Únia nás opäť posunula k povinným elektroautám. Čo sú pri nich predsudky a čo reálne obavy?

Presedlanie z klasických áut do elektrických vozidiel môže byť po najnovšom hlasovaní na pôde Európskej únie nutnosťou. A to bez ohľadu na názor spotrebiteľov a dynamiku vývoja na trhu. V tejto súvislosti sa žiada zrekapitulovať si, čo o povahe týchto štvorkolesových strojov vlastne vieme. Krátky dojazd, vysoká obstarávacia cena, emisná záťaž, nízke prevádzkové a servisné náklady. Čo z toho je dnes pravda a čo lož odporcov?

Poslanci Európskeho parlamentu v stredu večer odklepli prelomový návrh Európskej komisie, podľa ktorého má do roku 2035 prísť k zákazu predaja nových osobných a ľahkých úžitkových áut so spaľovacími motormi. Nasledovať bude rokovanie zástupcov Európskeho parlamentu a Európskej komisie so zástupcami Rady EÚ, teda členských krajín, takzvaný trialóg. Výsledný kompromis bude znovu potvrdzovať parlament aj Rada EÚ.

Stopka pre nové vozidlá s klasickým agregátom – ktorá má producentov prinútiť preorientovať sa na výrobu elektromobilov – je súčasťou širšieho balíka na zníženie emisií skleníkových plynov známeho pod označením Fit for 55. Pomocou neho sa má dosiahnuť uhlíková neutralita EÚ do roku 2050.

Hoci predložený návrh môže ešte stále skončiť v koši, potvrdzuje trend, podľa ktorého sa prechodu na čisto batériové autá skôr či neskôr zrejme nevyhneme. Pri tejto príležitosti je preto dobré aktualizovať pohľad na elektromobilitu ako takú a roztriediť si to, o čom pri nej nie sú spory, aké sú dávno vyvrátené predsudky a kde sa začínajú skutočné problémy.

Objektívnych plusov je viacero

Nielen medzi svetovými, ale aj medzi slovenskými motoristickými novinármi, ktorých marketéri skutočne nemôžu opiť rožkom, panuje konsenzus, že moderné elektrické autá ponúkajú bežným spotrebiteľom množstvo nesporných výhod.

Začať by sme mohli veľmi nízkymi servisnými nákladmi. Pravidelný servisný interval e-auta je asi dvakrát dlhší a tiež menej finančne náročný ako pri klasickom vozidle. Nečakajú vás ani drahé, no často nevyhnutné servisné úkony v motorovom priestore, ako napríklad výmena rozvodov za stovky eur. Minulosťou je aj značná degradácia batérie v elektromobile. Autá do nabíjačky, samozrejme, bezúdržbové nie sú, ale premisa platí.

Pokiaľ ide o prevádzkové náklady, o tejto téme by sa dala napísať séria kníh, keďže treba brať do úvahy nemalé množstvo premenných, hlavne to, kde a kedy štvorkolesového tátoša nabíjate. Ak si však od distribútora zaobstaráte takzvaný wallbox a elektromobil kŕmite lacnejším nočným prúdom u vás doma, rátajte približne s tretinovou sumou za jazdenie v komparácii s vozidlom majúcim apetít na benzín či naftu. Výnimkou nie sú ani spoločnosti, ktoré svojim zamestnancom umožňujú nabíjať elektromobil bezodplatne v práci, tým pádom jazdíte zdarma, respektíve na náklady niekoho iného.

Elektromobily bodujú aj v pohodlnosti jazdy. Pri civilizovanom šoférovaní priemerný vodič ocení veľký akustický komfort, keďže na palube okrem odvaľovania sa pneumatík a obtekajúceho vzduchu nepočuť nič. Rovnako poteší plynulosť jazdy, keďže tento druh auta má iba jeden prevod. Pri ťažkej nohe na plyne – po novom akcelerátore – je zasa plusom nízke ťažisko a z toho prameniaca vysoká jazdná stabilita.

Všeobecnú chválu možno smerovať aj na dizajn a vnútorný priestor. Dnes už dávno neplatí, že elektromobily sú samoúčelnou vŕzgajúcou krabicou s dizajnom a lá nízkorozpočtový sci-fi film. Práve naopak, ich odlišná a jednoduchšia modulárna platforma rozširuje dizajnérske limity a absencia stredového tunela vo vozidle zasa zväčšuje využiteľnú plochu interiéru.

Výhodou je aj bezplatné parkovanie, umožnený vjazd do centier miest, oslobodenie od platenia diaľničnej známky, povolená jazda v autobusových pruhoch a podobne. Jedným dychom však treba dodať, že ide o plusy prameniace z politických rozhodnutí, nie zo samej podstaty tohto stroja. Navyše, oceníte ich zatiaľ skôr v zahraničí ako na Slovensku, keďže tunajšie benefity sú skôr symbolické.

Neopodstatnené predsudky

Niekde tu sa však jednotný pohľad končí a začína sa tvrdý súboj medzi zástancami a odporcami elektromobilov. Pri ich správaní pritom vidieť rovnaké zjednodušené vzorce ako pri ďalších témach, ktoré polarizujú spoločnosť. V čom sa teda ten či onen tábor mýli?

