Na Woodstock do Nemecka. Čo čaká turistov, ktorí chcú cestovať za 9 eur

Cestujúci čakajú na nástupišti na hlavnej železničnej stanici 1. júna 2022 v Berlíne. Od stredy môžu ľudia v Nemecku používať mesačný cestovný lístok na verejnú dopravu za 9 eur. Foto: TASR/AP

Vzrúšo, ktoré 9-eurový lístok vyvolal v nemeckej spoločnosti, sa dá porovnať už iba s usporiadaním MS vo futbale. Nemecké médiá vyslali svojich naj­lep­ších re­por­térov, aby získali čo najviac aktuálnych správ z fron­tu – a front teraz prechádza cez kupé osobákov.

Doterajšia bilancia vyzerá takto: 1. júna sa nestalo ešte nič, bol pracovný deň, iba dochádzajúci vlakom si ušetrili permanentku, aj oni profitujú z ticketu. No a potom prišiel pre­d­ĺže­ný turičný víkend – a regionálne vlaky nemeckých železníc pras­kali vo švíkoch. Ako sa dalo očakávať, húfy výlet­ní­kov sa hrnuli do zopár klasických destinácií – bavorské jazero Tegernsee, „sas­ké Švajčiarsko“ a tri-štyri le­to­vis­ká pri Severnom a Baltskom mori. Kto prišiel na stanicu ešte aj s bicyklom, mal na pre­ťa­že­ných trasách smolu. Bola to tlačenica.

Aspoň že sa nestalo to, čoho sa najviac obávali obyvatelia vychýrené­ho dovolenkového ostrova Sylt. Na Sylte si ešte spomínajú na jar 1995, keď Deutsche Bahn zaviedla Schönes-Wochenende-Ticket („Krás­ny víkendový lístok“) – prišli radikálni hamburskí pankáči. „Mestská guerila Hamburg“ vyzvala na „Deň politického chaosu“ a to s krásnym vydieračským rýmom Sylt für alle, sonst gibt’s Kra­wal­le!!! („Sylt pre všetkých, inak bude kravál“). Nepokoje v roku 1995 boli, v roku 2022 zatiaľ nie.

9-Euro-Ticket je súčasťou protiinflačného balíčka, o ktorom kabinet kan­celára Olafa Scholza rozhodol pre zvýšené náklady na ener­gie po ruskej invázii na Ukrajinu. Nápad vznikol 24. marca 2022 skoro ráno (okolo piatej hodiny) v priebehu nočného zasadnutia koa­lič­ného výboru, ktorý v tom čase trval už osem hodín.

Nápad s lístkom má v sebe niečo divoké, chaotické, ba pan­káč­ske, pri­š­iel ale od politika, ktorý pre svoju kalvínsku strohosť, pre svoju distingvovanú serióznosť a precízne dozadu za­če­sané vla­sy získal povesť jediného konzervatívca v nemeckej vlá­de. Volá sa Volker Wissing, je ministrom dopravy a druhým člo­ve­kom pra­vicovo-liberálnej FDP. Pôvodne (teda o piatej ráno) navrh­oval 90-d­ňo­vý lístok za 90 eur, to sa ale nepovažovalo za dos­ta­toč­nú zľa­vu, tak sa to znížilo na deväť eur. Má to byť aj mo­tiváciou pre vodičov, aby vzhľadom na ceny nafty a benzínu pre­sed­lali na verejnú dopravu.

Foto: Volker Wissing/FB

V prevažne ľavicovej „semaforovej“ vláde pôsobí Wissing na prvý po­hľad ako cudzí element, v skutočnosti je však jedným z kľúčových ar­chitektov tejto koalície. Zelení, ktorí získali v septembrových voľ­bách do Spol­kovému snemu silnejší výsledok než liberáli, chceli pre uskutočnenie svojej ekologickej revolúcie aj mi­nisterstvo dopravy, keďže už ale mali zahraničie, hospodárstvo, pô­dohospodárstvo a klímu, prešla doprava k liberálom. Je to niečo ako liberál na ministerstve školstva na Slovensku, postrach. Zelených to desí, veď liberáli práve opäť za­brá­nili zavedeniu obmedzenia rých­lo­sti na nemeckých diaľniciach. Wissingovi nijako nepomáha, že do­ma v Palatíne už roky jazdí na plug-in hybride, väčšinou vraj v elek­trickom režime. Wissing nepresvedčil Zelených ani svojím vyhlásením: „Dvakrát by som si rozmyslel, či by som si ešte kúpil auto so spaľovacím motorom.“

V posledných 40 rokoch fungovala FDP ako tradičný junior part­ner pre postkresťanskodemokratickú úniu z CDU a CSU, no bol to práve Vol­ker Wissing, ktorý sa preorientoval už na úrovni svojej spol­ko­vej kra­jiny na sociálnych demokratov. Má na to zvláštny dôvod: Po­važuje mnohých politikov CDU za ne­čest­ných ľudí – a čestnosť, dis­cip­lína a zodpovednosť je preňho všet­ko.

