Aké sú príležitosti pre dolárový výnos v kryptomenách

Ilustračné foto: TASR/AP Ilustračné foto: TASR/AP

Kryptomeny sú aj obľúbeným nástrojom špekulantov, kúpiť lacno a predať draho. Problémom je však načasovať kúpu a predaj, výber správnej kryptomeny a riziko, že sa netrafíme. Väčšina krypto investorov má svoj príbeh, prečo do niektorej z kryptomien investuje.

Zrejme najznámejší príbeh je o bitcoine a tvrdých peniazoch. Na svete bude iba 21 miliónov bitcoinov a dopyt po tvrdej mene, ktorá sa dá prakticky okamžite s malými nákladmi poslať cez internet, bude narastať. Súvisí to aj s obmedzeniami finančnej komunikácie pod taktovkou EÚ, štátov či medzinárodných organizácií proti praniu špinavých peňazí.

Platobné systémy sa stávajú medzinárodným daňovým donucovacím systémom a dostávajú sa pod záťaž obrovskej byrokracie. Ak sa vás banka pýta, čo chcete predávať, predtým ako vám otvorí účet, alebo ak služba na akceptovanie karty chce presný popis toho, čo chcete predávať, niečo nie je v poriadku.

Správna odpoveď by mala byť „chcem ponúkať produkty a služby súkromným osobám a firmám a vy máte len sprocesovať platbu, a do toho, čo si predávame, vás nie je nič”.

Bez preháňania to môžeme prirovnať k tomu, že sa vás pracovník e-mailovej služby dva dni po odoslaní e-mailu opýta, že nerozumie štvrtému odseku a potreboval by jeho dovysvetlenie, inak ho nedoručí.

Aj kryptoinvestori však majú obmedzený apetít na riziko a radi diverzifikujú. Málokto si však uvedomuje, že kryptomeny majú aj pomerne nové odvetvie decentralizovaných financií (DeFi), v ktorých sa dajú nájsť aj služby a príležitosti, ktoré sú denominované v dolároch. Na pár možných stratégií sa pozrieme.

Rôzne kryptomenové projekty sa intenzívne zaoberajú vytvorením reprezentácie dolárovej hodnoty v kryptomenovom svete. Prístupy sú rôzne, od vydávania elektronických peňazí, ktoré sú kryté inými formami dolára (napríklad štátnymi alebo súkromnými dlhopismi, bankovými zostatkami), cez pôžičky kryté kryptomenami až po hedžovacie produkty poskladané z kryptomeny a short strany future kontraktu.

Ešte predtým, ako sa pozrieme na niektoré používané stratégie, vysvetlime si, prečo v kryptomenách niekto vôbec vytvára doláre. Však bitcoin mal dolár nahradiť, a nie ho kopírovať.

V prvom rade je dolár medzinárodnou účtovnou jednotkou. Ak chcete zaplatiť faktúru niekomu do inej krajiny, pravdepodobne sa dohodnete na dolárovej hodnote transakcie. A to aj napriek tomu, že ani jeden z vás nepoužíva dolár ako primárnu účtovnú jednotku. Hodnote dolára rozumie veľa ľudí a vybudoval si reputáciu – jeho hodnota je spomedzi väčšiny fiat mien najmenej zlá. Dolár znehodnocuje monetárna expanzia, ale ak ho porovnáme s inými menami, tie sú na tom často ešte horšie. Preto aj dlhodobé finančné plánovanie robí veľa ľudí aj firiem v dolároch (aj keď v tomto prípade by boli užitočnejšie napríklad unce zlata).

Prenos hodnoty v účtovnej jednotke, ktorá je všeobecne známa, kdekoľvek na svete, je užitočná služba. Len remitencie (finančné operácie emigrantov posielajúcich peniaze rodinám domov) v roku 2018 podľa Svetovej banky predstavovali prevody vo výške 689 miliárd dolárov. Priemerný náklad na prevod 200 dolárov predstavoval 6,8 percenta z posielanej sumy. Toto je jedna z oblastí, ktorú sa snažia riešiť dolárové kryptoprodukty, ale aj samotný bitcoin. Je oveľa jednoduchšie kúpiť bitcoin v New Yorku a poslať ho rodine do Pakistanu, ako odoslať medzinárodný prevodný príkaz po sieti SWIFT.

Ďalšou užitočnou vlastnosťou dolárových kryptoproduktov je kryptopôžička – na spotrebu alebo jemnú páku. V DeFi je možné vytvoriť dolárovú pôžičku zabezpečenú kryptomenami. Tak vzniknú nové doláre, čo je dané tým, že v budúcnosti je potrebné znova splatiť dolárovú hodnotu. Ak kryptoinvestori doláru neveria, môžu staviť na jeho pokles voči kryptomenám tak, že si ho požičajú a vrátia ho, keď bude podľa nich lacnejší. Medzitým si za požičané doláre môžu kúpiť napríklad iné kryptomeny alebo, samozrejme, aj čokoľvek iné, čo podlieha štandardnej cenovej inflácii vo fiat menách.

Kľúčovým faktorom v týchto prístupoch je úrok, ktorý však neurčuje úradník centrálnej banky, ale väčšinou nejaký trhový mechanizmus. A vďaka tomu je možné vytvárať úrokový zisk, napríklad formou arbitráže úrokov.

A, samozrejme, nezabúdajme na decentralizáciu. Mnohí ľudia budú radšej veriť uloženiu dolárovej hodnoty v banke, ktorú tvorí softvér a vynútiteľné pravidlá, ako v regulovanej inštitúcii, ktorá s peniazmi môže narábať netransparentne a môže skrachovať. Stablecoiny tak umožňujú ľuďom mať „bankový účet“ bez banky.

V ďalších častiach si povieme, ako takéto kryptodoláre vznikajú a aké príležitosti pre dolárových investorov ponúkajú.




Ďalšie články