Na Woodstock do Nemecka. Čo čaká turistov, ktorí chcú cestovať za 9 eur

Lístok na cestovanie vlakmi za 9 eur po celom Nemecku navrhol liberál a syn kalvínskeho kazateľa. Vyvolalo to malú revolúciu a niekoľko prekvapení.

Berlínska stanica 1. júna. Foto: TASR/AP

Dodávanie ťažkých zbraní na Ukrajinu stále rozdeľuje Nemcov na dva tábory, celá politická a ekonomická elita sa neustále ospravedlňuje za vysokú závislosť od ruského plynu, Gerhard Schröder zažil svoju spoločenskú smrť a dokonca veľavážená exkancelárka Angela Merkelová nesplnila pri svojom prvom verejnom rozhovore po odchode do dôchodku verejné očakávania: moralistom chýbalo slovíčko sorry. Krajina sa nachádza v režime pranierovanie – spoveď – neodpustenie a stále z toho nevie nájsť cestu von.

Zároveň sa tu odohráva úplne iný jav, ktorému Američania hovoria Revenge Travel: Ľudia v bohatých krajinách Západu sa mstia za dva roky, počas ktorých museli sedieť v rôznych formách pandemickej karantény. Chcú si ten absťák vynahradiť, nech to stojí, čo to stojí. Nemecké cestovky očakávajú najsilnejšiu letnú sezónu od vynájdenia cestovného ruchu, mnohí už nevydržia ani len čakať na leto, za noc v gréckom hoteli platia aj 500 eur. Pohonné hmoty sú drahé, letenky zdraželi, lacnejšie nie je nič, nahromadené túžby sa musia niekde vybiť.

Veľké pykanie, veľké zdraženie a veľké žúrovanie – ďalšia triáda, ktorú Nemci prežívajú v tom istom čase. Do tejto komplikovanej nálady hodila červeno-zeleno-liberálna vláda granát s nevinným názvom 9-Euro-Ticket. Výkonný riaditeľ Združenia nemeckých dopravných podnikov (VDV) Oliver Wolff zhrnul prvé dni po zavedení 9-eurového lístka takto: „Je to skutočný Woodstock vo verejnej doprave.“ Narážal tým na legendárny festival hipisákov v roku 1969. Hipisáci boli, pravda, proti vojne vo Vietname a odmietali v nej bojovať, s Nemcami je to spolovice inak, ale aj krívajúca paralela je paralela.

9-Euro-Ticket znamená, že človek jednorazovo zaplatí deväť eur a môže celý jeden mesiac cestovať verejnou dopravou po celom Nemecku (s výnimkou diaľkových vlakov typu Intercity, Eurocity alebo ICE). Ponuka platí pre mesiace jún, júl, august a vzťahuje sa na všetky regionálne vlaky, verejne lokálne autobusy a na MHD všetkých nemeckých samospráv. Odpovedám na vašu otázku: áno, aj slovenskí turisti môžu za 9 eur celý mesiac cestovať krížom-krážom po celom Nemecku.

Cestujúci čakajú na nástupišti na hlavnej železničnej stanici 1. júna 2022 v Berlíne. Od stredy môžu ľudia v Nemecku používať mesačný cestovný lístok na verejnú dopravu za 9 eur. Foto: TASR/AP

Vzrúšo, ktoré 9-eurový lístok vyvolal v nemeckej spoločnosti, sa dá porovnať už iba s usporiadaním MS vo futbale. Nemecké médiá vyslali svojich najlepších reportérov, aby získali čo najviac aktuálnych správ z frontu – a front teraz prechádza cez kupé osobákov.

