Tibor Búza: Nevidím dôvod na samostatnú LGBT reláciu

Pokračujeme v rozhovoroch s kandidátmi na generálneho riaditeľa RTVS. S Tiborom Búzom sme sa rozprávali o dezinformáciách a ideologizácii spravodajstva, či potrebuje televízia samostatnú reláciu pre LGBT témy, o chýbajúcom športe aj o personálnych zmenách po jeho zvolení a nových kanáloch. Pýta sa Michal Čop.

Vo svojom projekte ste uviedli spravodajstvo ako svoju prioritu. Ľuďom z konzervatívneho spektra sa to spája s obavou, že spravodajstvo RTVS sa liberalizuje, čo znamená, že do spravodajstva vnáša liberálny pohľad na správy. Vnímate to aj vy?

Čo znamená liberálny náhľad na správy?

Napríklad že o legislatívnej norme na pomoc tehotným ženám sa hovorí ako o zákone, ktorý má obmedzovať potraty či slobodu ženy.

Po prvé, spravodajstvo je jedna z priorít, ale ten projekt má ambíciu byť komplexný, to znamená zamerať sa na všetky otázky súvisiace s verejnoprávnou televíziou a rozhlasom. Po druhé, sú jasne definované pravidlá a parametre, ako má vyzerať verejnoprávne spravodajstvo. To znamená, že má byť vyvážené vo všetkých smeroch. Má byť poskytnutý priestor všetkým relevantným názorovým spektrám. Nie som však zástancom falošnej objektivity a falošnej vyváženosti. Ak niekto povie, že tráva je červená, tak mu nedám taký istý priestor, keďže je to holý nezmysel. Ale na druhej strane si myslím, že spravodajstvo RTVS má ísť do hĺbky, do analytiky, má sa snažiť objektivizovať informácie. Nemá ísť po povrchu ani bulvarizovať a nevyťahovať iba tie témy, ktoré pritiahnu pozornosť diváka alebo poslucháča.

Na tom sa zhodneme. Otázka je, ako postupovať v prípade tém, na ktorých sa ľudia z jednotlivých relevantných názorových spektier nezhodnú. Ako by to bolo v prípade zákona Anny Záborskej, na ktorý sa niekto pozeral ako na pomoc ženám, niekto iný ako na obmedzovanie potratov?

Televízia aj rozhlas má priestor, kde sa dá tejto téme venovať v celej šírke a hĺbke, ktorú táto téma potrebuje. To znamená jednak debata s predkladateľkou návrhu, jednak s názorovým oponentom. A máme relácie ako O päť minút dvanásť, Do kríža a predpokladám, že súčasťou spravodajského kanála by sa stali aj ďalšie formáty tak, aby sme sa danej téme mohli venovať.

Myslel som skôr na štandardné spravodajstvo, ktoré ide napríklad v rozhlase každú polhodinu, a na to, aby sa v takýchto správach nepoužíval ideologicky podfarbený jazyk, ktorý je navyše v rozpore s väčšinovým názorom spoločnosti.

Po prvé, otázka je, čo je väčšinový názor spoločnosti. Po druhé, nechcem sa baviť o konkrétnej reportáži, keďže som ju nepočul a nepamätám si, ako RTVS informovala o zákone pani Záborskej, ktorý ste spomínali. Preto neviem posúdiť, či to bolo vychýlené na jednu alebo na druhú stranu. Ambícia je taká, aby to bolo korektné a vystihovalo to podstatu problému.

Ak by sa takýto prípad udial v budúcnosti, prekážalo by vám to?

Samozrejme, že áno.

Ďalšou dôležitou súčasťou vášho projektu bol boj proti hoaxom. Problémom je to, že tento boj sa môže zvrhnúť na akési ministerstvo pravdy. Typickým príkladom toho je kauza z covidovej doby, keď sociálne siete mazali príspevky o tom, že vírus mohol uniknúť z laboratória, pričom dnes sa to považuje za jednu z pravdepodobných príčin. Ako by ste zabránili tomu, aby aj v RTVS nevzniklo takéto „ministerstvo pravdy“?

