, informovala v stredu stanica Rádio Sloboda (RFE/RL). Dodala, že tieto plány boli zverejnené po utorkovej návšteve prvého námestníka riaditeľa kancelárie ruského prezidenta Sergeja Kirijenka.
Samotný Kirijenko počas návštevy v Chersone údajne uviedol, že pričlenenie minimálne Chersonskej oblasti sa uskutoční tak, ako to bolo v prípade Krymu. RFE/RL však upozornila, že oficiálne zdroje tento Kirijenkov výrok necitujú.
13:00 Rusko je pripravené garantovať bezpečný prechod lodí z ukrajinských prístavov
Rusko je v spolupráci s Tureckom pripravené garantovať bezpečnosť plavidiel z ukrajinských prístavov, ktoré sa budú plaviť cez Bosporský prieliv. V stredu to uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov po rozhovore so svojím tureckým náprotivkom Mevlütom Čavušoglom v Ankare. Informuje o tom agentúra Reuters.
„Dennodenne vyhlasujeme, že sme pripravení garantovať bezpečnosť plavidiel vychádzajúcich z ukrajinských prístavov a smerujúcich do Bosporu. Sme pripravení to zabezpečiť v spolupráci s našimi tureckými partnermi,“ povedal Lavrov. Zároveň ocenil snahy Turecka pri hľadaní spôsobov na riešenie tejto situácie. Šéf ruskej diplomacie ďalej uviedol, že na realizáciu tohto plánu je potrebné, aby Ukrajina umožnila plavidlám opustiť svoje prístavy tým, že ich odmínuje, alebo vyznačí bezpečné koridory.
Čavušoglu po stretnutí so svojím ruským kolegom označil požiadavku Moskvy na zrušenie niektorých sankcií ako podmienku umožnenia exportu obilia na svetové trhy za legitímnu.“Ak potrebujeme dostať ukrajinské obilie na medzinárodné trhy, považujeme odstránenie prekážok stojacich v ceste ruskému exportu za legitímnu požiadavku,“ povedal turecký minister.
Ruská loď opúšťa prístav v Mariupole v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Foto: TASR/AP 11:30 Rusko: Z prístavu v okupovanom Berďansku sa čoskoro začne opäť vyvážať obilie
Vývoz obilia z juhoukrajinského prístavu v meste Berďansk, ktorý v súčasnosti okupuje ruská armáda, by sa mal obnoviť tento týždeň. Oznámili to miestni predstavitelia, podľa ktorých prevádzka tamojšieho prístavu môže pokračovať, keďže sa ho podarilo odmínovať. Informuje o tom britská spravodajská televízia Sky News s odvolaním sa na ruskú agentúru TASS.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok povedal, že prístavy v mestách Berďansk a Mariupol obnovili svoju prevádzku. „Odmínovanie prístavu v Mariupole je dokončené. Funguje normálne a priplávali doň prvé nákladné lode,“ citovala Šojgua agentúra Reuters.
10:55 Nórsko poslalo Ukrajine 22 húfnic s muníciou
Nórsko darovalo Ukrajine 22 samohybných húfnic vrátane náhradných dielov, munície a ďalšieho vybavenia. V stredu o tom informovalo nórske ministerstvo obrany, píše denník The Guardian.
Nórsko Ukrajine od začiatku ruskej invázie poslalo už viacero dodávok zbraní. Išlo najmä o 4000 protitankových striel, 100 kusov rakiet typu Mistral a ďalšie vojenské vybavenie.
10:15 Tisícka zajatcov z Azovstaľu už stojí v Rusku pred vyšetrovateľmi. Kyjev sa ich snaží vymeniť.
Obrancovia z metalurgického komplexu Azovstaľ, ktorí sa pred niekoľkými týždňami vzdali ruským silám, sa dnes už nachádzajú na území Ruskej federácie. Poslanci ruskej Dumy sa vyslovili, že chcú, aby sa niektorí z vyšetrovaných postavili pred súd. Agentúra Reuters tvrdí, že to môže podkopať už beztak naštrbené mierové rokovania medzi dvoma stranami.
Kyjev sa stále usiluje vymeniť obrancov z Mariupola za ruských vojnových zajatcov, avšak neúspešne. Nemenovaný zdroj pre agentúru TASS uviedol, že prevoz do Ruska čaká vešte viac ukrajinských vojakov. Tiež prezradil, že v Moskve sa údajne nachádza viac ako sto ľudí, medzi ktorými sú aj cudzokrajní žoldnieri z Azovstaľu.
Ruská strana tvrdí, že medzi zajatcami je veľký počet neonacistov z kontroverzného pluku Azov.
VIDEO Ruskí vojaci prepadnú Ukrajincov
09:35 Nórsko poslalo Ukrajine 22 húfnic s muníciou
Nórsko darovalo Ukrajine 22 samohybných húfnic vrátane náhradných dielov, munície a ďalšieho vybavenia. V stredu o tom informovalo nórske ministerstvo obrany, píše denník Guardian.