Jeden z hlavných argumentov kritikov e-vozidiel sa týka ich údajne krátkeho dojazdu. Tento názor však stál na hlinených nohách už pred desaťročím, keď sa o e-mobilite začalo hlasnejšie hovoriť, a dnes už neobstojí takmer vôbec. Prečo? Aj najlacnejší použiteľný elektromobil na našom trhu s cenovkou hlboko pod 20-tisíc eur dnes zvládne na jedno nabitie prejsť od 150 do 200 kilometrov, lepší sa hýbe okolo vzdialenosti 300 až 400 kilometrov a rekordéri dokážu tieto čísla aj zdvojnásobiť. Priemerný Európan pritom denne najazdí iba asi 35 až 50 kilometrov. Samozrejme, reč je stále o priemernom vodičovi. Ak patríte medzi zopár percent tých, ktorí hltajú stovky kilometrov denne, alebo často cestujú na dovolenky do cudziny, kúpu tohto typu auta si dobre premyslite.

Odporcovia bezemisne jazdiacich áut tiež často lamentujú nad údajne neúnosným časom stráveným na nabíjačke. Aj tu sa však treba skôr pousmiať. Ak svoje auto nabíjate v noci pri rodinnom dome, kde má tento druh auta najväčší zmysel, problém s príliš dlhým státím odpadá. Ak potrebujete doplniť energiu počas dlhšej cesty, v súčasnosti sú k dispozícii rýchlonabíjačky, ktoré batériu dobijú z 20 na 80 percent kapacity (odporúčaný interval) za čas, za ktorý stihnete vypiť jednu kávu alebo zjesť obed.

Mnohé problémy pretrvali

Mať pri e-mobilite nasadené ružové okuliare je však naivné a pravdou je, že sú späté s viacerými dosiaľ neprekonanými problémami.

Tým prvým je ich vysoká obstarávacia cena. Autá do nabíjačky stoja v porovnaní s ekvivalentným vozidlom na naftový alebo benzínový pohon zhruba o štvrtinu či tretinu viac. Rozdiel je taký vysoký, že ho zväčša nezmažú ani nižšie prevádzkové náklady, a ak sa to aj podarí, prvotná investícia sa vráti až po dlhých rokoch, neraz vtedy, keď už auto meníte za iné. Aj preto je o tieto autá napriek štedrým dotáciám nižší záujem, než ako si predstavujú bruselskí byrokrati.

Pre zaujímavosť, za prvý polrok roku 2021 si elektrická autá na Slovensku kúpilo iba 432 zákazníkov. Mimochodom, hoci sa očakávalo rýchle znižovanie cien, len nedávno svet obletela správa, že cena lítia na svetových trhoch vzrástla o 500 percent. A áno, lítium je ten chemický prvok, ktorý je kľúčový pre výrobu batérií, a tie sú suverénne najdrahšou súčiastkou celého auta. A to sme len na začiatku plánovaného prechodu k bezemisným zajtrajškom.

Keď sme pri emisiách, ani v súvislosti s nimi nie je situácia taká jednoznačná, než akú by ju zarytí elektromobilisti chceli mať. Program Green NCAP, ktorý spolupracuje s európskymi vládami, totiž po novom zistil, že elektromobil nie je v niektorých prípadoch o nič ekologickejší ako bežné auto. Pri meraniach skleníkových plynov totiž aplikoval novú metodiku, ktorá berie do úvahy prakticky všetko – od emisií vznikajúcich pri výrobe až po spotrebovanú energiu pri recyklácii. Bezemisná jazda sa teda vonkoncom nerovná bezemisnému autu.

Tretí vážny problém súvisí s dostatkom energie. Ten sa v Európe rieši už teraz a to aj v súvislosti s plánovaným prechodom na obnoviteľné zdroje. Prílišné spoľahnutie sa na ne totiž môže vyzerať aj tak, ako to nedávno okúsilo Rakúsko, ktorému hrozil reálny blackout. Situáciu museli hasiť okolité štáty a ich elektrárne na uhoľné a jadrové palivo. Marta Gajecká, jedna z najdôležitejší osôb poľskej energetiky, otvorene vraví, že presvedčenie, podľa ktorého môžeme mať elektromobily poháňané iba obnoviteľnou energiou, „je úplná utópia“. Ešte väčší problém ako samotný dostatok energie sú ale výkyvy, ktoré budú energetickú sieť čakať po tom, ako ľudia prídu z práce a začnú si auto nabíjať naraz. V Británii sa preto dokonca hovorilo o zákone, ktorý by umožnil automaticky odpojiť domáce autonabíjačky v čase špičky.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že elektrické autá majú svoje kvality a zaslúžia si miesto na trhu, predovšetkým pokiaľ ide o mestskú a prímestskú premávku. Naše ulice by však mali zapĺňať podľa vôle občanov a podľa nepriestrelnej rovnice ponuky a dopytu, nie podľa rozhodnutia európskych byrokratov a ich excelovských tabuliek odtrhnutých od reality. Ak pre nič iné, tak aspoň pre to, že tieto direktíva často spejú k úplne opačným výsledkom, než sú tie zamýšľané.