Rozhodne nemám ambíciu hovoriť o ministerstve pravdy. Že máme problém s hybridnou vojnou, s hoaxami, deep fake, to hádam nebudeme popierať ani jeden, ani druhý. Je potrebné postaviť kvalitný tím ľudí, ktorí vedia s týmito vecami pracovať. V projekte hovorím o dátových analytikoch, o dátových vizualizátoroch, o ľuďoch, ktorí vedia pracovať s takýmto typom informácií a odhaľovať dezinformácie. Je to beh na dlhé trate, ale existujú formáty, ktoré sa dajú prebrať zo sveta alebo sa nimi dá inšpirovať. Naviac tu máme inštitúcie, ktoré už odviedli kus práce. Máme tu samostatné oddelenie na ministerstve vnútra, kde vidím jasný priestor na spoluprácu s verejnoprávnym spravodajstvom. Pokiaľ to bude postavené kvalitne, s kvalitnými rešeršermi, editormi a ľuďmi, ktorí s tým budú vedieť pracovať, tak sa toho neobávam. Práve naopak, ak sa tejto téme budeme vyhýbať, tak si len zarobíme na väčší problém. Nemôžeme sa tomu vyhýbať len preto, že sa bojíme, že by sme mohli spraviť niečo zlé. Iba ten, čo nič nerobí, neurobí chybu.

Čo je podľa vás dôvodom, že na Slovensku tak narástla dezinformačná scéna?

To je otázka skôr pre sociológov. Chce to asi inú analýzu ako moju dojmológiu. Možno sme k tomu náchylní alebo sme, veľmi amatérsky definované, nárazníkovou zónou. Je jasné, že tu máme tento problém, ako vznikol, to vám nepoviem, na to sú povolanejší ľudia ako ja.

Jedna z teórií tvrdí, že dezinformačné scéna nám rastie preto, že celé spravodajstvo je vychýlené smerom, ktorému ľudia nedvôverujú, a preto hľadajú alternatívu, ktorú im ponúkajú práve dezinformačné kanály.

To si nemyslím. Máme tu pomerne silné aj názorovo inak orientované médiá, ako je Štandard alebo Postoj. Myslím si, že máte pomerne slušnú základňu čitateľov.

Jeden z ďalších kandidátov na post šéfa RTVS Peter Jaknů dostal v rámci vypočúvania otázku, v ktorej sa ho pýtali, či by zriadil reláciu, ktorá by ľudí vzdelávala v oblasti tém z prostredia LGBT komunity. Vy by ste takúto reláciu zriadili?

Na to predsa máme iný priestor. Máme iks dokumentov, iks diskusných relácií. Nevidím dôvod na budovanie nejakého nového formátu, ktorý by sa venoval výhradne tejto téme. Je to určite téma, ktorej sa verejnoprávne médium nemôže vyhýbať a bol by som absolútne proti, ak by sa chcelo vyhýbať. Ale nevidím priestor na to, aby vznikla špeciálna relácia, ktorá by sa venovala iba tejto téme.

Komisia, ktorá hodnotila kandidátov, vás označila za najlepšieho spomedzi všetkých. V kuloároch sa už preto začali šíriť reči o tom, koho si so sebou prinesiete do vedenia RTVS. Napríklad prebleskla informácia, že šéfkou spravodajstva by mala byť Zuzana Kovačič Hanzelová.  

Vôbec na to nebudem reagovať. Po prvé, s nikým som sa o tejto ponuke ešte nebavil. Ani s pani Kovačič Hanzelovou, ani s nikým iným. Voľba sa ešte stále neuskutočnila a ja pred ňou nebudem zverejňovať mená ľudí, ktorí by so mnou spolupracovali. Trh je malý, títo ľudia majú niekde svoje pracovné povinnosti, preto nevidím dôvod o nich hovoriť. Je to predčasné a zbytočné.