Doterajšia bilancia vyzerá takto: 1. júna sa nestalo ešte nič, bol pracovný deň, iba dochádzajúci vlakom si ušetrili permanentku, aj oni profitujú z ticketu. No a potom prišiel predĺžený turičný víkend – a regionálne vlaky nemeckých železníc praskali vo švíkoch. Ako sa dalo očakávať, húfy výletníkov sa hrnuli do zopár klasických destinácií – bavorské jazero Tegernsee, „saské Švajčiarsko“ a tri-štyri letoviská pri Severnom a Baltskom mori. Kto prišiel na stanicu ešte aj s bicyklom, mal na preťažených trasách smolu. Bola to tlačenica.

Aspoň že sa nestalo to, čoho sa najviac obávali obyvatelia vychýreného dovolenkového ostrova Sylt. Na Sylte si ešte spomínajú na jar 1995, keď Deutsche Bahn zaviedla Schönes-Wochenende-Ticket („Krásny víkendový lístok“) – prišli radikálni hamburskí pankáči. „Mestská guerila Hamburg“ vyzvala na „Deň politického chaosu“ a to s krásnym vydieračským rýmom Sylt für alle, sonst gibt’s Krawalle!!! („Sylt pre všetkých, inak bude kravál“). Nepokoje v roku 1995 boli, v roku 2022 zatiaľ nie.

9-Euro-Ticket je súčasťou protiinflačného balíčka, o ktorom kabinet kancelára Olafa Scholza rozhodol pre zvýšené náklady na energie po ruskej invázii na Ukrajinu. Nápad vznikol 24. marca 2022 skoro ráno (okolo piatej hodiny) v priebehu nočného zasadnutia koaličného výboru, ktorý v tom čase trval už osem hodín.

Nápad s lístkom má v sebe niečo divoké, chaotické, ba pankáčske, prišiel ale od politika, ktorý pre svoju kalvínsku strohosť, pre svoju distingvovanú serióznosť a precízne dozadu začesané vlasy získal povesť jediného konzervatívca v nemeckej vláde. Volá sa Volker Wissing, je ministrom dopravy a druhým človekom pravicovo-liberálnej FDP. Pôvodne (teda o piatej ráno) navrhoval 90-dňový lístok za 90 eur, to sa ale nepovažovalo za dostatočnú zľavu, tak sa to znížilo na deväť eur. Má to byť aj motiváciou pre vodičov, aby vzhľadom na ceny nafty a benzínu presedlali na verejnú dopravu.

Foto: Volker Wissing/FB

V prevažne ľavicovej „semaforovej“ vláde pôsobí Wissing na prvý pohľad ako cudzí element, v skutočnosti je však jedným z kľúčových architektov tejto koalície. Zelení, ktorí získali v septembrových voľbách do Spolkovému snemu silnejší výsledok než liberáli, chceli pre uskutočnenie svojej ekologickej revolúcie aj ministerstvo dopravy, keďže už ale mali zahraničie, hospodárstvo, pôdohospodárstvo a klímu, prešla doprava k liberálom. Je to niečo ako liberál na ministerstve školstva na Slovensku, postrach. Zelených to desí, veď liberáli práve opäť zabránili zavedeniu obmedzenia rýchlosti na nemeckých diaľniciach. Wissingovi nijako nepomáha, že doma v Palatíne už roky jazdí na plug-in hybride, väčšinou vraj v elektrickom režime. Wissing nepresvedčil Zelených ani svojím vyhlásením: „Dvakrát by som si rozmyslel, či by som si ešte kúpil auto so spaľovacím motorom.“

V posledných 40 rokoch fungovala FDP ako tradičný junior partner pre postkresťanskodemokratickú úniu z CDU a CSU, no bol to práve Volker Wissing, ktorý sa preorientoval už na úrovni svojej spolkovej krajiny na sociálnych demokratov. Má na to zvláštny dôvod: Považuje mnohých politikov CDU za nečestných ľudí – a čestnosť, disciplína a zodpovednosť je preňho všetko.