„Nórska vláda z bezpečnostných dôvodov čakala, kým bude môcť darovanie (húfnic) oznámiť. Budúce dodávky už možno oznámené verejnosti nebudú,“ uviedlo vo vyhlásení ministerstvo v Osle. Nórsko Ukrajine od začiatku ruskej invázie poslalo už viacero dodávok zbraní. Išlo najmä o 4-tisíc protitankových striel, sto kusov rakiet typu Mistral a ďalšie vojenské vybavenie.
VIDEO Zničenie ruského tanku na Ukrajine
09:20 Separatisti tvrdia, že začali proces so zahraničnými bojovníkmi
Separatisti v Donbase na východe Ukrajiny uviedli, že začali súdny proces s troma cudzincami, ktorí na strane ukrajinskej armády bojovali proti ruským inváznym silám. Informuje o tom agentúra DPA.
Najvyšší súd samozvanej takzvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) obvinil dvoch Britov a jedného Maročana z toho, že sa dali najať ako žoldnieri, za čo im v prípade usvedčenia hrozí trest smrti. Správu o začatí procesu priniesla v utorok večer ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti.
Na zverejnenom videu je vidieť trojicu mužov za mrežami, ktorých sa prostredníctvom tlmočníka pýtajú, či boli oboznámení s obžalobou a či majú námietky voči začatiu procesu. Obžalovaní podľa videa vyjadrili súhlas so začatím pojednávania.
08:20 Ukrajina spustí informačný systém o ruských vojnových zločinoch
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že o niekoľko týždňov bude spustený nový informačný systém na monitorovanie zločinov, ktorých sa na Ukrajine dopúšťajú ruskí vojaci. Informuje o tom agentúra DPA.
V tzv. „Knihe mučiteľov“ majú byť zhromažďované informácie o vojnových zločincoch a kriminálnikoch z radov ruských inváznych síl, uviedol Zelenskyj.
06:18 Svetová banka poskytne Ukrajine ďalších 1,49 miliardy dolárov
Svetová banka (SB) schválila v utorok ďalšie finančné prostriedky pre Ukrajinu vo výške 1,49 miliardy dolárov. Z prostriedkov by mala vláda v Kyjeve vyplácať mzdy štátnym zamestnancom.
Prezident Svetovej banky David Malpass uviedol, že banka „poskytuje Ukrajine ďalšiu (finančnú) podporu v súvislosti s pokračujúcou vojnou“. Bezprostredne nebolo jasné, či ide o pomoc vo forme pôžičky.
Svetová banka tak už celkovo vyčlenila na pomoc Ukrajine približne štyri miliardy dolárov.
04:22 AP: Rusko dosiaľ Kyjevu vrátilo 210 tiel obrancov Mariupola
Rusko doteraz odovzdalo 210 tiel ukrajinských bojovníkov zabitých v bitke o mesto Mariupol, z ktorých väčšina patrila k obrancom oceliarne Azovstaľ. Informovala o tom v noci na stredu agentúra AP s odvolaním sa na ukrajinskú vojenskú rozviedku.
Rusko, ktoré má v súčasnosti zničené prístavné mesto pod kontrolou, začalo vracať telá ukrajinských bojovníkov minulý týždeň. Ukrajina v sobotu oznámila, že obe strany si vymenili celkovo 320 tiel, každá z nich dostala naspäť 160 pozostatkov. Nie je jasné, či boli Rusku odovzdané ďalšie telá.
03:31 Zelenskyj poprel tvrdenia o postupe ruských vojakov na východe Ukrajiny
Ruským jednotkám sa za uplynulý deň nepodarilo dosiahnuť prielom na východe Ukrajiny. V pravidelnom večernom príhovore k národu to v utorok vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
„Situácia na frontovej línii na Ukrajine sa za posledných 24 hodín výrazne nezmenila,“ povedal Zelenskyj a dodal, že „obrana Donbasu pokračuje.“
Najťažšie boje naďalej prebiehajú v okolí miest Severodoneck, Lysyčansk a Popasna, povedal prezident. Podľa neho sa Rusko snaží nasadiť ďalšie jednotky vo východoukrajinskom regióne Donbas i v Chersonskom regióne na juhu krajiny.
01:23 Rusko uväznilo takmer 600 novinárov a aktivistov, tvrdí predstaviteľka Ukrajiny
Ukrajina obvinila v utorok Rusko z toho, že v Chersonskej oblasti uväznilo približne 600 ľudí, zväčša novinárov a občianskych aktivistov.
„Podľa informácií, ktoré máme k dispozícii, je približne 600 ľudí držaných v špeciálne upravených suterénoch,“ uviedla Tamila Taševová, stála predstaviteľka ukrajinského prezidenta na Krymskom polostrove, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.
Taševová spresnila, že v meste Cherson je takto držaných asi 300 ľudí a ďalších približne 300 ich je zadržiavaných na rôznych ďalších miestach v Chersonskej oblasti.
(tasr)
Ďalšie články
Inflácia klesá a pôžičky môžu čoskoro zlacnieť. Hrozbou je vojna na Blízkom východe