V súčasnosti je programovým riaditeľom RTVS Anton Šulík. Jeho by ste vo funkcii ponechali?

Pred voľbou nebudem zverejňovať, s kým sa bavím ani ako uvažujem. Určite to ale nebude tak, že prídem a vymením celé vedenie. V RTVS je veľa kompetentných ľudí, ktorí sú na svojom mieste a majú pokračovať vo svojej kariére. Ale baviť sa o tom, kto to je, je predčasné. Nechystám žiadny kobercový nálet, žiadne vyhadzovanie a vymieňanie manažmentu.

Myslíte si, že si pán Šulík svoju prácu vykonáva dobre?

Môj projekt nebol o hodnotení práce manažérov RTVS, ale o vízii, akým spôsobom si predstavujem napredovanie tejto inštitúcie. Ak zvíťazí môj projekt, tak ho budem napĺňať a budem sa baviť s ľuďmi, ktorí sú schopní a kompetentní tento projekt naplniť. Ale v tejto chvíli nebudem hodnotiť jednotlivých pracovníkov. Urobil som to jedine v prípade spravodajstva, ale to len preto, že sa ma pýtali na konkrétne zlyhanie v spravodajstve. Vtedy som povedal, že najväčší problém RTVS vidím v zlyhaní spravodajstva v posledných dvoch, troch rokoch. Ale viem aj to, že problémom RTVS je výrazné podfinancovanie.

Čo by bolo hlavnou úlohou, ktorou by ste poverili vášho šéfa spravodajstva?

Nastaviť systém fungovania tak, ako som ho definoval vo svojom projekte. Je to beh na dlhé trate, spravodajstvo sa nezmení za dvadsaťštyri hodín ani za mesiac. Je to beh minimálne na rok a pol alebo aj viac, pretože pracujete s ľudskými zdrojmi, pričom trh je pomerne malý. Máme málo novinárov a potrebujeme na tom pracovať tak, aby sme postavili dobrý a kvalitný tím. V prvom rade je to o vybudovaní základnej platformy, ako by malo spravodajstvo fungovať. Je to o editoroch, vedúcich vydaní, ktorí budú pracovať s redaktormi a nastavia celý workflow. Hovoril som o zámere postupne centralizovať celé spravodajstvo a vytvoriť jednu centrálnu platformu, do ktorej budú pritekať všetky informácie tak, aby s ňou mohli pracovať ľudia na všetkých okruhoch.

Zatiaľ ste to definovali skôr všeobecne. Skúste byť prosím trochu konkrétnejší. Čo by ste očakávali od šéfa spravodajstva? Čo by ste chceli, aby po vás po piatich rokoch vo funkcii zostalo?

Aby sme mali fungujúci spravodajský kanál, aby sme mali fungujúce a dôveryhodné spravodajstvo distribuované cez všetky kanály, ktoré má RTVS k dispozícii.

V čom by sa podľa vás mala zvýšiť kvalita spravodajstva RTVS?

Nesmie dôjsť k takým zlyhaniam, ako došlo v minulosti. Či už si vezmeme to, ako boli podávané informácie o covide, či si vezmeme inváziu na Ukrajine, a to, akým zásadným spôsobom zlyhalo spravodajstvo RTVS, ktoré v to ráno, keď sa to stalo, k tomu nevysielalo nič.

Už ste spomínali, že by ste zachovali 24-ku ako čisto spravodajský kanál. Čo ostatné kanály?