Je synom vinára a kalvínskeho kazateľa (kombinácia, ktorá sa v nemeckej histórii vyskytla asi len raz). Od ranej mladosti hral na organe, vyučil sa za cirkevného hudobníka a dlhé roky hrával na bohoslužbách. Jedným z jeho obľúbených diel je kantáta Johanna Sebastiana Bacha o pominuteľnosti. Wissing pozná prvé verše naspamäť: Ach wie flüchtig, ach wie nichtig ist der Menschen Leben! Wie ein Nebel bald entstehe und auch bald vergehet, so ist unser Leben, sehet! („Ó, aký prchavý, ó, aký márny je život človeka! Ako hmla čoskoro vzniká a čoskoro zaniká, tak je to s naším životom, hľa!“)

Ak si kladiete otázku, čo hľadá taký človek v nekresťansko-biznisovej FDP, treba ju adresovať nemeckým kresťanským demokratom. S tými Wissing v Palatíne dlho spolupracoval a opakovane sa stretával s tým, že „mali dosť voľný vzťah k pravde“. So stranou SPD, zvlášť s tímom vtedajšieho ministra financií Olafa Scholza mal presne opačnú skúsenosť – „zaručene hrajú čestne“. Sám sa po úspešnom ukončení koaličných rokovaní začudoval: „Na jednej strane je tu Olaf Scholz, ktorého ešte tak dobre nepoznáte, a na druhej strane je tu CDU. Pri jednej strane vás prekvapí, ako rýchlo si dokážete získať dôveru. Pri druhej vás už neprekvapí nič.“

Veriaci kalvín si v politike (a zvlášť v politike CDU) všimol ešte niečo iné: „Niekedy sa čudujem, koľko je v politike ľudí, ktorí sa boja robiť rozhodnutia.“ Wissing sa rozhodnutí nebojí, už ako sudca bol známy svojou promptnosťou. Tak to šlo aj s 9-eurovým lístkom – navrhol to a bolo. Na turičný chaos v nemeckých osobákoch reagoval pokrčením ramien: „Doteraz sa vždy sťažovali na to, že autobusy a vlaky využíva príliš málo ľudí. Som rád, keď ich je viac.“ Tvrdil, že on osobne chcel zaviesť 9-Euro-Ticket pôvodne iba na úrovní regiónov, no „spolkové krajiny to chceli pre celé Nemecko. „A oni povedali, že to môžu aj zorganizovať. Dôverujem odborným znalostiam spolkových krajín.“

Nebolo by to Nemecko, keby 9-Euro-Ticket nepriniesol riziko niekoľkých možných byrokratických problémov.

Foto: TASR/AP

Prvý háčik je, že v Nemecku na rozdiel od zvyšku Európy stále platí plošná povinnosť nosenia rúška v celej verejnej doprave – Nemci teda zažijú Woodstock s respirátorom. Druhý háčik je, že 9-eurová permanentka sa nevzťahuje na regionálne vlaky, ktoré prevádzkuje spoločnosť pre diaľkovú dopravu – môže sa teda stať, že človek nechtiac ide načierno. Tretí háčik je, že miesta v osobákoch sa obvykle nedajú rezervovať a že nie sú ešte k dispozícii digitálne informačné systémy na predvídanie plných vlakových kupé či autobusov. Štvrtý háčik je, že Deutsche Bahn (nehovoriac o predmestských vlakoch berlínskej S-Bahn) patrí v Európe aj bez 9-eurového návalu k železniciam s najvyššou mierou meškania (nie, nie je to Taliansko, talianske železnice fungujú!) – pravdepodobnosť zmeškania nadväzujúceho spoja je preto vysoká. Piaty háčik je, že Nemec cestujúci vlakom zvyčajne nie je príjemným spoločníkom.

Aj tak platí, že nám kalvín Wissing, Nemecké železnice a Združenie nemeckých dopravných podnikov pripravili najväčšie dobrodružstvo tohto leta. Nikto vám nezaručí miesto na sedenie, nikto vám negarantuje, že sa dostanete z bodu A do bodu B, a ľahko môžete stroskotať v prerúškovanej depke nejakej prestupovej stanice.

Ale bude to zážitok – za iba 9 eur!