Rusko skrátilo dodávky pre Slovensko o polovicu. SPP: Pracujeme s rizikom, že sa to zastaví úplne

Sídlo SPP, ilustračný záber. Foto: Michal Svítok/TASR Sídlo SPP, ilustračný záber. Foto: Michal Svítok/TASR

AKTUALIZOVANÉ Rusko pokračuje v tohtotýždňovom krátení dodávok plynu na Slovensko. V porovnaní so zmluvným objemom ho k nám v piatok prúdi o polovicu menej. Generálny riaditeľ nášho distribútora SPP pracuje aj s alternatívou, že Kremeľ utiahne kohútiky úplne. Problémy rovnakého charakteru neobchádzajú ani iné štáty Európy.

Pokles dodávok ruského zemného plynu na Slovensko pokračuje. Zatiaľ čo v utorok znížilo Rusko dodávky pre Slovenský plynárenský priemysel (SPP) o desatinu, v stredu o 15 percent a vo štvrtok o viac ako tretinu, v piatok budú dodávky plynu oproti zmluvným objemom skrátené o polovicu. Na konferencii Jarná ITAPA 2022 o tom informoval generálny riaditeľ SPP Richard Prokypčák. Ani toto krátenie však podľa šéfa SPP dodávky plynu na Slovensko neohrozí.

Prokypčák pripomenul, že SPP podpísalo zmluvu na dodávku plynu zo Severného mora, ktorý k nám už reálne prúdi a na Slovensko prichádza aj plyn z ostatného LNG tankera vyloženého v Chorvátsku. „Môžem povedať, že ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Za každú megawatthodinu, ktorá nám chýba v týchto dňoch, ďalšie dve megawattodiny dávame do zásobníku navyše,“ povedal Prokypčák.

Slovensko tak podľa šéfa plynárov krátenie dodávok o polovicu nijako nezasiahne. „Pracujeme na ďalších riešeniach, ako sa vysporiadať, ak by došlo k úplnej odstávke. Reálne pracujeme s najväčším rizikom, že sa to zastaví úplne,“ dodal. V súčasnosti sú zásobníky plynu naplnené na 52 percent, no v pomere k celkovej ročnej spotrebe má Slovensko viac plynu v zásobníkoch ako ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky.

Situácia s dodávkami plynu v Európe sa podľa Prokypčáka vzhľadom na investície jednotlivých štátov do infraštruktúry upokojí niekedy v polovici roka 2023 a zima 2023/2024 by už mala byť bezproblémová. Po tomto termíne sa zlepší aj pozícia Slovenska v nákupe plynu. „Som presvedčený, že v rokoch 2023 a 2024 si Slovensko ako vnútrozemská krajina bude môcť vyberať, skadiaľ plyn dovezie,“ dodal Prokypčák.

Na snímke generálny riaditeľ SPP Richard Prokypčák. Foto: Pavol Zachar/TASR

Úplne zastavenie nie je fikcia

Scenár o úplnom zastavení, ktorý spomínal Prokypčák, už v nedávnej minulosti postihol Bulharsko aj Poľsko. Ruská energetická spoločnosť Gazprom svoj krok vtedy odôvodnila tvrdením, že oba štáty odmietli za surovinu platiť v rubľoch.

Rusko tento týždeň znížilo dodávky plynu do Nemecka, Talianska, Rakúska, Česka. ČEZ (České energetické závody) uviedol, že ruský energetický gigant ho o znížení dodávok upovedomil. „Týka sa to len malej časti dodávok priamo od Gazpromu. Ten plyn sme nahradili z iných zdrojov.“

V piatok sa okrem iného na verejnosti objavila správa, že toky plynu do Francúzska z Nemecka sú od 15. júna zastavené. Oznámil to francúzsky prevádzkovateľ plynovodu GRTgaz s odvolaním sa na zníženie ruských dodávok.

„GRTgaz zostáva ostražitý v súvislosti s nadchádzajúcou zimou a vyzýva prepravcov, aby naďalej čo najviac napĺňali svoje národné zásobníky,“ uviedol vo vyhlásení prevádzkovateľ siete, ktorá je divíziou hlavného francúzskeho dodávateľa plynu Engie.

Technický problém či politika?

O skutočnej príčine krátenia dodávok suroviny na starý kontinent sa obe strany sporia. Šéf Gazpromu Alexej Miller vyhlásil, že koncern nemôže pre sankcie získať späť vybavenie po bežnej údržbe plynovodu Nord Stream 1 od nemeckého výrobcu Siemens. Problém má mať teda technickú povahu.

V podobnom duchu sa vyjadril aj ruský veľvyslanec pri EÚ Vladimír Čižov. Ten vo štvrtok podľa agentúry RIA Novosti povedal, že pretrvávajúce problémy s opravou zariadení pre kompresorové stanice by mohli viesť k tomu, že Rusko plynovod odstaví úplne.

Nemecko ale označilo tieto argumenty za vymyslené. Podľa spolkového ministra hospodárstva Roberta Habecka sú kroky Gazpromu „politicky motivované“. Dodal, že Moskva sa snaží vytlačiť ceny plynu vyššie.

Znižovanie dodávok zemného plynu z Ruska, ktoré súvisí s vojnou na Ukrajine, sa snažia na starom kontinente vykryť dovozom skvapalneného plynu zo Spojených štátov či plynom zo Severného mora, kde sa o jeho ťažbu stará Nórsko.

LNG tanker Arctic Princess pri Rotterdame. Zdroj: flickr.com / Kees Torn

Ceny raketovo stúpajú

Turbulencie ohľadne dodávok cez Nord Stream 1, ktorý ústi v Nemecku, tlačia ceny suroviny nahor. Iba od pondelka do štvrtka stúpla a extrémnych 70 percent a surovina sa predávala za približne 140 eur za jednu megawatthodinu.

Situácia sa v konečnom dôsledku odzrkadlí aj na peňaženkách spotrebiteľov. Minister hospodárstva Richard Sulík vo štvrtok počas mimoriadnej schôdze zákonodarného zboru, na ktorej čelil svojmu odvolávaniu, vyhlásil, že ceny zemného plynu pre domácnosti vzrastú od začiatku budúceho roka o 34 až 59 percent.


Ďalšie články