Všetko sa vyvíja a podlieha zmenám. Jednotka je definovaná ako mainstreamový kanál, ktorý má osloviť čo najširšie publikum. Dvojka je výberový kanál, ktorý je pre náročnejšieho diváka, kde sa venujeme témam, ideme do hĺbky. Sú tam diskusie, veci, ktoré sú spojené s kultúrou, s klimatickou krízou, dokumentárnymi cyklami. Trojka je podľa mňa jednoznačne na preformátovanie. Myslím si, že v tomto modeli dlho nevydrží. Absentuje nám vysielanie pre deti. Skladal by som to skôr tak, že od rána od šiestej do večera do ôsmej by tam bolo detské vysielanie a po dvadsiatej hodine by to bol typ obsahu venovaný starším divákom alebo pamätníkom.

Bol by to teda skôr archív? Nevytvárali by ste špeciálne relácie pre starších divákov?

Nie. Bolo by to postavené na archívnych veciach. Nemôžeme pre každý okruh vytvárať množstvo obsahu, lebo tá inštitúcia na to nemá. Stále na to zabúdame a stále to treba opakovať. Nemá na to, momentálne je výrazne podfinancovaná. A, samozrejme, ambíciou je udržať spravodajstvo a šport ako samostatné kanály, ale to chce ešte detailnú analýzu, pričom hlavnou úlohou nového vedenia bude vyriešiť financovanie.

Máme na to, aby sme šport zachovali ako samostatnú stanicu?

Je tam viacero možností. Buď nájsť financie na to, aby sme mali aj spravodajský, aj športový kanál. Alebo to postaviť tak, že vybudujeme spravodajsko-športový kanál, pretože to sú dva typy obsahu, ktoré sú si veľmi podobné a dá sa s tým veľmi pekne pracovať. A tá najhoršia alternatíva je, že ak nebudú peniaze, tak budeme musieť niečo vypnúť.

RTVS nezískalo licencie na veľké futbalové a hokejové podujatia. Chceli by ste ešte spraviť niečo pre to, aby tieto licencie dostala?

Pokiaľ ich získala konkurencia, RTVS už nemôže získať tieto licencie. Bohužiaľ, vedenie redakcie dospelo k tomu, že prišlo do televízie, kde bola plná špajza, oni ju vybrakovali a teraz je tá špajza prázdna. Práva na hokej máme ešte jeden rok, potom ich stratili. A som presvedčený, že je to chyba. Toto sa týka aj ďalších športových podujatí, pričom získať to späť sa už nedá, keďže licencia je už u konkurencie.

Vašou snahou do budúcna by bolo opätovne získať tieto práva?

Ak bude končiť licenčné obdobie, určite sa budem snažiť, aby sme opätovne získali tieto práva.

Vy ste vo svojom projekte hovorili, že ste za zvýšenie koncesionárskych poplatkov. Aký by bol váš plán, ak by sa nezvýšili?

Budeme to musieť dofinancovať prostredníctvom štátneho rozpočtu. Aký bude model, to je na diskusii s ministerstvom kultúry.

Vidíte niekde priestor aj na šetrenie?

Všetci porovnávajú RTVS s Českou televíziou, chceli by tu Českú televíziu. RTVS má pre tento rok 73 miliónov eur v koncesiách. Viac má Český rozhlas, nieto televízia. O tom sa ani nebavme. Koncesionárske poplatky neboli zvýšené takmer dvadsať rokov. Za 4,60 eura si v krčme kúpite dve pivá. To nie je na osobu, to je na rodinu alebo na bytovú jednotku. Za cenu dvoch pív vám rozhlas a televízia ponúka deväť rozhlasových a päť televíznych okruhov.

Takže nevidíte priestor na šetrenie?

Neviem si predstaviť kde, keďže je to všetko podfinancované. Televízia už teraz nemá peniaze na jesennú štruktúru.

Niektorí kandidáti spomínali, že by chceli ušetriť na externých reláciách.

Na externých reláciách neušetríte. V RTVS skrátka nepracuje toľko ľudí, aby stihli vyrábať všetko interne. Ten model sa už dávno opustil a opustili ho všetky televízie na svete. Dokonca zo zákona aj z pohľadu európskych smerníc musíte spolupracovať aj s nezávislým externým prostredím. Nemôžete sa správať ako monopol.