Je synom vinára a kal­víns­keho kazateľa (kombinácia, kto­rá sa v ne­mec­kej histórii vy­skyt­la asi len raz). Od ranej mla­do­sti hral na or­gane, vyučil sa za cirkevného hudobníka a dlhé roky hrával na bo­hoslužbách. Jedným z jeho obľúbených diel je kantáta Johanna Se­bas­tiana Bacha o po­minuteľnosti. Wissing pozná prvé verše na­spa­mäť: Ach wie flüchtig, ach wie nichtig ist der Menschen Leben! Wie ein Nebel bald entstehe und auch bald vergehet, so ist unser Leben, sehet! („Ó, aký prchavý, ó, aký márny je život človeka! Ako hmla čo­sko­ro vzniká a čoskoro zaniká, tak je to s naším životom, hľa!“)

Ak si kladiete otázku, čo hľadá taký človek v nekresťansko-biz­ni­so­vej FDP, tre­ba ju adresovať nemeckým kresťanským demokratom. S tými Wissing v Pa­la­tí­ne dlho spo­lupracoval a opakovane sa stre­tá­val s tým, že „mali dosť voľný vzťah k pravde“. So stranou SPD, zvlášť s tí­mom vte­daj­ši­eho mi­ni­stra financií Olafa Scholza mal presne opačnú skú­se­nosť – „zaručene hrajú čestne“. Sám sa po úspešnom uko­n­če­ní koa­lič­ných rokovaní začudoval: „Na jed­nej strane je tu Olaf Scholz, kto­ré­ho ešte tak dobre nepoznáte, a na druhej strane je tu CDU. Pri jed­nej strane vás prekvapí, ako rých­lo si dokážete získať dôveru. Pri druhej vás už ne­pre­k­vapí nič.“

Veriaci kalvín si v politike (a zvlášť v politike CDU) všimol ešte nie­čo iné: „Niekedy sa ču­dujem, koľko je v politike ľudí, ktorí sa boja robiť roz­hod­nu­tia.“ Wissing sa rozhodnutí nebojí, už ako sud­ca bol známy svojou promptnosťou. Tak to šlo aj s 9-eurovým líst­kom – navrhol to a bolo. Na turičný chaos v nemeckých osobákoch rea­goval pokrčením ramien: „Doteraz sa vždy sťažovali na to, že au­tobusy a vlaky využíva príliš málo ľudí. Som rád, keď ich je viac.“ Tvrdil, že on osobne chcel zaviesť 9-Euro-Ticket pôvodne iba na úrovní re­giónov, no „spolkové krajiny to chceli pre celé Nemecko. „A oni povedali, že to môžu aj zorganizovať. Dô­ve­ru­jem odborným znalostiam spolkových krajín.“

Nebolo by to Nemecko, keby 9-Euro-Ticket nepriniesol riziko nie­koľ­kých možných byrokratických problémov.

Foto: TASR/AP

Prvý háčik je, že v Nemecku na rozdiel od zvyšku Eu­rópy stále platí plošná povinnosť nosenia rúška v celej verejnej do­prave – Nemci teda zažijú Woodstock s respirátorom. Druhý há­čik je, že 9-eurová permanentka sa nevzťahuje na re­gio­nál­ne vlaky, kto­ré prevádzkuje spoločnosť pre diaľkovú dopravu – môže sa teda stať, že človek ne­chtiac ide načierno. Tretí háčik je, že miesta v osobákoch sa obvykle nedajú rezervovať a že nie sú ešte k dispozícii digitálne in­formačné systémy na predvídanie plných vlakových kupé či au­to­busov. Štvrtý háčik je, že Deutsche Bahn (nehovoriac o pred­mes­t­s­kých vlakoch berlínskej S-Bahn) patrí v Európe aj bez 9-eurového návalu k že­lezniciam s najvyššou mierou meš­ka­nia (nie, nie je to Ta­liansko, talianske železnice fungujú!) – pravdepodobnosť zmeš­ka­nia nadväzujúceho spoja je preto vysoká. Piaty háčik je, že Nemec cestujúci vlakom zvyčajne nie je príjemným spoločníkom.

Aj tak platí, že nám kalvín Wissing, Nemecké železnice a Združenie ne­meckých do­prav­ných pod­ni­kov pripravili najväčšie dobrodružstvo toh­to leta. Nikto vám nezaručí miesto na sedenie, nikto vám ne­ga­ran­tuje, že sa dostanete z bodu A do bodu B, a ľahko môžete stro­s­kotať v prerúškovanej depke nejakej prestupovej stanice.

Ale bude to zážitok – za iba 9 eur!