Čo ak nebudú zvýšené koncesionárske poplatky a ministerstvo kultúry vás odmietne dofinancovať?

Potom sa stane to, čo teraz robila Česká televízia, ktorá redukuje výrobu programu o jednu miliardu korún [zhruba 40 miliónov eur, pozn. red.]. A to je podstatne bohatšia a lepšie stabilizovaná firma ako naša. Bez zvýšenia financovania to skrátka nepôjde. Koncesionárske poplatky sa devätnásť rokov ani nevalorizovali. Viete, aké boli platy pred devätnástimi rokmi, koľko vtedy stáli energie? Časť koncesií sme dokonca stratili, keď boli od poplatkov oslobodení dôchodcovia. Príjmy neustále klesajú, ceny neustále rastú. To nie je udržateľné v žiadnom prostredí.

Nie je možné nájsť chýbajúce zdroje niekde inde? Napríklad zvýšiť príjmy z reklamy?

Jedna zo zásadných výhod RTVS je, že má málo reklamy, respektíve takmer žiadnu reklamu. Po druhé, reklamný trh funguje tak, že klientovi, ktorý si zaplatí reklamu, potrebujete doručovať istú masu divákov. Tu však narážate na hlavné princípy fungovania verejnoprávnej televízie. V tej chvíli by sme museli prestať vyrábať dokumentárne filmy, lebo tie by si na seba nikdy nezarobili. Rovnako by dopadli animované filmy, rozprávky pre deti, koncerty, divadelné predstavenia či nákladné filmy. Museli by ste komercionalizovať vysielanie RTVS.

Nie je to cesta? Nemala by byť RTVS v istej miere viac komercionalizovaná?

Pre mňa rozhodne nie, lebo to znamená, že by sme prestali robiť rozprávky pre deti, animáky, dokumenty a všetky ďalšie veci, ktoré som už spomínal.

Aký by bol váš plán s budovami RTVS, najmä s areálom a výškovou budovou v Mlynskej doline a obrátenou pyramídou?

Okamžite po nástupe by som chcel začať pracovať na štúdii, čo s týmito budovami. Obe totiž potrebujú kvalitnú analýzu toho, ako môžeme tento majetok rozvíjať. Ale myslím si, že minimálne v Mlynskej doline by sme sa mohli baviť o vytvorení kreatívneho hubu, kde by sme mohli centralizovať rôzne inštitúcie z Bratislavy.

https://standard.sk/218490/peter-janku-kandidat-na-sefa-rtvs-mojim-zaujmom-je-zburat-ideologicke-barikady/

Aké sú vaše plány s regionálnymi štúdiami?

Ak chceme vybudovať kvalitný spravodajský kanál, potrebujeme aj kvalitné regionálne spravodajstvo, to znamená posilniť spravodajské tímy v Banskej Bystrici a v Košiciach. Ale, samozrejme, nie je to len o Banskej Bystrici a Košiciach. Potrebovali by sme vybudovať štruktúru regionálneho spravodajstva tak, aby sme mali dostupného človeka v každom regióne Slovenska.

Čo sa podľa vás súčasnému šéfovi RTVS Jaroslavovi Rezníkovi podarilo za uplynulých päť rokov?

Po prvé, veľmi výrazne znížil investičný dlh, čo znamená, že našiel peniaze na rekonštrukcie časti objektov, ktoré boli vo veľmi zlom stave. Myslím si, že športový kanál má tie parametre kvality, ktoré by mal mať, teda že je to pomerne slušne pripravený a vybudovaný. Aj keď v tejto chvíli si netrúfam povedať, či je to aj dlhodobo finančne udržateľné, čo si myslím, že bude dosť zásadný problém.

Zajtra prinesieme rozhovor so súčasným generálnym riaditeľom RTVS Jaroslavom Rezníkom.